Denník N

Držiteľka Pulitzerovej ceny: Obloha sa rozjasnila, voda vyzerá čisto, no nebezpečenstvo tu je

Deborah Nelson získala v roku 1997 Pulitzerovu cenu ako deviata žena v histórii. Ako investigatívna novinárka sa venovala nielen problematike životného prostredia, ale aj téme korupcie či porušovania ľudských práv. V súčasnosti píše pre spravodajskú agentúru Reuters a pôsobí ako profesorka investigatívnej žurnalistiky na americkej univerzite v štáte Maryland. Foto – Nadácia Tatra banky
Deborah Nelson získala v roku 1997 Pulitzerovu cenu ako deviata žena v histórii. Ako investigatívna novinárka sa venovala nielen problematike životného prostredia, ale aj téme korupcie či porušovania ľudských práv. V súčasnosti píše pre spravodajskú agentúru Reuters a pôsobí ako profesorka investigatívnej žurnalistiky na americkej univerzite v štáte Maryland. Foto – Nadácia Tatra banky

Investigatívna novinárka, ktorá sa venuje najmä problematike životného prostredia, Deborah Nelson, navštívila Slovensko a prehovorila o úskaliach, ktorým čelia novinári. Upozornila na dôležitosť faktov a štatistík, s ktorými by sa najmä novinári mali naučiť pracovať.

Pýtali sme sa, akým výzvam čelia novinári, keď sa rozhodnú písať o klimatických zmenách, a na to, akú rolu hrajú pre novinárov vedecké štúdie.

Ako ste sa dostali k environmentálnej problematike?

Písala som takmer o každom väčšom probléme, na aký si len spomeniete. Vždy som sa nejakej téme venovala rok, dva. Často som sa potom riešila úplne odlišné témy, ale životné prostredie bola vždy srdcu blízka problematika. Venovala som sa jej od úplného začiatku svojej kariéry. Začala som písať o životnom prostredí ešte predtým, než tu bol nejaký environmentálny boom. Bolo však veľmi ťažké presvedčiť editorov, že ide o skutočnú novinárčinu, ktorá si zaslúži našu pozornosť.

Ako ste ich nakoniec presvedčili?

Jednou z mojich prvých naozaj veľkých environmentálnych investigatívnych prác bol toxický odpad v Chicagu. Začalo sa to tým, že som si všimla drobné správy o požiari starej skládky. Bol to zabudnutý, zahrabaný toxický odpad, ktorý bol v plameňoch. Vláda o ňom vedela, no neodstránila ho. Čudovala som sa, ako je možné, že sa niečo podobné mohlo stať, najmä keď máme federálny program s veľkým množstvom financií, ktorý má na starosti odstraňovanie odpadu. Ten toxický odpad bol priamo uprostred obytnej štvrte. Zaujímalo ma preto, či je takýchto skládok viac, navrhla som svojmu editorovi, že by som to chcela spracovať. Mávol však rukou a povedal mi, že je to je príliš environmentálne, že mám pracovať na niečom inom. Napríklad na téme korupcie. (smiech)

Nechali ste to tak? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie