Denník N

Úpadok a hnev bielej Ameriky – cesta do duše Trumpovho voliča

V Spojených štátoch som týždeň hľadal odpoveď na otázku, prečo milióny Američanov volia Donalda Trumpa a čo sa z toho dá vziať na pochopenie voličov slovenských extrémistov.

mapa-nezamestnanost

Nie je to míting bežného politika. Donald Trump priaznivcov prekvapí aj tým, že im zarecituje báseň. Je to príbeh o hadovi, ktorého dobrá žena nájde polozamrznutého na ulici a vezme ho domov.

Zohreje ho, nakŕmi a on ju napokon smrteľne pohryzie. Keď sa ho žena pýta, prečo to urobil, veď ho zachránila, odpovie: „Načo si ma vzala domov. Veď si dobre vedela, že som had. – Rozmýšľajte o tom, ako o ilegálnej imigrácii,“ vysvetľuje metaforu republikán.

Donald Trump recituje báseň o hadovi na mítingu vo Wilkes-Barre. 

Stojím na mítingu Donalda Trumpa v meste Wilkes-Barre v severovýchodnej Pensylvánii. Republikánsky kandidát tam dorazil pár dní po afére s videonahrávkou a deň po druhej prezidentskej debate.

Podobne ako v debate s Hillary Clintonovou sa nekrotí. Novinárov, čo prišli na míting, nazýva nečestnými ľuďmi, o Clintonovej hovorí, že je „falošná ako trojdolárová bankovka“.

Burcuje, že v novembri budú Američania hlasovať vo voľbách, na ktoré budú spomínať do konca života. „8. novembra bude brexit,“ hovorí triumfálne.

Týždeň v Amerike

Druhý októbrový týždeň som strávil cestovaním po východe Spojených štátov, kde som sa snažil zistiť, prečo budú milióny Američanov v novembrových prezidentských voľbách voliť Donalda Trumpa a či si z toho niečo môžeme vziať aj pri pochopení ľudí, ktorí na Slovensku volia Mariana Kotlebu.

Prešiel som niekoľko miest v štátoch Pensylvánia a New Hampshire, kde sa stále tvrdo bojuje o voličov a v ktorých Trumpa na jar ľudia podporili v republikánskych primárkach. Zhováral som sa s desiatkami jeho voličov.

Jeho tvrdé jadro ho bude voliť najmä preto, že sa konečne objavil niekto, kto sa ich zastane. Mnohí bieli robotníci zo štátov ako Pensylvánia sa cítia zabudnutí, odvrhnutí od politikov oboch hlavných strán, ktorých roky sledovali v televízii. Mestá, v ktorých žijú, za posledné desaťročia upadli a žiadna vláda to nedokázala zvrátiť.

Život týchto ľudí sa reálne zhoršil, stúpa počet samovrážd či drogovo závislých. Aj keď sú niektoré skupiny (Hispánci, Afroameričania) ešte chudobnejšie ako bieli Američania, práve táto skupina ľudí bez vysokej školy vytvorila komunitu najväčších pesimistov v krajine.

A supporters of Republic presidential nominee Donald Trump displays her campaign buttons outside the Trump International Hotel in Las Vegas Tuesday, Oct. 18, 2016. (Steve Marcus/Las Vegas Sun via AP)
Foto – TASR/AP

Podobností so Slovenskom je viacero. Tak ako u voličov Kotlebu, ani Trumpovi najskalnejší neveria médiám. V tom lepšom prípade informácie získavajú z konzervatívnej televízie Fox News, v tom horšom z internetu.

Počúvam, ako sú všetci politici skorumpovaní a o Amerike rozhodujú lobisti a Wall Street. Zo zlej situácie vinia niekoho iného: okrem vlády sú to dohody o voľnom obchode medzi štátmi (na Slovensku má funkciu fackovacieho panáka EÚ), prípadne imigranti (na Slovensku sú to Rómovia a utečenci, ktorých k nám nepustíme). Donald Trump ako jediný pôsobí dojmom, že sa o ľudí s týmito obavami zaujíma.

Neznamená to, že všetci Trumpovi voliči sú takíto. Vysvetliť americký politický systém pomocou slovenského kontextu dokáže veľmi dobre politológ Kevin Deegan-Krause, ktorý na Slovensku pôsobil a často sa sem vracia.

Trumpa v primárkach volili najmä voliči, ktorí by podľa neho na Slovensku volili Kotlebu a SNS, spolu „s protestným hlasom typu Kollára či Matoviča“.

Trumpa však bude voliť aj veľká časť republikánskych voličov, ktorých analytik prirovnáva k Sulíkovým liberálnym voličom (nižšie dane) či ku konzervatívnym kresťanským demokratom typu KDH. Clintonová by podľa neho na Slovensku dostala hlasy Smeru, bývalých voličov SDKÚ a menšín z Mosta či SMK.

„Mnohí ho podporia, pretože si uvedomujú, že republikána ako prezidenta treba, aby presadili niektoré veci,“ hovorí. Vysvetľuje, že pre amerických voličov hlasovať mimo dvoch hlavných kandidátov je niečo podobné, ako keď Slováci hlasujú za stranu, ktorá má v prieskumoch výrazne pod 5 percentami a nedostane sa do parlamentu.

Mnohí preto považujú hlas za akéhokoľvek tretieho kandidáta za vyhodený.

umrtnost-grafy

Make Johnstown Great Again

Heslo Trumpovej kampane Make America Great Again (Urobme Ameriku znova veľkou) je jedno z najsilnejších hesiel kampane za posledné roky. Hovorí, že situácia v Amerike nie je dobrá, no zároveň dáva nádej do budúcna.

Zaberá to aj v Johnstowne, neveľkom meste na západe Pensylvánie. Aj Johnstown býval veľký. V časoch najväčšieho rozmachu oceliarní žilo v jeho okrese 210-tisíc ľudí, teraz je to o tretinu menej. Keď odišli oceliarne, odišli aj ľudia.

O tom, že tu v novembri vyhrá Donald Trump, niet pochýb – záhradné cedule s jeho menom sú všade. V republikánskych primárkach získal v tomto okrese 65 percent (v hre boli už len traja kandidáti).

„Aha, konečne Clintonovej fanúšik,“ pomyslím si, no miesto „Hillary Clinton for president“ (Clintonová za prezidentku) je na tabuli pred domom napísané „Hillary Clinton for prison“ (Clintonová do väzenia).

Hillary do väzenia je obľúbený slogan ja na mítingu vo Wlikes-Barre. Foto - autor
„Hillary do väzenia“ bol obľúbený slogan aj na mítingu vo Wilkes-Barre. Foto – autor

Veľkou podporovateľkou Trumpa je aj po afére s nahrávkou – na rozdiel od mnohých prominentných republikánov – šéfka strany v miestnom okrese Jackie Kulbacková. V sobotu krátko po obede rozdáva tabule s Trumpovým menom pri jazere v neďalekom meste Ebensburg. Občas spŕchne, a tak sa zastaví len niekoľko desiatok ľudí. „Minule ich bolo tisíc,“ hovorí Jackie a snaží sa nevšímať si, ako jej dážď zmáča vlasy.

Kulbackovej ťahá na šesťdesiat, v Republikánskej strane sa angažuje od roku 2010. Naštvalo ju, že americký kongres výlučne hlasmi demokratov schválil zdravotnícku reformu Baracka Obamu.

„Ten text mal tisícky strán a tí, čo to schválili, ho ani nečítali. Vraj sa to potom opraví. Neuveriteľné. Poplatky na zdravotné poistenie sa odvtedy zvýšili,“ opakuje častú výhradu kritikov Obamacare.

Hneď spomína syna, dvadsiatnika. Je mladý a zdravý, a tak mal iba poistenie pre prípad najvážnejších úrazov či rakoviny. Po novom si musel kúpiť širšie poistenie, a preto platí viac.

Šéfkou strany v okrese sa Jackie stala začiatkom roka. Je to dobrovoľnícka práca, robí ju vo voľnom čase. Nie je politička, nechce kandidovať na žiadnu funkciu.

V tejto časti Pensylvánie, ale aj v štátoch ako Ohio či Michigan ľudí v Trumpovej kampani oslovujú najmä jeho útoky na medzinárodné dohody o voľnom obchode, ktoré spôsobili, že mnoho firiem odišlo z Ameriky do Mexika a ľudia prišli o prácu.

Jackie Kulbacková roky pracovala v továrni na výrobu vzduchových kompresorov spoločnosti Emglo. Tá sa v roku 2004 presťahovala do Mexika, o prácu v Johnstowne prišlo 150 ľudí vrátane Kulbackovej.

Jackie, ktorá má teraz pár rokov do dôchodku, sa podarilo zamestnať v oceliarni Gautier Steel, jednej z posledných v meste. „Pracovných príležitostí bolo málo a teraz je ešte menej. Mnohí bývalí kolegovia vzali prácu s nižším platom alebo sa odsťahovali.“

Jackie Kulbacková (v žltom) pomáha sympatizantom Trumpa dať veľký pútač na korbu auta. Foto - autor
Jackie Kulbacková (v žltom) pomáha sympatizantom Trumpa dať veľký pútač na korbu auta. Foto – autor

Boj proti uhliu

Miestni sa hnevajú na vládu Baracka Obamu aj za jeho vojnu proti uhliu. Stále je ešte otvorených niekoľko baní, no pracovných miest pre baníkov je čoraz menej. Americká vláda sa snaží podporovať zelenú energetiku a to sa ľuďom v oblasti s baníckou tradíciou nemôže páčiť. Skúsme si predstaviť, že by niečo také robil v Handlovej a Prievidzi Robert Fico, ktorý dal len nedávno ťažbe neekologického hnedého uhlia miliardovú dotáciu na 14 rokov vopred.

Kulbacková rozdáva na mítingu aj cedule s nápisom „Trump digs coal“ (slovná hračka, ktorá znamená „Trump doluje uhlie“ i „Trump je fanúšik uhlia“). Jednu z nich si berie aj Shawn, 32-ročný zamestnanec v neďalekej bani. „Pracujem tu od strednej školy. Robí tu aj moja rodina vrátane otca.“

Vraví, že bane za posledné roky vyhodili „stovky a stovky baníkov“, ktorí doplatili na Obamovu vojnu proti uhliu. Americký prezident v rámci boja proti klimatickým zmenám presadil aj to, aby elektrárne znižovali produkciu skleníkových plynov, čo znamená, že uprednostňujú iné formy surovín.

Shawn neverí, že uhlie znečisťuje ovzdušie. „Ukážte mi, kde je tu znečistenie. Ja vidím iba modrú oblohu. Žijem tu celý život a nikdy som nemal zdravotné problémy.“ Hillary Clintonová podľa neho nenávidí uhlie a „vyhodí na dlažbu všetkých baníkov“.

Mark Griffith (30) prišiel na Trumpov míting aj s dvomi zo svojich 8 detí. Prvýkrát bude voliť prezidenta až tento rok, nadchol ho Trump. Páči sa mu, že je nie je politik. Foto - autor
Mark Griffith (30) prišiel na Trumpov míting aj s dvomi zo svojich 8 detí. Prvýkrát bude voliť prezidenta až tento rok, nadchol ho Trump. Páči sa mu, že nie je politik. Foto – autor

Ťažba uhlia v Spojených štátoch skutočne klesá a jedným z dôvodov je aj Obamova politika v otázke životného prostredia. Príčin je však viac, jednou je napríklad fakt, že uhlie je postupne nahrádzané lacným zemným plynom.

Shawn neverí, že alternatívna výroba energie môže byť efektívna bez vládnych dotácií. Ako dôkaz spomína továreň na výrobu rotačných lopatiek do veterných elektrární kúsok za mestom, ktorú v roku 2014 zatvorili krátko po tom, čo firme vypršali daňové úľavy.

Slováci v Johnstowne

Príbeh oceliarní a baní v Johnstowne je aj silno slovenským príbehom. Keď sa stal koncom 19. storočia významným oceliarskym mestom, prilákal mnoho nekvalifikovaných prisťahovalcov z východnej Európy.

„Ako prví zo Slovanov prišli Slováci, tvorili najväčšiu skupinu,“ hovorí Richard Burkert, riaditeľ miestnej Johnstown Area Heritage Association. Stretávame sa v jeho kancelárii v múzeu, ktoré na prízemí ponúka interaktívnu výstavu o živote vtedajších imigrantov.

Zo začiatku žili noví imigranti v chudobe, vo vlastných „cudzineckých“ kolóniách, a domáci ich brali iba ako nutné zlo, no časom sa to zlepšilo. Výroba ocele sa tu pred sto rokmi zdvojnásobovala každých desať rokov.

„Prelomom bola druhá svetová vojna, keď mnohé deti imigrantov z východnej Európy bojovali v americkej armáde spolu so starousadlíkmi,“ vysvetľuje historik. Kúsok za mestom vyrastal aj Michael Strank, rodák z Jarabinej pri Starej Ľubovni, ktorý bojoval na ostrove Iwodžima. Je jedným z vojakov, ktorí na slávnej fotografii zdvíhajú americkú zástavu.

Tri desaťročia po vojne boli zlatou érou Johnstownu. Robotníci v oceliarňach sa zaradili do strednej triedy. Odbory im vyrokovali plat, za ktorý si mohli kupovať autá, odsťahovali sa do domov na predmestia. „Z mnohých druhogeneračných Slovákov sa stali manažéri,“ vraví Burkert.

Mesto rozkvitalo. Bola tu jedna z najnižších mier zločinu v celých Spojených štátoch. „Domy sme nezamykali, ani sme nevedeli, kde máme kľúče,“ spomína nostalgicky Jackie Kulbacková.

Johnstown bol známy aj tým, že úspory jeho obyvateľov v bankách patrili k najvyšším v krajine. Burkert si to vysvetľuje mentalitou imigrantov, ktorí boli naučení šetriť.

V 70. rokoch sa to začalo komplikovať. Americká oceľ čelila konkurencii z Kanady a Japonska, často dotovanej vládami týchto krajín. To bol jeden z dôvodov, prečo oceliarne v Johnstowne postupne začali zatvárať fabriky a prepúšťať. V 90. rokoch miera nezamestnanosti vyskočila na 13 percent.

Historik Burkert však hovorí, že mesto sa už z najhoršieho pozviechalo. „Je mnoho miest v štátoch Rust Beltu, ktoré sú na tom horšie.“

Johnstownu pomohol najmä dlhoročný kongresman John Murtha – demokrat, ktorého volili a na ktorého v dobrom spomínajú aj republikáni. Vďaka nemu sem prišli zbrojárske firmy ako Lockheed Martin a zastavili úpadok mesta. Práve začiatkom októbra americké námorníctvo spustilo na vodu dopravnú loď, ktorá nesie jeho meno.

Miera nezamestnanosti v Johnstowne je momentálne 7,7 percenta, čo je stále viac ako priemer v celej Pensylvánii či Spojených štátoch. Ak by sa však do tejto štatistiky prirátali aj ľudia, ktorí si už nehľadajú prácu, a takí, čo robia na čiastočný úväzok, no chceli by na trvalý, tak nezamestnanosť by bola takmer dvojnásobná.

Nejde však len o nezamestnanosť, ale aj o platy. Podľa ekonóma Jareda Bernsteina sa hodinová mzda robotníkov vo výrobe nezmenila (po zohľadnení inflácie) za posledných 40 rokov.

Celkovo podľa Bernsteina reálne príjmy bielych nehispánskych mužov do 54 rokov bez vysokej školy klesli (ak sa berú do úvahy aj ľudia, ktorí nezarábajú nič). Bežný takýto pracujúci (median) má príjem v čistom po prepočte o infláciu o 21 percent menší ako v roku 1975, tvrdí Bernstein.

„Ľuďom je ľúto za týmito časmi. V oceliarňach mali stabilnú prácu istú do konca života. Vinia vládu z toho, že umožnila zahraničnej konkurencii zlikvidovať oceliarsky priemysel v meste, prípadne z nariadení v oblasti životného prostredia,“ hovorí historik Burkert.

Tento sentiment v sebe nosí aj Jackie Kulbacková. „Keď som mala 20 rokov, boli Spojené štáty na vrchole. Odvtedy je to trvalý úpadok,“ myslí si.

Burkert spomína, ako Reagan vyhral v roku 1980 voľby s otázkou na ľudí, či sa majú lepšie. „Tu v Johnstowne sa zrejme lepšie nemajú,“ hovorí historik.

Jim Vasilko

Podľa prieskumov však Trumpa nevolia iba chudobní Američania. Keď Jackie Kulbacková zistila, ako sa volám, hneď mi oznámila, že sa musím stretnúť s republikánskym delegátom, ktorý reprezentoval tento okres na zjazde strany v lete. Je to miestny podnikateľ v stavebníctve a volá sa Jim Vasilko.

S Jimom si sadáme na kávu v reštaurácii nad mestom, kde sa končí miestna zubačka, ktorá sem vynáša autá. Domáci sa radi chvália, že je to najstrmšia podobná zubačka na svete. Johnstown leží v údolí, zo všetkých strán ho obopínajú kopce. Zhora je na mesto dobrý výhľad a Jim mi ukazuje prázdne haly po firmách, ktoré odišli.

Mesto Johnstown leží v údolí. Trikrát v dejinách zažil veľkú povodeň. Tá z roku 1889 bola najväčšia, zahynulo vyše dvetisíc ľudí. Foto - flickr/zizzybaloobah
Mesto Johnstown leží v údolí. Trikrát v dejinách zažilo veľkú povodeň. Tá z roku 1889 bola najväčšia, zahynulo vyše dvetisíc ľudí. Foto – Flickr/zizzybaloobah

Pradedo Jima Vasilka prišiel zo Slovenska, no hoci sa v Amerike usídlila aj časť mojej rodiny, ide iba o menovca. Títo Vasilkovci, podobne ako mnohí iní v Johnstowne, pracovali v baniach a v oceliarňach. Ešte jeho dedko bol demokrat. Pracoval pre mesto, vo vedení boli demokrati, a tak sa to tak nejako očakávalo.

Jim v prezidentských voľbách vždy volil republikánskych kandidátov. Donalda Trumpa podporoval od začiatku. „Keď ste si pozreli tohtoročných kandidátov republikánov, každý mal niečo, prečo ho nemať rád. Nezaujímali sa o ľudí. Potom prišiel Trump, ktorý je iný. Nie je politicky korektný, hovorí to, čo si títo ľudia myslia.“

Jeho popularitu v tejto časti Pensylvánie podľa neho ukazuje aj to, že keď sa vyberali delegáti strany, ktorí budú zastupovať región na zjazde republikánov, prihlásilo sa tento rok na tri miesta šestnásť ľudí. „Väčšinou sa ledva nájdu traja, je to celkom nuda,“ hovorí. Nakoniec vo voľbách zvolili aj Vasilka.

Aj on, podobne ako mnohí Trumpovi voliči, vraví, že sa mu nie úplne pozdáva Trumpova povaha. Témy, ktoré presadzuje, sú však pre neho dôležitejšie ako miliardárova osobnosť.

„Áno, je arogantný, je panovačný. Nesúhlasím s jeho spôsobmi, s tým, čo hovoril o ženách, s tým nikto nemôže súhlasiť. Bola to však súkromná konverzácia. Ale vždy si hovorím, aký to bude mať na mňa vplyv. Nijaký,“ vysvetľuje. „Bill Clinton mal tiež aféry, a to bol prezidentom.“

CNN, daj sa vypchať

Podnikateľ, ktorý vlastní aj miestny hokejový klub, je kritický k médiám. „Videl som to na zjazde. Keď som večer prišiel na hotel a pustil si správy, neveril som vlastným ušiam – hovorili niečo iné, ako sa tam dialo,“ vraví Vasilko. „Hnevá ma to. Títo takzvaní novinári už nie sú novinári, nepíšu, čo sa deje, ale to, čo si myslia. Mali by byť neutrálni.“

Túto výhradu počuť často. Na mítingu vo Wilkes-Barre Donald Trump novinárov viackrát obviní, že sú nečestní ľudia. „Bez nich by Clintonovú nezvolili ani za chytača psov,“ hovorí. Dav súhlasí, počas mítingu sa trikrát otočí dozadu k miestam novinárov a zborovo kričí: „CNN, daj sa vypchať!“

„CNN je hanba. Pozrite sa, práve teraz vypli kamery. To je zábava,“ tvrdí Trump, hoci nikto kamery nevypol.

Nedôvera voči mainstremovým médiám je spoločná črta drvivej väčšiny Trumpových voličov. Platí to aj celoštátne: podľa posledného prieskumu Gallupovho inštitútu je najväčšia od 70. rokov, odkedy sa na to agentúra pýta ľudí.

Momentálne dôveruje masovým médiám iba tretina Američanov. U republikánskych voličov je to len 14 percent a v priebehu roka u nich dôvera klesla o polovicu.

„Rozporuplne vnímané prezidentské voľby tento rok môžu znižovať americkú dôveru v médiá, špeciálne medzi republikánmi, ktorí môžu veriť, že mainstreamové médiá sa príliš zameriavajú na každé sporné vyjadrenie alebo postoj Trumpa a menej pozornosti venujú kontroverziám Clintonovej kampane,“ napísal Gallupov inštitút.

Dôvera v masové médiá, demokratickí voliči,nezávislí a republikáni. Zdroj - Gallup
Dôvera v masové médiá: republikánski voliči, nezávislí a demokrati. Zdroj – Gallup

„Médiá každého presviedčajú, že Trump je bláznivý a že je rasista. No on nie je blázon, je nahnevaný na to, čo sa stalo z Ameriky. Nie z Američanov, ale z Ameriky,“ vysvetľuje Jim Vasilko.

Vasilko je podnikateľ a nie je tak úplne proti obchodným dohodám, na ktoré útočí Trump. Uvedomuje si aj to, že je nereálne očakávať, že sa vrátia všetky miesta vo výrobe, o ktoré ľudia z tohto mesta prišli.

„Nevytvoria toľko pracovných miest, dôvodom je automatizácia. To, čo kedysi robilo 50 ľudí, urobia teraz traja s počítačmi a robotmi,“ hovorí. Časť pracovných miest sa však podľa neho vrátiť môže. Preto by bol rád, ak by bola obchodná výmena vyrovnanejšia.

„Áno, môžeme si kúpiť lacnejší televízor vyrobený v Číne. No načo mi to je, keď nemám prácu, aby som si ho vôbec mohol kúpiť?“ pýta sa.

Už volia republikánov

Podobne ako Vasilkov dedko, aj iní bieli robotníci v Johnstowne a v iných mestách týchto častí Pensylvánie volili od čias Franklina D. Roosevelta najmä demokratov. Boli to skôr demokratickí prezidenti, ktorí sa prihovárali robotníkom, bola tu aj silná previazanosť odborov na stranu.

To sa v posledných rokoch mení. Demokratická strana postupne na týchto voličov zabúdala. Vo viacerých posledných voľbách, s výnimkou Baracka Obamu v roku 2008, už v okrese Cambria vyhrávali republikánski kandidáti.

„Teraz je Demokratická strana stranou pre ľudí s vyššími príjmami, s vyšším vzdelaním a pre menšiny,“ hovorí Andrew Smith, politológ z New Hampshire.

Smith pochádza z Ohia, takže dobre pozná cítenie miestnych ľudí. Tí sú podľa neho momentálne sklamaní aj z vedenia Republikánskej strany, ktoré nesplnilo mnohé sľuby z posledných desaťročí.

„Počas Clintona sa vláda zväčšovala, a tak v roku 2000 čakali, že to Bush mladší zmení. Neskôr tvrdili, že potrebujú získať aj kongres – to sa stalo v roku 2002. No nič sa nezmenilo. V roku 2010 republikáni pýtali hlasy s tým, že treba zastaviť Obamu a zrušiť Obamacare. Získali aj senát v roku 2014, no Obamacare stále platí,“ hľadá Smith príčiny nespokojnosti ľudí s vedením strany.

Aj podľa historika Brukerta miestni ľudia na kandidáta ako Donald Trump čakali dlho.

Drogová epidémia

V uliciach miest v Pensylvánii či New Hampshire, kde má Trump silnú podporu, je viditeľný ešte jeden fenomén – drogová epidémia. Počet mŕtvych na predávkovanie heroínom v Spojených štátoch stúpol od roku 2006 do roku 2014 z dvetisíc na desaťtisíc, teda päťnásobne.

Užívanie heroínu stúplo najmä medzi bielymi nehispánskymi Američanmi v regiónoch Rust Belt, v severovýchodnej časti USA, ale aj na západe.

Jackie Kulbacková mi rozpráva príbeh Jessicy Jamesovej. V septembri ju našli mŕtvu na záchodoch v bistre priamo v centre Johnstownu. Mala 39 rokov a doma dve deti, predávkovala sa heroínom. Keď ju po polhodine našli na dlážke, z ruky jej stále trčala zapichnutá striekačka.

V osemdesiatych rokoch boli drogy skôr problémom veľkomiest, kým teraz zomierajú ľudia v malých mestách. Kedysi to boli najmä mladí ľudia – teraz zomierajú ľudia vo veku 20 až 60 rokov (hoci mladí tvoria stále najväčšiu skupinu).

Len pred pár dňami našli v Johnstowne predávkovaného policajta na záchodoch na policajnej stanici. Nakoniec to prežil. Jackie Kulbacková mi neskôr posiela fotografiu spred sídla Republikánskej strany, kde na parkovisku lekári zachránili iného predávkovaného muža.

Najmenej 46 ľudí v 143-tisícovom okrese tento rok to šťastie nemalo a na predávkovanie zomrelo. S drogami súvisí nárast kriminality v meste. „Videla som, ako díleri predávajú drogy na parkovisku pred obchodným domom. Odvtedy už ani nechodím do Walmartu,“ hovorí Jackie Kulbacková.

Jednou z príčin drogovej epidémie v amerických mestách sú lieky ako oxycontín. Je to liek na báze opiátov, chemicky podobný heroínu. Lekári ho predpisujú na bolesť, k závislosti od neho majú ľudia potom blízko. Tabletky zháňajú načierno po uliciach, prípadne prejdú na heroín, ktorý je ešte lacnejší. Až 45 percent ľudí závislých od heroínu bolo predtým závislých od tabletiek.

Novinár Kent Jackson žije v meste Hazleton, kde prežívajú podobnú epidémiu. Hovorí, že kým jedna tabletka na predpis sa dá na ulici kúpiť za 10 dolárov, balíček heroínu stojí tri doláre.

Takmer každý, s kým o drogách hovorím, pozná niekoho, kto zomrel na predávkovanie. O drogovej epidémii hovorí na mítingu vo Wilkes-Barre aj Donald Trump. „Keď vyhrám, zastavíme tento jed v našich uliciach. Postavíme múr,“ sľubuje.

Podľa PolitiFact má republikán pravdu, keď hovorí, že heroín prichádza do Ameriky z Mexika (a z Južnej Ameriky). Podľa expertov však múr problém nevyrieši – treba ho riešiť hlavne na strane dopytu.

V Johnstowne podľa Kulbackovej nerobia dílerov imigranti. „Prichádzajú sem Američania z východnej Pensylvánie, z New Jersey či New Yorku,“ hovorí republikánka. Je tu menšia konkurencia, nižšie ceny a vysoký dopyt.

Okrem drog sú tu ešte samovraždy ako ďalší symbol zlých časov. V Spojených štátoch za osem rokov stúpol počet tých, čo si zobrali život, z 11 na 13 na 100-tisíc obyvateľov. Takmer výhradne sa na tom podieľajú bieli Američania.

Tí sú tiež najväčší pesimisti v krajine, väčší ako Hispánci či Afroameričania, ktorí reálne zarábajú menej. Viac ako polovica bielych Američanov (a 81 percent Trumpových voličov) si myslí, že život pred 50 rokmi bol lepší ako teraz.

Vedci z Princetonu na čele s nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu Angusom Deatonom prišli minulý rok so znepokojivou štúdiou. Podľa nej miera úmrtnosti bielych Američanov vo veku od 45 do 54 rokov od roku 1999 znova stúpa. Dôvodom sú problémy s drogami či chronickými chorobami pečene zapríčinenými alkoholizmom.

Sú jediní – v ostatných skupinách zo skúmaných západných krajín miera úmrtnosti klesá, platí to aj pre amerických Hispáncov.

Všetko to naznačuje, že v tejto časti americkej spoločnosti sa niečo deje a súvislosť s popularitou Trumpa tu nie je náhodná.

Hillbilly Elegy

Jeden z najväčších amerických bestsellerov tohto leta bola kniha Hillbilly Elegy od J. D. Vanca, investora zo Silicon Valley.

Hillbilly Elegy, kniha, ktorá o súčasnej bielej robotníckej Amerike hovorí viac lepšie ako mnohé štúdie. Foto - amazon
Hillbilly Elegy – kniha, ktorá o súčasnej bielej robotníckej Amerike hovorí viac a lepšie ako mnohé štúdie. Foto – Amazon

J. D. Vance má iba 32 rokov, no napísal memoáre. Ani raz sa v nich neobjaví meno Donald Trump, no jeho kniha podľa mnohých najlepšie zachytáva, prečo ľudia v mestách ako Johnstown volia miliardára s čudesnou prehadzovačkou na hlave. „Dôležitejšiu knihu o Amerike si tento rok už neprečítate,“ napísal časopis Economist.

J. D. Vance pochádza z mesta Middletown v Ohiu. Aj tam mali silný priemysel, ktorý postupne upadal. Vance vyrastal bez biologického otca, jeho matka sa viackrát vydala, často sa sťahovali. Dedko bol napravený alkoholik, ktorého bláznivá babka, pôvodom z hornatej časti Kentucky (odtiaľ to Hillbilly), raz za trest poliala benzínom a podpálila (dedko to prežil).

Jeho matka bola závislá od liekov a neskôr aj od heroínu. Vance prežil búrlivé detstvo, čo v jeho komunite nebolo nič výnimočné. Autor píše o svete, kde ľudia raňajkujú v McDonalde a obedujú v Taco Bell a žijú v rozpadávajúcich sa rodinách.

On sa z tohto prostredia vyhrabal a vyštudoval právo na Yale, jednej z najprestížnejších právnických škôl na svete.

Vance dobre rozumie, prečo ľudia volia Trumpa. No nevysvetľuje to len ekonomikou. Skôr za tým vidí zmes ekonomických, spoločenských a kultúrnych príčin, rozpadávajú sa rodiny aj celé komunity. Svojich rodákov má rád, ale nešetrí ich. Píše o ich silne zakorenenom pocite, že im každý ubližuje.

Hazleton – mesto imigrantov

Mesto Hazleton (25-tisíc obyvateľov) na východe Pensylvánie sa v mnohom podobá na Johnstown. Kedysi tu bol silný banícky priemysel, ktorý lákal imigrantov z východnej Európy, aj Slovákov.

Práve tu sa odohrala v roku 1897 masakra 19 neozbrojených štrajkujúcich baníkov z východnej Európy – jeden z najkrvavejších podobných incidentov v amerických dejinách. Boli medzi nimi aj štyria Slováci.

Do Hazletonu prichádzam najmä preto, že toto mesto imigrantov sa v posledných rokoch muselo vyrovnať s novou vlnou prisťahovalectva. Kým v roku 2000 tu žilo len pár percent Hispáncov, teraz je to 40 percent. A ako mi vraví jeden z nich, o päť rokov to môže byť 75 percent.

Imigrácia je jedna z ťažiskových tém Trumpa. Slogan Build that wall (Postav ten múr) jeho sympatizanti vykrikujú na mítingu v neďalekom Wilkes-Barre veľmi často.

Pamätník pri meste Hazleton, kde šerifovi ľudia zastrelili koncom 19. storočia 19 baníkov z východnej Európy, medzi nimi aj štyroch zo Slovenska. Foto - autor
Pamätník pri meste Hazleton, kde šerifovi ľudia zastrelili koncom 19. storočia 19 baníkov z východnej Európy, medzi nimi aj štyroch zo Slovenska. Foto – autor

Väčšina Hispáncov v Hazletone má pôvod v Dominikánskej republike, prišli však z iných časti Ameriky, najmä z New Jersey či New Yorku. Prečo práve sem? Presvedčivú odpoveď mi nepovie nik. Podľa Kenta Jacksona, novinára z miestnych novín Standard Speaker, by to mohla byť ťažká práca v miestnom mäsokombináte, kde bol problém zohnať zamestnancov.

Život v tejto časti Pensylvánie je tiež lacnejší ako vo Philadelphii. „Je ich tu toľko, že sem chodia politici z Dominikánskej republiky robiť kampaň pred voľbami,“ hovorí Jackson.

Hispánska komunita v Hazletone sa stala témou amerických aj svetových médií v roku 2005. Vtedajší starosta Lou Barletta, dnes kongresman silno podporujúci Donalda Trumpa, presadil zákon, ktorý dával prísne pokuty firmám či majiteľom domov, čo zamestnali či ubytovali nelegálnych imigrantov.

Bol to jeden z najprísnejších zákonov proti nelegálnym imigrantom, no napokon sa neujal, súdy ho na viacerých úrovniach vyhlásili za protiústavný.

Najstarší slovenský kostol

Okres Luzerne, pod ktorý patrí Hazleton, patril dlhé roky k tým častiam Pensylvánie, kde sa hlasovalo za demokratov. Barack Obama tu vyhral aj v roku 2012.

Tentokrát to môže byť iné. Podľa prieskumov tu mal navrch Trump. V primárkach získal miliardár 77 percent hlasov.

V bistre Jimmy’s Quick Lunch servírujú klobásky a párky. Práve do tohto podniku chodí mnoho Trumpových voličov. Prisadne si k nám James Petrilli, 69-ročný riaditeľ pohrebnej služby. Jeho názor na Trumpa je zrejmý na prvý pohľad – na hlave má červenú čiapku Make America Great Again.

„Trump chce niečo urobiť. Ostatní politici sú stále o tom istom. Potrebujeme prácu. Nemôže byť neúspešný, keď má 10 miliárd dolárov,“ objasňuje pohrebák, prečo bude voliť Trumpa.

Ešte nadšenejší z republikána je Eugene Moisey (64), jeho rodina má korene na Ukrajine. „Je presne to, čo potrebujeme,“ vraví.

James Petrilli z Hazletonu bude voliť Trumpa. Foto - autor
James Petrilli z Hazletonu bude voliť Trumpa. Foto – autor

Trumpa bude voliť aj Stephanie Betterlyová, sekretárka v Kostole svätého Jozefa v meste. Kostol založili Slováci v roku 1882 a ide o najstarší slovenský rímskokatolícky kostol na západnej pologuli. Už dlhšie v ňom po slovensky omše neslúžia, vedie ho kňaz s talianskym priezviskom.

Stephanie má slovenských predkov, v jej rodokmeni sa objavujú priezviská ako Macko či Bodnár. Jej mama má doma slovenskú kuchársku knihu a pozná halušky. „Nie je to politik a je proti potratom,“ vysvetľuje žena z kostola svoje trumpovské preferencie.

Napriek tomu, že v meste tak rýchlo pribudlo tak veľa imigrantov, starousadlíci v bistre sa na nich nahlas nesťažujú. „Neobťažujú ma,“ hovorí Moisey. Zákazníci  Jimmy’s Quick Lunch si zrejme uvedomujú, že aj ich predkovia nie tak dávno dorazili do Ameriky z Talianska, Írska či východnej Európy.

Samozrejme, je možná aj verzia, že ľudia zahraničnému novinárovi nepovedia úprimne všetko, čo si myslia. Podľa novinára Jacksona v meste rasové incidenty nemajú. „Deti sa spolu hrajú v škole, kolegovia sa rešpektujú v práci, začínajú chodiť do hispánskych reštaurácií,“ dodáva.

Viacerí však majú výhrady proti tomu, že mnohí dospelí Hispánci nevedia a nechcú sa naučiť po anglicky. Podľa miestneho amatérskeho historika Johna Proberta je to rozdiel oproti imigrantskej vlne spred sto rokov. „Vtedy sa v Hazletone hovorilo 26 jazykmi, ľudia sa museli učiť po anglicky, aby sa dohovorili.“

Protiimigrantské zmýšľanie nie je v Amerike ničím novým. Západná Pensylvánia bola v 20. rokoch minulého storočia jednou z bášt Ku Klux Klanu. Nie v južanských štátoch, ale v Indiane a Pensylvánii mali najviac členov.

Ku Klux Klan tu nebojoval len proti čiernym, ale hlavne proti imigrantom a katolíkom. Biele kapucne si naťahovali aj mnohí anglosaskí robotníci v oceliarňach v Johnstowne, ktorí sa cítili ohrození a zraniteľní množstvom cudzích kolegov.

Vtedy imigráciu načas zastavila prvá svetová vojna a definitívne americký kongres, ktorý po dlhých rokoch diskusií schválil jej výrazné obmedzenie zákonom v roku 1924. Nasledovala Veľká kríza, druhá svetová vojna a z imigrantov sa medzičasom stali Američania. Nástup novej vlny, tentokrát hispánskej imigrácie, prišiel v 70. rokoch.

V Spojených štátoch je momentálne 42 miliónov prisťahovalcov (13 percent populácie). To sa blíži k vrcholu pred sto rokmi, keď tvorili ľudia narodení v cudzine zhruba 14 – 15 percent populácie.

Nerozhodnutý New Hampshire

Vysvetliť súčasnú podporu Trumpa v prieskumoch (od leta neklesol pod 37 percent) len nespokojnými robotníkmi v štátoch ako Pensylvánia by nestačilo. Títo bieli muži bez vysokoškolského vzdelania výrazne pomohli Trumpovi vyhrať primárky, no tvoria len malú časť elektorátu. Ako je teda možné, že kontroverzný miliardár má šancu stať sa americkým prezidentom?

Odpoveď na túto otázku som hľadal v New Hampshire. Tento malý štát (1,3 milióna obyvateľov) na sever od Bostonu patrí medzi najbohatšie. Miera nezamestnanosti je iba tri percentá, druhá najnižšia v Spojených štátoch. Napriek tomu patrí tento štát k nerozhodnutým, bojujú oň oba tímy.

Množstvo voličov tam bude voliť Trumpa hlavne preto, že je to republikán. „Trump má len malú skupinu tvrdého jadra, ktoré ho má skutočne rado,“ vysvetľuje Andrew Smith, šéf Centra prieskumov na University of New Hampshire.

Ostatní ho budú voliť, pretože je republikán a nemajú radi Clintonovú. „Väčšina republikánskych voličov volí republikánskeho kandidáta do každého úradu. To isté platí pre demokratov,“ vysvetľuje Smith.

Roy Smith (73) v Manchestri, New Hampshire, trávi dopoludnie fajčením kubánskej cigary. Aj keď jeho rodine sa darí, aj on bude voliť Trumpa, páči sa mu, že nie je politik. Foto - autor
Roy Smith (73) v Manchestri v štáte New Hampshire trávi dopoludnie fajčením kubánskej cigary. Hoci sa jeho rodine darí, aj on bude voliť Trumpa, páči sa mu, že nie je politik. Foto – autor

John Probert je 79-ročný amatérsky historik v Hazletone, ktorý veľmi dobre pozná nenávisť voči imigrantom, keďže sa dlhodobo venoval Lattimerskému masakru. Napriek tomu sa stále pohráva s myšlienkou, že bude voliť Trumpa.

Prekáža mu na ňom jeho povaha a maniere. „Na druhej strane,“ vraví, „nový prezident bude vyberať sudcov Najvyššieho súdu. Ak by vyhrala Clintonová, nominuje liberálnych sudcov, čo krajinu posunie ešte viac doľava,“ vysvetľuje svoju dilemu.

O tom, že jednou z najdôležitejších prezidentových úloh bude vymenovanie dvoch z deviatich sudcov súdu, hovoria viacerí voliči. Najvyšší súd v Spojených štátoch má najvyššiu právomoc rozhodovať napríklad v otázke potratov, môže tiež odmietnuť Obamacare.

Spoločné prvky s voličmi Kotlebu

Dá sa teda od Trumpových voličov vziať nejaké poučenie na pochopenie voličov extrémistických politikov na Slovensku, k akým patrí Marian Kotleba? Napriek zjavným rozdielom (nie sme svetová veľmoc, na Slovensku nežije 14 percent imigrantov, ani nám tu priemysel nezničili medzinárodné obchodné dohody) sa dá medzi priaznivcami v USA a u nás nájsť istá podobnosť v ich nespokojnosti s tradičnými autoritami a v tom, že sa objavil niekto, kto tvrdí, že ich vypočuje.

Ľudia sú sklamaní z tradičných strán, ktoré napriek ich hlasom nedokázali zmeniť to, čo ľudí v ich regióne trápi. Či už je to Republikánska strana v Johnstowne, alebo Smer v Brezne. V nasledujúcich voľbách (primárkach) dali ľudia v týchto mestách už skôr hlasy Donaldovi Trumpovi či Marianovi Kotlebovi, teda politikom s priamočiarym jazykom a s diármi, ktoré sú zaplnené desiatkami stretnutí a mítingov s občanmi.

Trumpovi voliči oceňujú, že kandiduje podnikateľ a miliardár, ktorý tam predtým nebol. Veria, že bohatý človek nie je pod takým vplyvom Wall Street a lobistov, ako politici typu Hillary Clintonovej.

Tu sa dá z regiónu hľadať paralela skôr s Andrejom Babišom v Česku, ktorého strana sa znenazdajky vo voľbách v roku 2013 stala druhou najpopulárnejšou v Česku. Momentálne je v prieskumoch prvá a on najpopulárnejším politikom.

Podobnosť so Slovenskom vidno aj na stúpajúcej nedôvere voličov voči mainstreamovým médiám (a hľadaní „pravdy“ na alternatívnom webe) a v silnom postavení Trumpa aj Kotlebu na sociálnych sieťach. Práve voliči Mariana Kotlebu (a aj Borisa Kollára) najviac veria alternatívnym médiám.

Nielen Kotleba, ale aj premiér Robert Fico je veľký kritik slovenských médií a bolo by zaujímavé zistiť, nakoľko má táto rétorika vplyv na dôveru Slovákov v tradičné médiá. Tá je však v porovnaní s Amerikou stále vysoká (72 percent).

Viac proputinovskí

Často som sa Trumpových voličov pýtal na ich názor na Vladimira Putina. Marian Kotleba je veľký obdivovateľ Ruska a Donald Trump nazval Putina dobrým lídrom, s ktorým bude vychádzať a spolupracovať v Sýrii v boji proti Dáišu.

Trumpovi voliči hovorili, že súhlasia s tým, že v istom zmysle je Putin silný líder, aj keď ho považujú za autoritatívneho vodcu. „Čo urobiť s Krymom? Neviem, ale nie som si istý, že sankcie zaberajú,“ povedal Trumpov volič Roy Scott z New Hampshire.

Prieskumy ukazujú, že pohľad republikánskych voličov na Putina sa skutočne zmenil. Kým v júli 2014 bol rozdiel medzi tými, čo sa naňho pozerali nepriaznivo a priaznivo, 66 percent, v auguste 2016 to už bolo len 27. U voličov demokratov zostala cifra rovnaká (54).

Zmenili názor podľa vzoru Donalda Trumpa? Je to možné. Navyše to naznačuje jeden z najnebezpečnejších odkazov republikána: voliči môžu prijať jeho agresívnu rétoriku voči médiám, politickým súperom či imigrantom. A aj keď Trump prehrá voľby a rozhodne sa odísť, tieto postoje v jeho bývalých voličoch môžu zostať.

„Trump niečo využíva a vedie bielu pracujúcu triedu na veľmi tmavé miesto,“ povedal J. D. Vance pre Slate. Podľa neho nepomáha, keď ľudia vysvetľujú jeho konanie len tým, že jeho voliči sú rasisti. „Toto len ľudí odháňa preč,“ vraví.

„Je také lenivé tvrdiť, že Trumpovi voliči sú takí istí ako Trump. Nie je to pravda,“ hovorí aj politológ Smith.

Čo bude s nimi po voľbách?

Súčasné prieskumy hovoria, že Trump tieto voľby prehrá. Nespokojní bieli Američania, ktorí majú pocit, že ich krajina a komunita upadá, však nezmiznú.

Ako sa teda k nim stavať a ako si ich získať?

Na mítingu vo Wilkes-Barre stojí vedľa mňa vysoký muž s okuliarmi a s dlhými šedými vlasmi v cope. Z davu zrazu naňho začnú pokrikovať. „Corbett, daj sa vypchať!“ Pridá sa niekoľko desiatok ľudí.

„Neznášajú ma, lebo im každý deň vravím, akú robia chybu, keď budú voliť Donalda Trumpa,“ hovorí miestny rozhlasový moderátor Steve Corbett. „Ja týchto ľudí poznám. Trump im však nepomôže a len zneužíva ich potenciál a energiu na svoje ciele,“ hovorí rozhorčene.

Ich hnevu však rozumie. „Majú veľmi dobrý dôvod byť naštvaní na vládu, tá sa im skutočne obrátila chrbtom. Potrebujú pomoc. Trump však nie je odpoveď,“ vraví novinár.

A čo by teda mala americká (a aj slovenská) vláda či politici urobiť, aby získali naspäť dôveru týchto ľudí? „Mali by byť dobrou vládou,“ hovorí Corbett.

Trump si na mítingu vo Wilkes-Barre získal ľudí aj vtedy, keď vzal na ruky svojho dvojročného dvojníka. Foto - tasr/ap
Trump si na mítingu vo Wilkes-Barre získal ľudí aj vtedy, keď vzal na ruky svojho dvojročného dvojníka. Foto – TASR/AP

To sa ľahšie povie, ako urobí. Podľa novej knihy bývalého editora Economistu Marca Levinsona sa nezopakuje ekonomický rozmach z 50. a 60. rokov. Normálom v dejinách (a tak to očakáva aj v budúcnosti) bol skôr ekonomický rast po jednom, dvoch percentách – presne ako ten v súčasnej Amerike, ktorý teraz Trump kritizuje.

Návrat zlatých časov v Johnstowne sa očakávať nedá. Podľa miestneho historika Richarda Burkerta by mala byť vláda aktívnejšia, aby ľuďom pomohla zvyknúť si na nové časy.

„Vláda by týmto mestám, ktoré stratili pracovné miesta v priemysle, mala pomôcť nájsť iné zdroje obživy. Napríklad turizmus. Alebo pomôcť ľuďom presťahovať sa,“ hovorí.

Politológ Andrew Smith si zasa myslí, že časť agendy týchto voličov Republikánska strana skutočne preberie. Globalizácia v podobe obchodných dohôd sa môže zastaviť – ani Hillary Clintonová už po novom nepodporuje dohodu TPP s juhovýchodnou Áziou. Rovnako sa podľa neho môže čoskoro obmedziť aj prílev nových prisťahovalcov z Latinskej Ameriky.

Najmenej optimistický je človek, ktorý týchto ľudí pozná najviac. J. D. Vance píše vo svojej knihe, že neexistuje žiadne jednoduché riešenie zo strany vlády, ktoré všetko zmení.

„Neviem, čo je presne odpoveď, ale viem, že treba začať s tým, že prestaneme obviňovať Busha, Obamu alebo firmy a spýtame sa sami seba, čo môžeme urobiť, aby sa situácia zlepšila.“

 

Táto reportáž vznikla vďaka podpore čitateľov, ktorí sa na cestu do USA vyzbierali cez portál Startlab. Všetkým darcom ďakujeme. Na cestu prispeli: Lenka Krajnáková, Viliam Bulko, Ľuboš Píš, Martin Pavelka, Jana Babušiaková, Ela Rybárová, Elena Pätoprstá, Viera Szucsová, Ivan Dudáš, Jana Sojčeková, Peter Schill, Andrea Dvorská, Darina Zsigová, Radoslav Simon, Igor Barát, Peter Pavlík, Juraj Bezdek, Zuzana Thullnerová, Marek Šebesta, Tomáš Čorej, Zuzana Krchňáková, Miriam Zsilleová, Eleonóra Ilečková, Boris Novotňák, Michaela Pyšová, Lucia Jamrišková, Juraj Oravec, Roman Boroš, Martina Ivaničová, Fedor Polóni, Ľubo Ander, Michal Trško.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie