utorok

Eichmann v nás a nepochopená banalita zla

Hannah Arendtova sa zmýlila v Eichmannovi, mala však pravdu, že dôvody, prečo konáme zlo, môžu byť veľmi prosté.

Foto – TASR/AP

V marci tohto roku uplynulo stodesať rokov od narodenia Adolfa Eichmanna. Dnes je pre väčšinu z nás synonymov zla, považujeme ho za hlavného vykonávateľa holokaustu.

Ešte na začiatku 60. rokov však bolo o Eichmannovi známejšie to, ako skončil, než to, čo vykonal. V roku 1960 ho izraelské komando unieslo z Argentíny, kde sa skrýval pod cudzím menom. V Jeruzaleme ho následne postavili pred súd, odsúdili za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a v roku 1962 ho popravili.

Radšej nepriživovať

Únos vzbudil veľkú pozornosť a vyvolal menší medzinárodný škandál. To, že je Eichmann v Izraeli a bude súdený za svoje zločiny, oznámil premiér David Ben Gurion verejne v izraelskom parlamente. Izraelské komando porušilo medzinárodné právo, keď si na svoju akciu nevyžiadalo súhlas argentínskych úradov. Argentína podala v OSN protest proti narušeniu územnej integrity a Štát Izrael sa jej musel oficiálne ospravedlniť. Vzťahy sa však rýchlo urovnali. Eichmann bol stále nemeckým občanom, ani Argentína, ani Nemecko však nemali záujem škandál priživovať.

Argentína nechcela svetu pripomínať, že sa na jej území skrývajú nacistickí zločinci. Eichman zďaleka nebol jediný. Za autoritárskeho režimu predchádzajúceho prezidenta Juana Dominga Peróna bola krajina popredným útočiskom nacistov, pre ktorých mali argentínske úrady veľké pochopenie. Aj preto ich Izraelčania celkom logicky nežiadali o pomoc. Skôr by Eichmana varovali, než by pomohli s jeho chytením.

Nemecko zase v tom čase ešte malo k snahe o poctivé vyrovnanie sa s nacizmom veľmi ďaleko. Politici a justičné orgány sa radšej venovali zametaniu minulosti pod koberec a chceli ju čo najmenej pripomínať.

Nie je náhoda, že nové meno, pod ktorým Eichmann v Argentíne žil, i prvú adresu, na ktorej ho treba hľadať, izraelské úrady dostali od nemeckého prokurátora Frizta Bauera. Ten sa sám obrátil na izraelskú stranu a odovzdal jej tieto informácie, pretože neveril, že by mu v Nemecku boli niečo platné. Mal dôvodné pochybnosti, či by sa nemecká justícia vôbec snažila Eichmanna potrestať.

Vojna intelektuálov

V tom, že sa spoločenská atmosféra v Nemecku zmenila, že sa najmä mladá generácia začala zaujímať o nacistickú minulosť, začala sa svojich rodičov pýtať a konfrontovala ich s vlastnými zločinmi a zlyhaniami, zohralo významnú úlohu najvplyvnejšie dielo o Eichmannovom procese.

hannah_arendtova_eichmann_v_jeruzalemeKniha filozofky Hannah Arendtovej Eichmann v Jeruzaleme: správa o banalite zla zároveň patrí k najviac diskutovaným. Britský politický filozof a vedúci teoretik liberalizmu Isaiah Berlin o knihe dokonca tvrdil, že vyvolala občiansku vojnu intelektuálov. Teraz toto zásadné dielo 20. storočia vyšlo aj v slovenčine vo vydavateľstve Premedia v preklade Igora Otčenáša.

Eichmann v Jeruzaleme je prepracovanou verziou veľmi subjektívnych reportáží, ktoré písala Arendtova ako spravodajca z procesu pre časopis The New Yorker. Búrlivé spory mali najčastejšie pôvod v nepochopení diela. Kritikom sa napríklad nepáčili jej sarkastické poznámky na adresu toho, ako sa izraelská justícia snažila v procese súdiť namiesto konkrétneho človeka antijudaizmus a antisemitizmus sprevádzajúci posledné tisícročia dejín ľudstva. Faktom je, že z právneho hľadiska ani pre pochopenie holokaustu to naozaj nebol najšťastnejší postup.

Mnohých zase pobúrila Arendtovej kritika takzvaných Židovských rád, ktoré nacisti zriaďovali v okupovaných krajinách, aby im pomáhali s likvidáciou vlastného národa. Rady zostavené z miestnych židovských autorít prispievali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |