S potešením prijali pozvanie na slávnosť a ešte viac sa tešili, keď sa dozvedeli, že ich Právnická fakulta Univerzity Komenského (PF UK) pri príležitosti 95. výročia vzniku ocení pamätnou medailou.

Príjemný pocit však vydržal len do chvíle, kým nezistili, že sa ocitli v jednej spoločnosti s komunistickým predsedom vlády Petrom Colotkom či s niekdajšími poslancami ĽS-HZDS Katarínou Tóthovou a Jánom Cuperom. Ten v tohtoročných parlamentných voľbách kandidoval za Kotlebovu stranu.

Sudkyňa Katarína Javorčíková a advokáti Peter Kubina a Zuzana Čaputová sa preto rozhodli ocenenie vrátiť.

Slávnostné zasadnutie vedeckej rady fakulty sa konalo vo štvrtok; v pondelok trojica poslala vedeniu fakulty list, v ktorom zhrnuli, prečo ocenenie nechcú.

„Za iných okolností by nám bolo veľkou cťou a potešením ho prijať. Nemôžeme ho však prijať v situácii, keď toto isté ocenenie bolo pri tej istej príležitosti udelené a odovzdané aj osobám, ktoré boli aktívnymi a významnými reprezentantmi štátnej moci počas mimoriadne kontroverzných období moderných dejín Slovenska – komunizmu a mečiarizmu,“ napísali v liste.

Zdôraznili, že Cuper kandidoval za extrémistickú stranu, ktorá sa hlási k fašistickému Slovenskému štátu. Javorčíková, Čaputová a Kubina rešpektujú právo vedenia fakulty vybrať si, komu ocenenie odovzdá, no ich povinnosťou zase podľa nich je „dištancovať sa od negatívnych hodnôt, s ktorými je ocenenie prostredníctvom týchto osôb spojené“.

Zoznam ocenených si vypočuli až na mieste

Trojica ocenených vysvetľuje, že kompletný zoznam a mená ocenených sa dozvedeli až počas slávnostného ceremoniálu. Ak by ho poznali skôr, neprijali by ani nomináciu na ocenenie. Vo štvrtok však nechceli narúšať dôstojný priebeh ceremoniálu, a preto reagovali v pondelok listom.

„Z úcty k obetiam komunizmu a mečiarizmu nemôžeme za týchto okolností toto ocenenie prijať,“ napísali v liste, v ktorom požiadali dekana fakulty Eduarda Burdu aj o osobné stretnutie. Zároveň dodali, že medzi ocenenými sú aj skutočné osobnosti. Na zozname je okolo 60 mien a nie je nikde verejne prístupný.

Právnickú fakultu sme požiadali o reakciu a aj menný zoznam ocenených, no dekan bol v utorok v Košiciach, a tak poslal len stručné stanovisko. Vysvetľuje v ňom, že pri udeľovaní výročných medailí osobnostiam z externého prostredia zvažujú najmä ich celospoločenský prínos pre rozvoj práva, napríklad pokiaľ ide o pozitívny vývoj v súdnictve za ostatné roky. Pokiaľ ide o výročné medaily pre bývalých dekanov a zamestnancov, tak ich udeľujú za prínos a prácu na fakulte.

„Dopredu si uvedomujúc, že z ideologického hľadiska môžu byť niektorými skupinami ľudí alebo jednotlivcami niektorí ocenení z fakulty spochybňovaní, rozhodol som sa im udeliť výročnú medailu práve za ich prácu na Právnickej fakulte UK. Keby som sa v tejto otázke rozhodol opačne, považoval by som sám seba za zbabelca, ktorý pod eventuálnym ideologickým tlakom opomenul zamestnancov fakulty, ktorí pre ňu v minulosti veľa urobili,“ reagoval Burda. Rozhodnutiu vrátiť medailu síce nerozumie, lebo ocenení ju získali práve za rozvoj právneho prostredia na Slovensku, ale plne ho rešpektuje.

Trojica pripomenula vedeniu fakulty, že oba tieto nedemokratické režimy právo nielen nerešpektovali, ale ho krivili a zneužívali na presadzovanie záujmov úzkej skupiny ľudí na úkor všetkých ostatných. „Konali teda v rozpore so všetkými princípmi a ideálmi, na ktorých stojí (alebo by malo stáť) moderné právnické vzdelávanie,“ píšu v liste.

Sú presvedčení, že práve v týchto kontroverzných obdobiach slovenských dejín treba hľadať aj príčiny dnešného stavu štátnych inštitúcií.

„Základy súčasného stavu boli založené počas komunizmu, prehĺbili sa počas mečiarizmu a tento stav potrvá dovtedy, kým sa s negatívnym dedičstvom týchto období dôsledne nevyrovnáme, neprestaneme ho relativizovať a zatvárať pred ním oči,“ napísali Javorčíková, Kubina a Čaputová.

Stíhaný a oslobodený Colotka

Peter Colotka (91) ukončil bratislavské právo v roku 1950 a začal tam hneď aj učiť. Do komunistickej strany vstúpil ako 21-ročný. V rokoch 1957 až 1959 bol dekanom fakulty a v rokoch 1962 až 1970 členom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Známy je však najmä ako dlhoročný predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky, na čele ktorej stál v rokoch 1962 až 1988; pred Nežnou revolúciou v novembri 1989 pôsobil ako veľvyslanec vo Francúzsku.

V 90. rokoch minulého storočia ho trestne stíhali pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a sprenevery. Potrestaný nikdy nebol, naopak, v plnom rozsahu ho oslobodili.

Ján Cuper a Katarína Tóthová patrili k známym tváram Mečiarovho HZDS. Tóthová bola v rokoch 1993 až 1994 ministerkou spravodlivosti a následne až do roku 1998 podpredsedníčkou vlády pre legislatívu. Neskôr už pôsobila len ako poslankyňa. Cuper bol známym rečníkom v parlamente. O miesto na kandidátke HZDS nakoniec prišiel v roku 2005, keď v Modre havaroval pod vplyvom alkoholu. Bol aj jedným z obhajcov bývalého šéfa SIS Ivana Lexu.

Obaja stále učia. Cuper je docentom na Katedre teórie práva a sociálnych vied bratislavskej PF UK a pôsobí aj na Katedre teórie štátu a práva banskobystrickej Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Profesorka Tóthová je stále medzi zamestnancami bratislavského práva, a to na katedre správneho a environmentálneho práva.