Denník N

Clintonová má šťastie, okrem Trumpa by ju porazil skoro každý republikán, hovorí analytik

Donald Trump na Floride. Foto – TASR/AP
Donald Trump na Floride. Foto – TASR/AP

Republikán vypočul hnev voličov, na ktorých demokrati zabudli a ktorých republikáni sklamali, tvrdí Andrew Smith.

„Clintonovej nadácia či emaily by boli správami dňa – ak by nekandidoval Donald Trump,“ hovorí v rozhovore Andrew Smith, politológ z University of New Hampshire a šéf miestneho centra prieskumov. 

Prečo bude toľko Američanov voliť Donalda Trumpa?

V prvom rade je to čisté straníctvo. Väčšina republikánskych voličov bude voliť republikánskeho kandidáta do každého úradu. To isté je u demokratov. Trump má len malú skupinu tvrdého jadra, ktoré ho skutočne má rado.

Je to tých 30 percent jeho republikánskych voličov z primárok?

Tridsať percent republikánov ho volilo v primárkach, ale aj vtedy mnohí volili proti niečomu, a nie nutne za Trumpa. Vo väčšine prípadov volili proti establišmentu Republikánskej strany. Chceli niekoho, kto nie je súčasťou vedenia strany. Jeho najväčším súperom bol Ted Cruz, ktorý rovnako nie je obľúbený vo vedení strany. Voliči boli veľmi sklamaní z toho, čo pre nich strana robí.

Môžete to vysvetliť?

Za Billa Clintona sa vláda stále zväčšovala. V roku 2000 čakali, že sa veci zmenia, pretože republikáni získali prezidenta. Potom im povedali, že Bush mladší zmeny nepresadí bez väčšiny v kongrese. V roku 2002 získali kongres, no stále sa nič nezmenilo. Potom bol prezidentom Obama a republikáni hovorili: musíme ho zastaviť. V roku 2010 získali snemovňu, o dva roky neskôr Senát, no nič sa nezmenilo. Republikáni svojim voličom stále hovorili – dajte nám viac, ale neboli schopní splniť sľuby. To nie je prekvapivé, pretože v americkom volebnom systéme je veľmi ťažké presadiť veľké politické rozhodnutia. No keď niečo voličom sľúbite a potom to nesplníte, aké pocity zostanú voličom? Potom príde chlapík ako Donald Trump, kandiduje proti týmto politikom a zdieľa hnev voličov.

Je tento hnev proti politikom v americkej politike niečo nové?

Nie, vždy to tu do istej miery bolo. Obe strany, väčšinou, keď neboli pri moci, mali antiestablišmentových kandidátov. Demokrat Howard Dean v roku 2004 kandidoval ako outsider v strane, rovnako ako Bernie Sanders tento rok. Aj Trump vedie svoju kampaň na tomto hneve. Je to pritom úplne nedokonalý politik. Viete si predstaviť, čo by dokázal lepšie pripravený politik, najmä čo sa týka osobnosti? Bol som prekvapený, ako sa mu napriek tomu darilo, čo nám hovorí, že táto energia je veľmi silná.

Strávil som čas v Pensylvánii. Ako si vysvetľujete, že ho budú voliť v tomto štáte mnohí bieli robotníci, ktorí kedysi volili demokratov?

Ja som vyrastal v Ohiu, kde je to podobné. Bane, ropný priemysel, fabriky, všetko odišlo. Politici hovoria týmto ľuďom, že „postaráme sa, prinesieme pracovné príležitosti“, ale životy ľudí to nezlepšuje. Nedávno som videl jednu zaujímavú štatistiku, čísla si presne nepamätám, no pointa sedí. Tá hovorila, že ak máte vysokoškolské vzdelanie, váš reálny príjem za posledných 20 rokov  stúpol o 20,25 percenta. No ak ho nemáte, váš príjem klesol o 10 percent. A 60 percent Američanov nemá vysokoškolské vzdelanie.

Ak žijete na pobrežiach a máte vysokú školu, život je skvelý. Ak žijete v centrálnej Amerike a nemáte vzdelanie, vaše deti nemajú vzdelanie, vaše vyhliadky nie sú dobré. Mestá vyzerajú stále horšie, máte tu drogovú krízu. Nemáte prácu, prípadne namiesto práce v továrni za 20 – 25 dolárov na hodinu robíte vo Walmarte za minimálnu mzdu. Alebo máte dve práce, aby ste vyžili. A potom vidíte imigrantov, ktorí prichádzajú do stavebníctva, mnohí Mexičania, ktorí tu ani nemusia byť legálne. Napríklad na stavbách v Južnej Kalifornii robili kedysi Afroameričania, teraz tu robia Hispánci. „Berú nám prácu, hovoria iným jazykom, prečo ich necháme, aby tu boli nelegálne? A navyše to vyzerá, že naši politickí lídri ich tu chcú,“ hovoria si ľudia.

Politológ Andrew Smith., riaditeľ prieskumného centra na University of New Hampshire. Foto - unh.edu
Politológ Andrew Smith, riaditeľ prieskumného centra na Univerzite v New Hampshire. Foto – unh.edu

Dá sa o týchto ľuďoch povedať, že sú obete globalizácie?

To je celkom férové zhodnotenie, ale neviem, či je nutné vidieť to tak široko. Imigrácia v USA prebieha už dlhšie. Typicky sa stane, že federálna vláda načas prisťahovalectvo zastaví. Zastavilo sa po prvej svetovej vojne. Ich potomkovia sú už Američania, trvalo to celú generáciu alebo dve, kým sa asimilovali. V USA sme videli milióny imigrantov za posledné roky, ktorí ešte nie sú asimilovaní. Ono sa tak časom stane. Boli obdobia v americkej histórii, keď bolo silné hnutie proti imigrantom. Stalo sa tak v polovici 19. storočia, v 20. rokoch 20. storočia a deje sa to znova.

Bude mať tento sentiment vplyv na vládu, ktorá tak obmedzí imigráciu, prípadne nebude podpisovať dohody o voľnom obchode?

Určite. Bolo niekoľko pokusov za posledné roky zmeniť imigráciu. Ale v podstate nechali nelegálnych imigrantov v krajine. Čo sa týka obchodných dohôd, tak napríklad Hillary Clintonová silno podporovala dohodu TPP (s krajinami juhovýchodnej Ázie) a teraz z politických dôvodov kandiduje proti nej. Medzinárodné obchodné dohody sa však už nebudú schvaľovať. Imigračné reformy pravdepodobne prejdú niekedy v budúcnosti. Ale to nezastaví tlak skupín, ktoré ich tu chcú. Biznis v Amerike chce imigráciu, pretože chce lacnú pracovnú silu. Voliči sú však proti.

Čiže na jednej strane tu máte tlak Wall Street a na druhej Trumpových voličov?

Áno. Politici však reagujú na strach. Vidíte antiglobalizačné hnutie v oboch stranách. Antiimigračný sentiment je iba medzi republikánmi. Koalícia voličov oboch strán sa v posledných desaťročiach zmenila. Od 60. rokov bola Demokratická strana koalíciou odborov, robotníkov, Afroameričanov a niekoľkých intelektuálov. Väčšina demokratických voličov bola triedou bielych robotníkov strednej triedy v štátoch ako Pensylvánia, Ohio, Michigan či Wisconsin. Republikánska strana bola oveľa viac stranou orientovanou na obchod. Jej voliči mali vyšší príjem, vyššie vzdelanie.

Clintonová má viac ako 70-percentnú šancu na zvolenie. Zdroj: fivethirtyeight.com
Clintonová má viac ako 70-percentnú šancu na zvolenie. Zdroj – fivethirtyeight.com

Teraz to už neplatí?

Nie. Teraz je Demokratická strana stranou ľudí s vyšším príjmom, vyšším vzdelaním spolu s menšinami. Republikánska strana je viac stranou strednej triedy bez veľkej podpory finančníkov. Wall Street je už demokratický priemysel, už nevolia republikánov. Nedávajú peniaze republikánskym kandidátom, aj keď, popravde, oni dávajú vždy tomu, kto vyhrá. Veľký biznis v Amerike už nie je republikánsky. Keď sa voliči strany zmenia, chvíľu to trvá, kým sa najmä lídri v strane tomu prispôsobia. Toto však nie je nové, vidíte, že Republikánska strana sa začala meniť od čias kandidatúry Barryho Goldwatera v roku 1964 (populistický kandidát, ktorý výrazne prehral, pozn. red.). Trvalo to. Sme v období, keď Republikánska strana rastie cez bolesť, to je tá správna metafora, bojuje s tým, aká bude v budúcnosti.

Súhlasíte s tým, že tento sentiment tu bol už dlhý čas, no teraz sa objavil kandidát, ktorý vypočul tento hnev?

To je pravda. Pozrite sa na posledných republikánskych kandidátov: v roku 2004 zvolili Busha, keď sa ekonomike aj trhom darilo a tento hnev nebol taký silný. V roku 2008 sme tu mali Johna McCaina. Konzervatívni republikáni ho nikdy nemali príliš radi, považovali ho za príliš liberálneho. Prehral. Ale potom tu bol Mitt Romney. Bol to bohatý chlapík, určite nie muž ľudu. Nebol niekým, s kým by sa robotníci vedeli identifikovať. To je aj dôvod, prečo Hillary Clintonová hovorí o tom, že jej otec bol drobný podnikateľ.

A prečo majú teda Trumpa radi, aj keď je to miliardár?

Donald Trump je fascinujúci v tom, že aj keď má veľa peňazí a pochádza z rodiny, ktorá má veľa peňazí, budí dojem, že je chlapík z robotníckej štvrte. Pochádza z Queensu v New Yorku, zo štvrte malých domov z predmestia. Donald Trump je bohatý, ale štýl, akým to dáva najavo, je rovnaký s tým, akým by to robil robotník, ktorý zrazu zbohatol. Kúpil by si päť áut, vzal za ženy tri blondínky a na záchode by mal zlaté záchodové sedadlo. Tomu robotníci rozumejú. On aj hovorí ako oni, lebo nie je miliardár z Wall Street, je zo stavebníctva. Keď ste v stavebníctve, rokujete s tvrdými chlapíkmi, s newyorskou mafiou, newyorskými politikmi. Hovorí ako tvrdý chlapík, čo mnoho ľudí láka, ale zároveň aj odpudzuje. Preto má také problémy, aj keď proti nemu kandiduje Hillary Clintonová, ktorá je po Trumpovi najmenej populárnou osobou, aká kedy kandidovala za amerického prezidenta. Každý iný republikánsky kandidát by ju zrejme ľahko porazil, s výnimkou Teda Cruza. Všetky tie veci, čo o nej vychádzajú, ako Clintonovej nadácia či emaily, by boli hlavnými správami dňa, pokiaľ by nekandidoval aj Donald Trump.

Ako napríklad Clintonovej emaily z WikiLeaks, ktoré boli úplne zatienené Trumpom a jeho nahrávkou?

To nie je náhoda. Správy v piatok popoludní sú vždy najzaujímavejšie. Vtedy to má najväčšiu šťavu. V prvom rade, keď sa vláda snaží pochovať informáciu, tak ju pustí von v piatok o štvrtej, piatej poobede. Špeciálne pred sviatočným víkendom, ako to bolo tentoraz. Ľudia na to do utorka zabudnú. Tentoraz to možno Clintonovej kampaň zverejnila, pretože v nedeľu bola debata.

Kampaň to zverejnila? Myslel som si, že to objavil reportér Washington Post.

Hádam si nemyslíte, že to nie je koordinované s kampaňou. Obe kampane kŕmia reportérov príbehmi – neustále. Novinári spolupracujú, pretože im to dáva prístup. Byť v New Hampshire je celkom zábava, pretože tu máme prvé primárky, môžete vidieť zblízka kampane aj hovoriť s reportérmi. V roku 2008 tu bol jeden reportér z AP. O štvrtej ráno mu volali z kampane Hillary Clintonovej, kde naňho vrieskali, že má zmeniť toto a tamto vo svojom článku. Nikdy nebudete mať prístup do Bieleho domu, vaša kariéra je mŕtva, hrozili mu.

Ako to viete? Povedal vám to on?

Áno. Ale to isté je u republikánov. Nie každá kampaň sa však takto vyhráža. Mitta Romneyho mali novinári radi, pretože v roku 2012 mali v jeho tíme vždy poruke kávu a šišky, a presný rozvrh, kedy sa čo bude diať, čiže mali uľahčenú prácu.

Aktuálny stav v prieskumoch. Zdroj: realclearpolitics.com
Aktuálny stav v prieskumoch. Zdroj – realclearpolitics.com

Prečo si myslíte, že ho tak veľa analytikov či novinárov na začiatku podcenilo?

Trump je iný. Celebrita, akou je Trump, by sa nemala podceňovať. Je tu chlapík, ktorý bol slávny v 90. rokoch, pretože bol bohatý a písal knihy. Stále bol v bulvári pre svoje ženské pletky. Potom mal reality show Apprentice. Tá bola desaťročie jedna z top 10 relácií v krajine. Veľa ľudí to neustále pozeralo. Trump je viac celebrita z prostredia zábavy ako z biznisu. Keď ohlásil kandidatúru, každý ho poznal. Trump je značka, doslova. Médiá ho milujú. O čom by ste radšej písali – o chlapíkovi ako Donald Trump, pri ktorom nikdy neviete, čo povie, alebo o kandidátovi, ktorý rozpráva o zdravotníckej reforme?

Ani ja som pred rokom neveril, že by kandidátom mohol byť Donald Trump. Predtým ako ohlásil kandidatúru, jedna televízna stanica, pre ktorú sme robili prieskumy, ho chcela zaradiť do prieskumu. Ja som vravel – načo, však ani nekandiduje, nie je to vážne. V New Hampshire v lete 2015 ho o 50 percent viac voličov považovalo za nepopulárneho ako za populárneho. Republikánski voliči ho nemohli vystáť. Potom začal odpaľovať všetkých ostatných kandidátov. Medzi republikánmi nebol tento rok nikto favoritom. Ľudia hovorili, že ním je Jeb Bush, on však nikdy nebol favoritom. Trump bol stredobodom prvej debaty, každý pozeral naňho. On sa k ostatným kandidátom správal, akoby boli malí chlapci a on veľký futbalový hráč. Jeb Bush sa snažil niečo povedať a Trump sa naňho ani nepozrel, len dal do strany ruku a spravil ššš. A Jeb Bush prestal. Bol to určite hlavný alfa samec na pódiu, všetci ostatní boli beta samci.

Toto láka ľudí?

Myslím si, že áno. Ľudia volia lídrov. Kto bežne vyhráva? Väčšinou muž, veľký, vysoký. Historicky to bol muž so skúsenosťami z armády. Chcú ukázať, že sú lídri. Je časť politológie, ktorá sa pozerá na biologický pôvod politického správania. Pozerajú sa na veľkosť, krásu, hlas. Všetky tieto veci podvedome lákajú viac či menej voličov. Neviete, prečo sa vám ten kandidát páči, ale páči sa vám. Rozdiel medzi Ronaldom Reaganom a Jimmym Carterom v roku 1980 bol výrazný. Reagan bol veľký chlapík, vyše 180 centimetrov vysoký. Na debatu si dal bundu, ktorá bola trochu tesná, aby mu tak vynikla postava. Vyzeral, že jeho telo tú bundu roztrhne, pôsobil silno. Na druhej strane bol Jimmy Carter, malý chlapík.

Bol som prekvapený, ako veľmi Trumpovi voliči nenávidia mainstreamové médiá, často kričia na CNN, aby sa dala vypchať. Čím to je?

Bežné médiá sú momentálne najmenej dôveryhodné, aké kedy boli. Podľa Gallupu sa umiestňujú v dolnej časti v dôveryhodnosti inštitúcií. Republikáni kandidujú proti médiám už dlhší čas. Keď bol prezidentom Eisenhower, Nixon bol jeho viceprezident, bojoval s médiami, ktoré nemali veľmi radi Eisenhowera.

V USA bola regulácia, ktorá hovorila, že keď ste vysielacia spoločnosť, musíte dať rovnaký čas rozdielnym pohľadom. Niečo v štýle: pätnásť minút demokratom, pätnásť minút republikánom. Médiá to väčšinou v spravodajstve dodržiavali, lebo nechceli byť súdené. Túto reguláciu zrušili v roku 1997. Videli sme vznik konzervatívnych rozhlasových staníc, ako má Rush Limbaugh, kde sa rozpráva celý deň a vôbec to nie je vyvážené. Keď to videla Fox New, urobila to isté, našila svoje spravodajstvo pre konzervatívnych divákov. CNN to urobila viac doľava. Ľudia si tak teraz môžu vybrať zdroj správ podľa hodnotovej preferencie. Teraz je pre ľudí ľahšie povedať: Počul som to tu, tu to však nehovorili, tak títo sú zaujatí. Vidíme nárast vnímania zaujatých médií aj napravo, aj naľavo.

Nebojíte sa, že Trump do budúcnosti ovplyvní americkú politiku tým, ako klame, aký je sexista?

To si nemyslím. Podľa mňa ak prehrá, tak proste odíde.

A čo jeho voliči?

Tí si nájdu niekoho iného. Je neférové a lenivé asociovať si jeho správanie s jeho voličmi. Väčšina ľudí je väčšinu času celkom milá. Páči sa im toto správanie, sú jeho fanúšikmi?

To neviem, nikdy som s nimi nebol v šatni.

Ľudia v mojom veku v šatni skôr hovoria: bolia ma kríže, bolia ma nohy. (smiech) Ale Američania sú väčšinou celkom v pohode. Je neférové povedať, že Trumpovi podporovatelia sú ako Trump. Keď jeho podporovatelia vidia, čo Trump robí, väčšina z nich si hovorí: Ó, môj bože, ako si toto ospravedlním? V týchto voľbách máme dvoch nepopulárnych kandidátov, ktorých väčšina ľudí nepodporuje. A zvažujú, ktorý z nich je horší. A aj preto sa táto kampaň ešte môže do 8. novembra zmeniť (rozhovor vznikol pred treťou debatou, pozn. red.). Som preto veľmi opatrný s tvrdením, že je Trumpova kampaň pochovaná.

Tento rozhovor vznikol vďaka podpore čitateľov, ktorí sa na reportážnu cestu do USA vyzbierali cez portál Startlab. Všetkým darcom ďakujeme. Na cestu prispeli: Lenka Krajnáková, Viliam Bulko, Ľuboš Píš, Martin Pavelka, Jana Babušiaková, Ela Rybárová, Elena Pätoprstá, Viera Szucsová, Ivan Dudáš, Jana Sojčeková, Peter Schill, Andrea Dvorská, Darina Zsigová, Radoslav Simon, Igor Barát, Peter Pavlík, Juraj Bezdek, Zuzana Thullnerová, Marek Šebesta, Tomáš Čorej, Zuzana Krchňáková, Miriam Zsilleová, Eleonóra Ilečková, Boris Novotňák, Michaela Pyšová, Lucia Jamrišková, Juraj Oravec, Roman Boroš, Martina Ivaničová, Fedor Polóni, Ľubo Ander, Michal Trško.

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie