Denník N

Znova o probléme vyrovnávania sa s minulosťou

Miesto smrti Róberta Remiáša 7. mája 1996. Foto – TASR
Miesto smrti Róberta Remiáša 7. mája 1996. Foto – TASR

Politické elity nie sú schopné a ochotné vyrovnať sa s temnými udalosťami a osobami z 90. rokov.

Otázka našej schopnosti, respektíve neschopnosti sa racionálne pozrieť na niektoré málo hrdinské, niekedy až zahanbujúce stránky slovenských dejín (dva totalitné systémy v 20. storočí) sa opakovane vracia do verejných diskusií. To neraz polarizuje spoločnosť, vyvoláva v nej neistotu, zmätok, no aj extrémne prejavy, ktoré pod rúškom falošného vlastenectva, nacionalizmu, boja za štát, náboženstvo, sociálnu spravodlivosť atď. odmietajú akúkoľvek kritickú reflexiu alebo ju účelovo selektujú. Naopak, takéto snahy sa označujú raz za prejavy nepriateľstva alebo neúcty voči národu, štátu a náboženstvu, inokedy za cynické útoky proti úsiliu nastoliť sociálnu spravodlivosť a hájiť záujmy pracujúceho ľudu.

Problémom tu stále zostáva, že sa nevieme zhodnúť, čo to vlastne kritická reflexia dejín je, aké sú jej metódy, priebeh, výsledky a prečo je potrebná. Prevláda mylná predstava, že je to krátkodobý alebo jednorazový akt, ktorý sa dá rýchlo uskutočniť vrchnostenským administratívnym nariadením, príležitostnou osvetou, školskou, rodinnou, náboženskou či inou kampaňovitou výchovou. Všetky spomínané faktory sú síce dôležité, no tvoria iba časť dlhodobého, nikdy nekončiaceho procesu vyrovnávania sa s dejinami. V ňom musí dominovať vôľa občana spoznávať neidealizovanú podobu vlastnej národnej a štátnej minulosti. Nesmie tu absentovať ani skutočný (nie účelový propagandistický!) záujem vplyvných spoločenských elít.

Polemické diskusie o schopnosti vyrovnať sa s minulosťou sa síce týkajú hlavne dvoch totalitných režimov, ale udalosti spojené s úmrtím Michala Kováča znova pripomenuli, že proces kritickej reflexie dejín sa týka aj našich „súčasných dejín“. Zďaleka to však nie je iba problém postoja k osudu zosnulého prezidenta. Politické elity znova dokazujú, že nie sú schopné a ochotné vyrovnať sa s viacerými temnými udalosťami a osobnosťami z deväťdesiatych rokov minulého storočia. O to usilovnejšie zdôvodňujú, prečo tak nemôžu urobiť a farizejsky sa odvolávajú na chladnú literu zákona ignorujúc základné morálne princípy, ktoré sú pri kritickom vyrovnávaní sa s minulosťou asi najdôležitejšie. Pritom prelievajú krokodílie slzy nad zosnulým prezidentom, o ktorého politický a takmer tragický ľudský údel sa sami priamo či nepriamo pričinili.

Vyjdeme raz z tohto bludného kruhu?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie