Denník N

Šesť detí žije s otcom v divočine. Sú ideálni hipisáci alebo skôr prípad pre sociálku?

Podľa fotky to asi len málokto uhádne, ale ide o scénu z pohrebu matky. Viggo Mortensen v hlavnej postave je všetko iné než klasický vdovec a klasický otec. Foto – ASFK
Podľa fotky to asi len málokto uhádne, ale ide o scénu z pohrebu matky. Viggo Mortensen v hlavnej postave je všetko iné než klasický vdovec a klasický otec. Foto – ASFK

Oproti americkej rodinke z filmu Toto je náš svet sú aj alternatívci zo Zaježovej krotkí chalupári.

Odísť žiť do divočiny mimo zhubnej spoločnosti. To je túžba aspoň taká stará ako sama spoločnosť, špeciálne tá moderná americká. Do lona prírody utekali v predminulom storočí básnici a transcendentalisti, v samote púšte hľadali harmóniu neskoršie spoločenstvá hippies, dnešný sen o dokonalej bio-eko-existencii si sníva aj konzumnejšia generácia pohodlných hipsterov.

Naplnenie ideálu závisí od miery vášho uvedomia – alebo skôr extrémizmu. Bližšie k tomu druhému má rodinka z indie-hitu Toto je náš svet.

Alternatívci zo Zaježovej oproti nim vyzerajú ako krotkí víkendoví chalupári. Šesť detí s otcom (Viggo Mortensen) žije v típí mimo iných ľudí z toho, čo si ulovia a nazbierajú v lese.

Nie sú úplne bez peňazí, z dreva ručne vyrábajú výrobky a zo zárobku si kupujú, čo je nutné na prežitie. Inak sú však dokonale odrezaní od sveta. Žiadne z detí nevie, čo je školská dochádzka, vzdelanie im napriek tomu nechýba. Večer si pri táboráku lúskajú vrcholovú literárnu klasiku a najnovšie vedecké časopisy, takže môžu fundovane rozoberať detaily kvantovej fyziky.

Ušľachtilým divochom však tento život nevydrží navždy. Keď pod tlakom okolností musia domov opustiť a vydať sa na cestu za zvyškom sveta v otrieskanom autobuse, zákonite nasleduje všetko to, čo musí prísť.

Čelná zrážka s väčšinovou spoločnosťou. Príbeh, ktorý komédiu kombinuje s drámou.

Road movie hippie famílie v niečom pripomína úspech tejto pôvodne nenápadnej snímky. Režisér Matt Ross vraví, že vychádzal zo spomienok na detstvo. Doteraz bol známy ako herec, toto je jeho prvý film. Po premiére v Sundance dostal pozvánku na festival do Cannes, v Karlových Varoch vyhral cenu divákov a uvidíme, či sa úspech premietne do oscarových nominácií.

Časopis Variety ho zaradil medzi najsľubnejších debutantov sezóny, no o snímke sa hovorí aj z iných dôvodov. Divák nad ňou môže veľa premýšľať a aj tak sa nedopracuje k jednoznačným záverom. Kto má z filmu jasno v tom, aký štýl života je jednoznačne žiaduci a správny, ten sa nechal iba strhnúť váhou vlastných predsudkov a pravdepodobne nevnímal príbeh dostatočne citlivo.

Podobná idylka, len s trhlinami

Dlhovlasí zástancovia eko-bio-filozofie budú vidieť manifest o jedinom možnom morálnom a bezproblémovom spôsobe života v prírode.

Nepriatelia každej predstavy o spoločenskej alternatíve pôjdu z kina spokojní a presvedčení, že videli zúčtovanie so všetkými ezo-nezmyslami ako dôkaz, že hipisácka utópia o lepšom svete v divočine je nebezpečným snom a, v horšom prípade, zločinom na deťoch, ktoré takto vyrastajú.

Môže to pripomínať debatu o vlaňajšom českom filme s názvom Stále spolu. Jeho hrdinovia ako keby vypadli z americkej snímky – až na to, že v tomto prípade nešlo o hraný film, ale o dokument.

Eva Tomanová jazdila do lesov na Šumave nakrúcať, ako žije v maringotke deväťčlenná rodina. Pôvodne nešlo o nijakých asociálov. Obaja rodičia mali vysokoškolské vzdelanie; na samotu bez kúrenia, vodovodu či elektriny ich nepriviedla núdza, ale ideo­lógia.

V Česku, teda krajine s tramp­skou tradíciou, ale bez komunít cestovateľov v obytných prívesoch, ultraortodoxných židov či amišov, ich spôsob života pôsobil ako päsť na oko a debaty pripomínali reakcie na americký film.

Ak dokument nevyznieval jednoznačne, tak preto, že sama filmárka nevedela, čo si má myslieť. Jej pôvodná predstava o idyle so šťastnými deťmi, ktoré bosé behajú po tráve, dostala trhliny, keď sa ukázalo, že ich otec nie je taký voľnomyšlienkár, ako vyzerá. Že ten sympatický bradáč nie je len tvrdohlavý alternatívec, ale skôr prípad pre sociálku.

Skvelý soundtrack k divočine

Podobný, ale omnoho viac prepracovaný je hlavný motív filmu Toto je náš svet. Ukazuje výhody aj nevýhody dvoch spôsobov života a snaží sa nehodnotiť, ktorý z nich je správny. Na rozdiel od patriarchu zo Šumavy nie je americký otec tyran, ponecháva pri výchove veľký priestor na diskusiu.

Sporný moment však zostáva a je ním dokonalá izolácia potomkov od spoločnosti. Hlava rodiny aj v tom najliberálnejšom režime výchovy zostáva sebeckým stvoriteľom sveta, ktorý je možno ideálny, ale má chybu v tom, že jeho obyvateľov sa na to nikto nepýtal.

V inom zmysle je Rossov film príbehom americkej kontrakultúry 60. rokov, jej zmierenia s väčšinovou spoločnosťou. Odstup, ktorý šťastne volí, pripomína iný skvelý tohtoročný film Komúna, v ktorom si s úsmevom na detstvo v dánskej komúne 70. rokov spomína Thomas Vinterberg.

Kašlete na sociálne experi­menty? Nevadí. Stále je to hlavne dobrý film. Má dokonalý scenár, príťažlivé zábery z divočiny, soundtrack Sigur Rós. A otázka, ako môže rodina namiesto Vianoc sláviť deň Noama Chomského? To je súčasť komediálnej hyperboly.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Oscary

Kultúra

Teraz najčítanejšie