Slovenský fotograf sleduje bitku o Mosul: Každé ráno ma budia bomby

Hovoria jej aj bitka všetkých bitiek.

Kľúčová ofenzíva proti takzvanému Islamskému štátu prebieha už druhý týždeň. Iracké jednotky spolu s kurdskými pešmergmi aj kresťanskými milíciami za pomoci spojencov pod vedením Spojených štátov napredujú k druhému najväčšiemu irackému mestu Mosul.

To v roku 2014 šokujúco ľahko dobyli teroristi z Dáišu. A práve z Mosulu vyhlásil ich líder Abú Bakr Bagdádí kalifát, respektíve Islamský štát v Sýrii a Iraku, známy pod skratkou ISIS. To, že sa v tejto severnej časti Iraku, neďaleko hraníc irackého Kurdistanu, rozbehla totálna vojna, sa nedá prehliadnuť ani prepočuť.

Slováci pri Mosule

„Koaličné stíhačky bombardujú pozície Dáišu skoro každých desať minút. Stúpajúci dym do výšky niekoľkých stoviek metrov môže byť aj štyri kilometre od nás, ale zem sa zatrasie aj so mnou. Mnohí teroristi vtedy zalezú do svojich vykopaných tunelov,“ rozpráva Denníku N slovenský fotoreportér Juraj Mravec.

Nachádza sa takmer na dosah v súčasnosti najsledovanejšieho vojnového frontu na svete.

Na svojom oblečení by mohol mať pokojne pripnutý nápis: NO JOURNALIST. Ako novinár by sa ďaleko nedostal. Na front chodí každý deň ako asistent zdravotníckeho tímu, ktorý bojovníkom poskytuje základnú prvú pomoc. Veľa toho nenaspí. Poslednú noc tri hodiny.

Objektív vytiahne, až keď je na vyslanom mieste so zdravotníckym tímom, ktorý sprevádza pešmergov. Základňu má v kurdskom Irbile spolu s partičkou slovenských lekárov Matejom a Oliverom, špecialistami na konfliktné zóny z Akadémie urgentnej medicíny.

„Najskôr sme sledovali boje o pozície pri dedine Fadaja, asi 15 kilometrov od Mosulu, teraz sa pešmergovia zakopali už na jeho predmestí Bašika,“ hovorí Mravec z Iraku. Len nedávno mal na festivale Jeden svet premiéru jeho dokument Mir vam z ukrajinského Donbasu.

Keď je to nutné, pohodlnú posteľ v Irbile vymení za improvizované lôžko priamo na fronte. Zabalený do typickej irackej šatky vyťahuje fotoaparát, len keď práve nepotrebujú jeho pomoc, a zhovára sa s bojovníkmi.

„Dáiš sa rozhodne nestiahol, stále kladie silný odpor. Autá s pripevnenými guľometmi často riadia samovražední atentátnici a snajperi. Zrejme mnohí sa nimi nestali dobrovoľne. Vojaci mi hovorili, ako vyťahovali z áut spútané mŕtvoly zastrelených bojovníkov,“ opisuje Mravec situáciu z bojov pri Mosule.

Prečítajte si

Vrátil sa z Iraku: Na pach mŕtvol bojovníkov Dáišu je najlepšia šatka šemag

„Už sme zažili prvé úmrtia vojakov. Jeden tankista prišiel o hlavu. Jeho kolegovia si sadli na kopec a dlho plakali. To sú chvíle, keď nemôžem ani nechcem vytiahnuť fotoaparát. Zažívate veci, keď cítite veľký strach a smútok,“ rozpráva Mravec.

Prvé dni sa veľmi bál, bol veľmi nervózny, neskôr to opadlo a na neustále zvuky bombardovania si zvykol. Keď sú otrasy väčšie, tak vie, že sa môže zobudiť do nového rána a nový deň bojov proti Dáišu sa môže začať.

V historicky kresťanskom mestečku Bartella, ktoré oslobodili od islamistov ako prvé, sa pred niekoľkými dňami rozozvučali po dlhom čase zvony kostolov.

„Zvonili, aj keď sa v diaľke ozývala streľba a mrak čierneho dymu stúpal na horizonte. Bojovníci, ktorí tu zostali brániť oblasť, ktorá už nie je v rukách Dáišu, sa modlili pred oltárom čiernym od výbuchov. Na zemi boli rozhádzané staroveké sýrske rukopisy,“ opisovala reportérka Financial Times Erika Solomonová atmosféru a radosť kresťanských milícií, ktoré si hovoria Jednotky Ninivskej pláne.

To je jeden z tých pozitívnych príbehov ofenzívy, ktorej cieľom je oslobodenie Mosulu. Jedenapolmiliónové mesto v júni 2014 takmer bez odporu obsadili bojovníci Dáišu. Skorumpované a nefunkčné iracké jednotky, hoci boli v presile, utiekli.

Dáiš sa tak ľahko dostal aj k americkým džípom, mnohým zbraniam aj peniazom a zrazu sa stali najbohatšou teroristickou skupinou na svete, ktorá obchodovala s ropou ako so sýrskym diktátorom Baššárom Asadom, tak zrejme aj s Tureckom, ktoré sa dlho pasívne prizeralo prieniku džihádistov cez ich hranice do Sýrie.

V Mosule zaviedli teroristi z Dáišu stredoveké moslimské praktiky a zo žien z jezídskej menšiny si urobili sexuálne otrokyne.

Niektorí z obyvateľov Mosulu sa o začiatku ofenzívy približne 30-tisícovej rôznorodej armády pred týždňom dozvedeli z rozhodených letákov. Iní, ako napríklad Laylini rodičia, sa to dozvedeli cez telefón.

Layle sa podarilo ujsť pred bojmi z mesta a teraz žije v jednom z blízkych utečeneckých táborov.

„Keď som im to povedala, boli celí rozrušení. Ak Boh dá, čoskoro sa znovu uvidíme,“ povedala Layla reportérke FT. „Mosulčania sa o tom nemôžu navzájom rozprávať, ani so susedmi, v žiadnom prípade. Nikdy neviete, kto je donášač Dáišu,“ dodáva Layla, ktorej sa podarilo spojiť s rodičmi.

V Mosule je zakázané telefonovať, používať internet a sledovať televíziu. Tajný telefonát s dcérou im priniesol novú nádej.

19-ročný Ahmed, ktorému sa tiež podarilo v týchto dňoch dostať z Mosulu, opísal britským novinám, ako videl v uliciach mesta tiecť krv. Videl, ako najskôr prinútili kľačať štyroch mužov v oranžovom a potom ich popravili. Za to, že používali mobily. „Krv bola všade.“

Nie všetko však ide hladko. Americké velenie koaličných jednotiek stále nevysvetlilo, čo sa odohralo pri jednom z náletov, ktoré dopadli na ženskú časť mešity v meste Dakuk. Podľa Human Rights Watch tam zomrelo 13 ľudí.

Odhaduje sa, že v Mosule je okolo 4500 bojovníkov, ktorí si z obyvateľov mesta urobili živé štíty. „Iracká vlajka bude vyvesená uprostred mesta a v každej dedine veľmi skoro,“ vyhlásil iracký premiér Hajder Abádí.

Ako sa však v tomto meste, ktorého irackej vláde neverili ani pred obsadením teroristami, bude vládnuť, je otázka. Ako sa spoja Kurdi a najmä irackí suniti so šíitmi? Rovnako je otázka, koľko civilistov ešte padne za obeť, kým sa Mosul oslobodí.

Teroristi v meste zamínovali mosty, nachystali výbušné pasce a uviedli do pohotovosti armádu samovražedných atentátnikov. Objavili sa dokonca úvahy, že k dispozícii majú aj chemické zbrane.