štvrtok

25-tisíc ľudí zomiera ročne v EÚ, pretože baktérie sú odolnejšie. Môže za to aj vysoká spotreba antibiotík

Vedci hľadajú spôsoby, ako antibiotiká, drogy či antidepresíva dostať z odpadových vôd, aby sa ďalej nešírili povrchovými vodami.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čistiarne odpadových vôd sú v poriadku, zákonné limity si plnia; čo v poriadku nie je, je nadmerné predpisovanie antibiotík, vraví Tomáš Mackuľak.

Vedec pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU a s kolegami skúma vplyvy liekov, pesticídov či drog, ktoré čistiarne nedokážu spracovať, na životné prostredie.

V našich kanalizáciách prebieha evolúcia v priamom prenose. Voči látkam, ktoré vypúšťame, sa baktérie bránia tak, že sa u nich vyvíjajú mechanizmy rezistencie (obrany). „Povedané laicky: pre baktérie platí, že čo ich nezabije, to ich posilní,“ hovorí Lucia Bírošová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.

Rezistentné mikroorganizmy

Dôsledky sú zo zdravotného hľadiska alarmujúce. „25-tisíc ľudí ročne zomiera v Európskej únii na ochorenia spôsobené rezistentnými baktériami,“ objasnil Mackuľak. Situácia sa bude zrejme ešte zhoršovať – z celosvetového hľadiska stúpla v rokoch 2000 až 2010 spotreba antibiotík až o 30 percent.

Na Slovensku sa vlani predalo o niečo menej ako šesť miliónov balení antibiotík. Oproti roku 2006 ide o pokles, vtedy to bolo bez pár kusov 6,5 milióna balení antibiotík. Údaje poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií.

1661222_739376536097152_277299916_n
TOMÁŠ MACKUĽAK (vľavo) sa venuje vplyvu toxických zlúčenín (mikropolutantov) na životné prostredie a ich odstraňovaniu, pracuje na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Na snímke s kolegom Vladimírom Sabolom.

Lekári sa často mýlia, ak si myslia, že antibiotiká, ktoré pacientovi predpíšu, v jeho tele úplne zmetabolizujú, vysvetľuje Mackuľak.

„V niektorých prípadoch metabolizuje len okolo desať percent antibiotík. Zvyšok ide do odpadových vôd. Vedúci projektu Igor Bodík z STU vypočítal, že ak by to šlo, dali by sa z odpadových vôd získať tisícky tabliet rôznych liečiv ročne. Končia tam, lebo nie sú zmetabolizované,“ vysvetľuje.

V odpadových vodách sa vyskytujú aj metabolity liečiv, ktoré sú často nebezpečnejšie ako pôvodné liečivo, z ktorého vznikli. „O mnohých ani nevieme, aký dosah môžu mať na životné prostredie,“ vysvetľuje Mackuľak.

Vedcom, s ktorými hovoríme, práve dobieha grant na ich činnosť. Ak nedostanú ďalší, bude pokračovanie výskumu značne obmedzené a to by bola škoda.

Spotreba a vývoj antibiotík

Slovensko patrí v spotrebe antibiotík v rámci EÚ do hornej desiatky.

„Scenár nie je ideálny, rezistencia stúpa. Problém sa zhoršuje aj dôsledkom vlny ‚antivaxerstva‘. Vinou nezaočkovanosti sa vracajú staré choroby,“ hovorí Bírošová.

Antibiotiká by sme podľa nej nemali brať zbytočne. „Lekár by vám mal spraviť CRP test, aby rozlíšil, či máte vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Lebo pri vírusoch sú antibiotiká nanič. Rovnako je dôležité, aby sa v prípade bakteriálneho ochorenia robili testy citlivosti na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |