Dvihnite ruku aj za Remišovej pozmeňovák

Ak ste koaličným partnerom Roberta Fica a nie ste profesionálny zlodej, máte z toho po väčšinu času len náklady a hanbu. Napríklad pod vlastným menom ani nemôžete navštíviť Facebook, lebo do minúty sa vás tam desať ľudí spýta, ako sa darí Kaliňákovi.

Na druhej strane, predseda Smeru má pre politický život jednu výbornú vlastnosť: ak už nejakú dohodu uzavrie, potom ju aj ctí. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská si preto v týchto dňoch môže v parlamente vychutnávať vzácne chvíle, keď jej prechádzajú solídne zákony a žije tak aj šanca, že za angažovanie sa v koalícii so Smerom a SNS nepôjde skôr či neskôr kompletne celý Most-Híd rovno do pekla.

Prvým Žitňanskej schváleným návrhom bude úplne nová verzia protischránkového zákona. Z pôvodnej novely, ktorú schválil Smer v časoch protipaškovských demonštrácií, neostane prakticky nič.

Firmy, ktoré chcú obchodovať so štátom, budú musieť aj po novom hlásiť svojho naozajstného majiteľa, ale zmenia sa všetky podstatné okolnosti. Nový register nebude na slepom a hluchom Úrade pre verejné obstarávanie. Ten v starostlivosti o schránky doteraz ukázal, že ak by ste mu poslali hoci aj oznam, že Váhostav vlastní Jednota dôchodcov Slovenska, len by to zodpovedne zobral na vedomie.

Pravda, aj v novom registri majiteľov firiem môžu byť často nezmysly. Súd, ktorý ho bude viesť, v prvom kroku prekontroluje len formálnu stránku návrhov na zápis majiteľov firiem. Reálna kontrola sa začne, len ak príde podnet. Ak tieto preverovania, ktoré na podnet verejnosti (a teda aj konkurentov) bude robiť súd, nezískajú rešpekt, bude celý zákon vlastne nanič.

Šancu, že zápisy nebudú formálne, zvyšujú presnejšie vymedzené pokuty a najmä to, že každá firma si bude musieť nájsť niekoho, kto sa za správnosť jej zápisu zaručí. Advokáti, ktorí budú vo väčšine prípadov týmito ručiteľmi pravdivosti údajov, môžu za klamanie dostať pokuty a poškodiť si meno.

Samozrejme, na Slovensku existujú aj právnici, ktorí si postavili biznis práve na svojom zlom mene. Takýchto advokátov podvodníkov nevystraší ani vyššia pokuta – refundujú im ju ich klienti.

Keďže aj schopnosť súdov vyšetrovať a nezávisle prijímať precízne rozhodnutia je obmedzená, rozhodujúca bude kvalita sťažností verejnosti na klamlivé zápisy majiteľov firiem. Ak napríklad nejaká mimovládka pošle súdu podnet, v ktorom budú jasné dôkazy o tom, že skutočný majiteľ firmy je iný ako oficiálny, pomôže to súdu mať odvahu rozhodnúť aj proti vplyvným firmám a vplyvným politikom.

V tomto kontexte je dôležité, či parlament schváli aj pozmeňovací návrh poslankyne Veroniky Remišovej, ktorý by kvalite informácií pre súd mohol výrazne pomôcť. Poslankyňa OĽaNO navrhuje, aby sa na nahlasovateľov tajných informácií z prostredia firiem pri protischránkovom zákone nazeralo ako na „whistleblowerov“ (na oznamovateľov protispoločenskej činnosti).

Napríklad pracujete pre vedenie Doprastavu a disponujete informáciou, že reálnym majiteľom podniku je jeden z najbližších ľudí slovenského premiéra. Vďaka Remišovej novele by ste mohli túto informáciu súdu nahlásiť a mohli by ste napríklad zároveň ostať v anonymite.

Ministerka spravodlivosti rozumie užitočnosti Remišovej zlepšováku, preto kolegom v koalícii navrhla, aby ho podporili. Ak sa však koaliční poslanci rozhodnú, že za návrhy Matovičovej kolegyne sa z princípu nehlasuje, Žitňanskej ostane len zobrať to na vedomie.

Vzhľadom na to, že prijatie samotného zákona má ministerka isté, bude však aj bez Remišovej „pozmeňováka“ môcť tvrdiť, že Smer a SNS prinútila hlasovať za zákon, ktorý ide proti ich záujmom.