utorok

Facebookom sa šíri propaganda, ako migranti rozvrátili Švédsko

Česko-slovenský web Parlamentní listy zverejňuje rozhovory s členom švédskej krajnej pravice, ktorého vydáva za novinára.

Jedna z obľúbených karikatúr pri téme Švédsko a migranti.

Vo švédskom meste Malmö kúsok od železničnej stanice stojí socha: veľký revolver so zauzlenou hlavňou. Krátko po zavraždení Johna Lennona ju vytvoril Carl Fredrik Reuterswärd a nazval ju „Non Violence“.

Kópie dnes už celosvetovo známej sochy inštalovali v ôsmich švédskych mestách, symbolizujú odmietavý postoj Švédov k násiliu.

V súčasnosti oveľa viac než zauzlené revolvery ilustrujú Švédsko kresby, na ktorých jeden prisťahovalec drží pištoľ pri hlave muža, zatiaľ čo druhý znásilňuje miestne dievča. Tak aspoň vyzerá Švédsko z pohľadu tých, pre ktorých sa hlavným zdrojom informácií stal Facebook a konšpiračné weby.

the-knotted-gun
Zauzlená pištoľ v Malmö, jej kópia je aj pri sídle OSN v New Yorku. Foto – TripAdvisor

Neprejde týždeň, aby sa sociálnymi sieťami neprehnal článok, ktorý tradične pokojnú krajinu vykreslí ako Somálsko na európsky spôsob.

Len niekoľko titulkov z posledných mesiacov: Švédsko je v šoku z ďalšej vraždy mladého dievčaťa, Osemdesiat percent švédskych policajtov zvažuje odchod, Vláda vyhodila miestnu rodinu z domu, ktorý následne dala moslimským migrantom.

Mnohé zo správ zo Švédska majú pravdivý základ; aj seriózne zahraničné médiá informujú, že zo Švédska pochádzajú stovky bojovníkov Islamského štátu, alebo že v polícii rastie nespokojnosť.

Iné správy, ako napríklad príbeh švédskej rodiny, ktorá musí odovzdať dom migrantom, sú však nafúknuté.

Hit sociálnych sietí

Azda najväčší ohlas sa podarilo vzbudiť českému portálu Parlamentní listy, ktorý má od vlaňajška aj slovenskú verziu. Jeho redakcia priniesla sériu rozhovorov so Švédom Björnom Herstadom, ktorého označila za švédskeho novinára.

Herstad opisuje Švédsko ako krajinu, ktorá stojí takmer pred občianskou vojnou. V prvom rozhovore z 8. septembra hovoril o výtržnostiach migrantov, strachu obyčajných ľudí chodiť po zotmení von, či o neschopnosti polície akokoľvek zakročiť.

„Polícia je viac-menej zmrzačená politickou korektnosťou. Bežný policajt sa podľa mňa bojí. A pokiaľ občas robia policajti svoju prácu, sú okamžite napadnutí multikultúrnymi liberálnymi médiami,“ rozprával Herstad.

Jeden z častých obrázkov Švédska na sociálnych sieťach, ktorý sa šíril aj v súvislosti s rozhovormi Herstada pre Parlamentní listy.
Ďalší z obrázkov dnešného Švédska, ktorý sa vo veľkom zdieľa na Facebooku.

Čitateľov presviedča, že do imigrantmi ovládaných predmestí „normálny Švéd nevstúpi“. Napríklad Štokholm je podľa Herstada bezpečný už len cez deň – v noci by už nikomu neodporučil ísť von osamote.

„Sú tu, samozrejme, bezpečné „biele“ oblasti, tam však bývajú bohatí ľudia, často liberáli alebo multikulturalisti. Oni sú zatiaľ v bezpečí, ale musíte zaplatiť aspoň 750-tisíc eur, aby ste si tam kúpili dom.“

Aby jeho svedectvo pôsobilo presvedčivo, pridal niekoľko čísel. „Vo Švédsku je denne 50 policajných hlásení o sexuálnom zločine, tretina z toho je klasifikovaná ako znásilnenie. To znamená, že nejaká žena je znásilnená každú hodinu a pol, každý deň, každú noc, počas celého roka.“

Rozhovor na pokračovanie

O dva týždne neskôr publikovali Parlamentní listy (vrátane ich slovenskej verzie) ďalší rozhovor. Herstad v ňom hovorí, že švédske školy nabádajú dievčatá, aby mali sex s prisťahovalcami.

„Štátom financovaná organizácia RFSU produkuje pornografické kresby, ktoré prezentujú v školách deťom. Napríklad „Sex på kartan“ zobrazuje mladé švédske dievča, ktoré má sex s imigrantom.“

Čitateľov varuje, aby sa zo situácie v jeho krajine poučili a migrantov do krajiny nepúšťali. „Vláde by ste nemali dovoliť, aby prijímala imigrantov, ktorí budú žiť z bohatstva, čo akumulovali predchádzajúce generácie. Nie je správne, aby sme im dávali svoje peniaze,“ dodáva Herstad.

herstad-ii

Naposledy prehovoril v Parlamentných listoch v článku zo 17. októbra. Komentoval široko medializovaný prípad z ostrova Gotland, kde malo dôjsť k hromadnému znásilneniu ženy na vozíčku.

Podľa miestnych novinárov sa znásilnenia dopustili šiesti žiadatelia azyl. Po tom, ako ich polícia prepustila, zaútočilo asi sto Švédov kameňmi na miestne utečenecké centrum.

Herstad čitateľom priblížil, čo sa o prípade píše vo Švédsku, a dodal niektoré súvislosti. „Toto leto už bolo na Gotlande niekoľko znásilnení. Uvedomte si, že je to ostrov, ktorý bol predtým veľmi bezpečný.“

Kto je Björn Herstad?

Parlamentní listy charakterizujú Herstada ako „novinára švédsko-nórskeho pôvodu“. „V minulosti pôsobil v strane Kresťanskí demokrati, kde bol jedným zo zakladateľov konzervatívnej mládežníckej platformy Engelbrekt. Dnes je predsedom Dackeho inštitútu, ktorého cieľom je vzdelávanie a šírenie sociálneho učenia Cirkvi,“ píšu v jeho životopise.

V každom rozhovore zároveň opakujú, že Herstad „žije s manželkou a piatimi deťmi v Štokholme“. Rozhovory ilustrujú fotografiou, na ktorej je so synom.

sverige-nacek-iiiff

V skutočnosti je Herstadov životopis oveľa pestrejší, než ako ho spozná bežný čitateľ Parlamentních listov. Podľa webu švédskej nadácie Expo, ktorá sa venuje extrémizmu, pôsobil Herstad od roku 2003 v krajne pravicovej strane Národní demokrati (Nationaldemokraterna), ktorá bola obviňovaná z xenofóbie a rasizmu.

Vo voľbách získavala len minimálnu podporu a v roku 2014 ju rozpustili. Označenie „novinár“ si vyslúžil zrejme vďaka tomu, že sa podieľal na vydávaní antisemitsky ladených novín Folkets Nyheter (Ľudové noviny).

Neskôr viedol noviny Nationell Idag (Nacionalista dneška), ktoré založila strana Národných demokratov. Krátko po jej rozpustení noviny skrachovali.

Dackeninstitut, ktorý v súvislosti s Herstadom spomínajú aj Parlamentní listy, sa podľa nadácie Expo venuje školeniam ľudí zo švédskej nacionalistickej scény. Popritom udržiava kontakty s krajne pravicovou organizáciou Nordická mládež, ktorá prevádzkuje napríklad antimigrantský web Koling.nu alebo facebookový profil Refugees not welcome – Scandinavia.

herstad
Björn Herstad sa v lete 2016 zúčastnil na podujatí, ktoré organizoval spolok Nordická mládež (na fotke vedľa Herstada visia jej symboly). Foto – Nordisk Ungdom

Denník N oslovil šéfredaktora Marka Bláhu, prečo si ako respondenta vybrali práve Björna Herstada a prečo neinformovali, že bol významným členom strany Národní demokrati. Šéfredaktor na otázky nereagoval.

Preložené do našich reálií: je to podobná situácia, ako keby švédske noviny chceli čitateľom ponúknuť obrázok súčasného Slovenska a ako vhodného komentátora by oslovili Mariana Kotlebu.

Herstad zaujal aj Slovákov

Rozhovory s Herstadom zabrali a pre redakciu sa stali stávkou na istotu. Na Facebooku zbierajú tisíce lajkov a odkazujú na ne aj ďalšie konšpiračné weby.

„Multikultúrna spoločnosť spravila z kedysi pokojnej severskej krajiny ‚hlavné mesto‘ sveta v znásilňovaní žien a vysokej kriminality. Desivé svedectvo popisuje švédsky novinár Björn Herstad,“ citovali jeden z rozhovorov slovenské Hlavné správy.

sverige-fb-hs

Herstad sa slovenskému a zvlášť českému publiku prihovoril v správnej chvíli. V Česku v septembri vrcholila kampaň pred krajskými a senátnymi voľbami. Do nich išlo mnoho kandidátov len s jednou témou: nevpustíme do krajiny žiadnych migrantov, zavrieme pred nimi hranice.

Obrázok Švédska, ktoré migranti premenili na rozvrátenú krajinu, preto viacerým z nich prišiel vhod. Rozhovor s Herstadom na Facebooku zdieľal Martin Konvička, hlavná postava iniciatívy Islam v Českej republike nechceme.

„Desivé svedectvo“ pomáhali šíriť aj ďalšie antiimigrantské alebo antieurópske profily. „Multikultúrne Švédsko sa stáva nebezpečnou a rozvojovou krajinou. Nedopusťme, aby sa to stalo u nás,“ napísali do statusu k rozhovoru napríklad administrátori skupiny Hlasujem pre czexit.

sverige-fb-iv

Čo hovorí Švédka?

Denník N chcel vedieť, ako by Herstadov obrázok ich krajiny vnímali bežní Švédi. Kľúčové pasáže  rozhovorov sme preložili do angličtiny a ukázali Kristine z mesta Lund na juhozápade krajiny.

Jej názor nie je reprezentatívny, výpovedný je však už tým, že žije ako slobodná matka v jednej z chudobnejších štvrtí mesta, kde bývajú aj prisťahovalci. „Musím sa smiať tvrdeniu, že by bežní Švédi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Kniha od tohoto autora: Pravda a lož na FacebookuViac info

Hoaxy a propaganda

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |