Facebookom sa šíri propaganda, ako migranti rozvrátili Švédsko

Vo švédskom meste Malmö kúsok od železničnej stanice stojí socha: veľký revolver so zauzlenou hlavňou. Krátko po zavraždení Johna Lennona ju vytvoril Carl Fredrik Reuterswärd a nazval ju „Non Violence“.

Kópie dnes už celosvetovo známej sochy inštalovali v ôsmich švédskych mestách, symbolizujú odmietavý postoj Švédov k násiliu.

V súčasnosti oveľa viac než zauzlené revolvery ilustrujú Švédsko kresby, na ktorých jeden prisťahovalec drží pištoľ pri hlave muža, zatiaľ čo druhý znásilňuje miestne dievča. Tak aspoň vyzerá Švédsko z pohľadu tých, pre ktorých sa hlavným zdrojom informácií stal Facebook a konšpiračné weby.

Neprejde týždeň, aby sa sociálnymi sieťami neprehnal článok, ktorý tradične pokojnú krajinu vykreslí ako Somálsko na európsky spôsob.

Len niekoľko titulkov z posledných mesiacov: Švédsko je v šoku z ďalšej vraždy mladého dievčaťa, Osemdesiat percent švédskych policajtov zvažuje odchod, Vláda vyhodila miestnu rodinu z domu, ktorý následne dala moslimským migrantom.

Mnohé zo správ zo Švédska majú pravdivý základ; aj seriózne zahraničné médiá informujú, že zo Švédska pochádzajú stovky bojovníkov Islamského štátu, alebo že v polícii rastie nespokojnosť.

Iné správy, ako napríklad príbeh švédskej rodiny, ktorá musí odovzdať dom migrantom, sú však nafúknuté.

Hit sociálnych sietí

Azda najväčší ohlas sa podarilo vzbudiť českému portálu Parlamentní listy, ktorý má od vlaňajška aj slovenskú verziu. Jeho redakcia priniesla sériu rozhovorov so Švédom Björnom Herstadom, ktorého označila za švédskeho novinára.

Herstad opisuje Švédsko ako krajinu, ktorá stojí takmer pred občianskou vojnou. V prvom rozhovore z 8. septembra hovoril o výtržnostiach migrantov, strachu obyčajných ľudí chodiť po zotmení von, či o neschopnosti polície akokoľvek zakročiť.

„Polícia je viac-menej zmrzačená politickou korektnosťou. Bežný policajt sa podľa mňa bojí. A pokiaľ občas robia policajti svoju prácu, sú okamžite napadnutí multikultúrnymi liberálnymi médiami,“ rozprával Herstad.

Čitateľov presviedča, že do imigrantmi ovládaných predmestí „normálny Švéd nevstúpi“. Napríklad Štokholm je podľa Herstada bezpečný už len cez deň – v noci by už nikomu neodporučil ísť von osamote.

„Sú tu, samozrejme, bezpečné „biele“ oblasti, tam však bývajú bohatí ľudia, často liberáli alebo multikulturalisti. Oni sú zatiaľ v bezpečí, ale musíte zaplatiť aspoň 750-tisíc eur, aby ste si tam kúpili dom.“

Aby jeho svedectvo pôsobilo presvedčivo, pridal niekoľko čísel. „Vo Švédsku je denne 50 policajných hlásení o sexuálnom zločine, tretina z toho je klasifikovaná ako znásilnenie. To znamená, že nejaká žena je znásilnená každú hodinu a pol, každý deň, každú noc, počas celého roka.“

Rozhovor na pokračovanie

O dva týždne neskôr publikovali Parlamentní listy (vrátane ich slovenskej verzie) ďalší rozhovor. Herstad v ňom hovorí, že švédske školy nabádajú dievčatá, aby mali sex s prisťahovalcami.

„Štátom financovaná organizácia RFSU produkuje pornografické kresby, ktoré prezentujú v školách deťom. Napríklad „Sex på kartan“ zobrazuje mladé švédske dievča, ktoré má sex s imigrantom.“

Čitateľov varuje, aby sa zo situácie v jeho krajine poučili a migrantov do krajiny nepúšťali. „Vláde by ste nemali dovoliť, aby prijímala imigrantov, ktorí budú žiť z bohatstva, čo akumulovali predchádzajúce generácie. Nie je správne, aby sme im dávali svoje peniaze,“ dodáva Herstad.

Naposledy prehovoril v Parlamentných listoch v článku zo 17. októbra. Komentoval široko medializovaný prípad z ostrova Gotland, kde malo dôjsť k hromadnému znásilneniu ženy na vozíčku.

Podľa miestnych novinárov sa znásilnenia dopustili šiesti žiadatelia azyl. Po tom, ako ich polícia prepustila, zaútočilo asi sto Švédov kameňmi na miestne utečenecké centrum.

Herstad čitateľom priblížil, čo sa o prípade píše vo Švédsku, a dodal niektoré súvislosti. „Toto leto už bolo na Gotlande niekoľko znásilnení. Uvedomte si, že je to ostrov, ktorý bol predtým veľmi bezpečný.“

Kto je Björn Herstad?

Parlamentní listy charakterizujú Herstada ako „novinára švédsko-nórskeho pôvodu“. „V minulosti pôsobil v strane Kresťanskí demokrati, kde bol jedným zo zakladateľov konzervatívnej mládežníckej platformy Engelbrekt. Dnes je predsedom Dackeho inštitútu, ktorého cieľom je vzdelávanie a šírenie sociálneho učenia Cirkvi,“ píšu v jeho životopise.

V každom rozhovore zároveň opakujú, že Herstad „žije s manželkou a piatimi deťmi v Štokholme“. Rozhovory ilustrujú fotografiou, na ktorej je so synom.

V skutočnosti je Herstadov životopis oveľa pestrejší, než ako ho spozná bežný čitateľ Parlamentních listov. Podľa webu švédskej nadácie Expo, ktorá sa venuje extrémizmu, pôsobil Herstad od roku 2003 v krajne pravicovej strane Národní demokrati (Nationaldemokraterna), ktorá bola obviňovaná z xenofóbie a rasizmu.

Vo voľbách získavala len minimálnu podporu a v roku 2014 ju rozpustili. Označenie „novinár“ si vyslúžil zrejme vďaka tomu, že sa podieľal na vydávaní antisemitsky ladených novín Folkets Nyheter (Ľudové noviny).

Neskôr viedol noviny Nationell Idag (Nacionalista dneška), ktoré založila strana Národných demokratov. Krátko po jej rozpustení noviny skrachovali.

Dackeninstitut, ktorý v súvislosti s Herstadom spomínajú aj Parlamentní listy, sa podľa nadácie Expo venuje školeniam ľudí zo švédskej nacionalistickej scény. Popritom udržiava kontakty s krajne pravicovou organizáciou Nordická mládež, ktorá prevádzkuje napríklad antimigrantský web Koling.nu alebo facebookový profil Refugees not welcome – Scandinavia.

Denník N oslovil šéfredaktora Marka Bláhu, prečo si ako respondenta vybrali práve Björna Herstada a prečo neinformovali, že bol významným členom strany Národní demokrati. Šéfredaktor na otázky nereagoval.

Preložené do našich reálií: je to podobná situácia, ako keby švédske noviny chceli čitateľom ponúknuť obrázok súčasného Slovenska a ako vhodného komentátora by oslovili Mariana Kotlebu.

Herstad zaujal aj Slovákov

Rozhovory s Herstadom zabrali a pre redakciu sa stali stávkou na istotu. Na Facebooku zbierajú tisíce lajkov a odkazujú na ne aj ďalšie konšpiračné weby.

„Multikultúrna spoločnosť spravila z kedysi pokojnej severskej krajiny ‚hlavné mesto‘ sveta v znásilňovaní žien a vysokej kriminality. Desivé svedectvo popisuje švédsky novinár Björn Herstad,“ citovali jeden z rozhovorov slovenské Hlavné správy.

Herstad sa slovenskému a zvlášť českému publiku prihovoril v správnej chvíli. V Česku v septembri vrcholila kampaň pred krajskými a senátnymi voľbami. Do nich išlo mnoho kandidátov len s jednou témou: nevpustíme do krajiny žiadnych migrantov, zavrieme pred nimi hranice.

Obrázok Švédska, ktoré migranti premenili na rozvrátenú krajinu, preto viacerým z nich prišiel vhod. Rozhovor s Herstadom na Facebooku zdieľal Martin Konvička, hlavná postava iniciatívy Islam v Českej republike nechceme.

„Desivé svedectvo“ pomáhali šíriť aj ďalšie antiimigrantské alebo antieurópske profily. „Multikultúrne Švédsko sa stáva nebezpečnou a rozvojovou krajinou. Nedopusťme, aby sa to stalo u nás,“ napísali do statusu k rozhovoru napríklad administrátori skupiny Hlasujem pre czexit.

Čo hovorí Švédka?

Denník N chcel vedieť, ako by Herstadov obrázok ich krajiny vnímali bežní Švédi. Kľúčové pasáže  rozhovorov sme preložili do angličtiny a ukázali Kristine z mesta Lund na juhozápade krajiny.

Jej názor nie je reprezentatívny, výpovedný je však už tým, že žije ako slobodná matka v jednej z chudobnejších štvrtí mesta, kde bývajú aj prisťahovalci. „Musím sa smiať tvrdeniu, že by bežní Švédi nechodili do miest, kde žijú imigranti,“ zareagovala hneď na Herstadove tvrdenia.

Kristina pravidelne stretáva v meste skupiny tínedžerov, predovšetkým z Afganistanu. „Nepozerám sa na nich ako na hrozbu, len ako na tínedžerov. Nepoznám nikoho, komu by niečo zlé spravili,“ hovorí.

Prečítajte si

Päť príkladov, ako si konšpiračné weby vymýšľajú

V jej štvrti sa nachádza aj škôlka, ktorú navštevovala Kristinina dcéra. „Nikdy sme nezažili žiadnu nepríjemnosť, napriek tomu, že vedľa žijú aj prisťahovalci. Jeden pár zo Sýrie patrí medzi mojich priateľov,“ poznamenáva.

Lund leží neďaleko mesta Malmö, cez ktoré vlani prúdili tisíce migrantov v smere z Dánska. Kristina spomína, aké dojmy to v nej zanechalo.

„Videla som na hlavnej stanici spať deti na podlahe uprostred noci. Dobrovoľníci tam pracovali každý deň a každú noc, aby týmto ľuďom pomohli. Vojna v Sýrii sa tak stala pre mňa veľmi osobnou záležitosťou,“ spomína Kristina.

Krátko na to švédska vláda zaviedla na hraniciach kontroly a do krajiny začala púšťať len ľudí, ktorí mali v poriadku doklady. Voľný pohyb medzi Malmö a Kodaňou sa tým skončil, čo zasiahlo aj bežných obyvateľov.

„Prestali k nám jazdiť priame vlaky z Dánska. Až donedávna bolo bežné jazdiť do Kodane na výlety, chcela som tam ísť aj toto leto, ale nestihla som vybaviť pas pre dcéru,“ hovorí.

Vojny gangov

Kristina pripúšťa, že prisťahovalci sa vo Švédsku podieľajú na kriminalite. V Malmö a v niektorých ďalších mestách operujú prisťahovalecké gangy, s ktorými sú spojené aj vraždy a streľba na ulici. Podľa Kristiny to však súvisí primárne s ich sociálnymi pomermi, a nie s pôvodom. „Áno, prisťahovalci sú nadpriemerne zastúpení v policajných štatistikách, lenže za to môže primárne ich chudoba.“

Postoje Björna Herstada považuje za typický názor človeka z krajnej pravice. „Úprimne, ja sama sa viac obávam našej krajnej pravice než vecí okolo migrantov, na ktoré sa ma pýtate.“

Práve z obáv pred extrémistami si Kristina nepriala zverejniť svoje priezvisko (Denník N pozná jej totožnosť). „Pokiaľ verejne šírite také názory na utečencov, aké mám ja, zvlášť pokiaľ ste žena, riskujete, že vám cez internet budú chodiť rôzne vyhrážky,“ vysvetľuje Kristina, prečo je opatrná.

Nie je jedinou Švédkou, ktorá sa štíti švédskych nacionalistov. Minulý rok niekoľko krajne pravicových skupín ohlásilo, že v uliciach postavia „občianske hliadky“ a ochránia tak švédske ženy pred migrantmi.

Reakciou bola kampaň #inteerkvinna („nie som tvoja žena“), v ktorej tisíce Švédok podpísali petíciu proti tomu, aby ich nacionalisti využívali ako zámienku pre svoje aktivity. „Tieto ženy dali najavo, že nepotrebujú ochranu od rasistických gangov,“ hovorí Kristina.

Účinný nástroj

Rozhovory, aké urobili Parlamentní listy s Björnom Herstadom, patria medzi najúčinnejšie spôsoby propagandy. Konšpiračné weby zvyčajne vytvárajú články z toho, čo nájdu na internete. Vtedy sa dá skontrolovať, z akého zdroja informácia pochádza (nezriedka ide o proruský web), prípadne či pôvodná informácia nie je prekrútená.

Pri rozhovore je to iné: zdrojom informácie je samotný respondent. Z pohľadu čitateľa, ktorý detailne nepozná situáciu vo Švédsku, je takmer nemožné rozoznať, čo je pravda a čo propaganda.

Herstad totiž kombinuje svoje názory, pri ktorých nie je jasné, z čoho vychádzajú (napríklad, že švédska polícia sa bojí proti migrantom zasahovať), s faktami. Tie zase prezentuje bez širších súvislosti, ktoré ich stavajú do úplne inej roviny.

Konkrétne: prvý rozhovor s Herstadom je predovšetkým o kriminalite prisťahovalcov.

Herstad najprv priblíži, že ľudia s prisťahovaleckým pôvodom páchajú až 69 percent lúpeží a 77 percent znásilnení – zdroj informácie však chýba, švédska polícia oficiálne nezhromažďuje údaje o pôvode páchateľov.

Následne zopakuje, že vo Švédsku je každý deň hlásených 50 sexuálnych útokov, z čoho tretinu tvoria znásilnenia. „To znamená, že nejaká žena je znásilnená každú hodinu a pol, každý deň, každú noc,“ hovorí.

Čo Herstad nehovorí?

Štatistiky kriminality vo Švédsku zhromažďuje štátna organizácia Národná rada pre prevenciu kriminality. Na jej stránkach skutočne zistíte, že za rok 2015 bolo hlásených 18 100 sexuálnych útokov, z čoho 5900 tvorili znásilnenia.

A ak si čísla spriemerujete, skutočne vychádza, že vo Švédsku je každú hodinu a pol hlásené znásilnenie, presne ako hovorí Herstad. V čom je teda problém?

V tom, že počet ohlásených znásilnení sa už šesť rokov pohybuje na rovnakej úrovni. Napríklad v roku 2014 išlo o 6700 prípadov, za rok 2013 o zhruba 6000 prípadov.

Nijak sa na týchto číslach doteraz nepodpísala vlaňajšia migračná kríza, keď vo Švédsku požiadalo o azyl 156-tisíc ľudí, čo bol stopercentný nárast oproti predošlému roku.

Údaj o zhruba šesťtisíc znásilneniach ročne aj napriek tomu vyzerá hrozivo – napríklad na Slovensku bolo vlani evidovaných len 163 prípadov znásilnenia a sexuálneho násilia.

Toto vysoké číslo však vysvetľuje najmä skutočnosť, že vo Švédsku bola v roku 2005 zavedená jedna z najprísnejších definícií toho, čo je to znásilnenie.

„Počty hlásených prípadov znásilnenia máme vysoké v porovnaní s inými krajinami, ale to neodzrkadľuje skutočný stav kriminality,“ vysvetľuje Monica Landergård, hovorkyňa Národnej rady pre prevenciu kriminality.

Vo Švédsku je za znásilnenie považovaný aj sex s osobou, ktorá nemá pätnásť rokov, na Slovensku by šlo o trestný čin „sexuálneho zneužitia“. Znásilnenia sa automaticky dopustí muž, ktorý využije, že je žena ťažko opitá. „Vo všeobecnosti ide o prípady, keď je obeť v bezmocnom stave,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Video: Letný kemp Nordickej mládeže, kde vystupoval aj Herstad

https://www.youtube.com/watch?v=MBD0pgQpjWY

Ďalej: Švédska polícia ako samostatný čin eviduje každý jednotlivý akt. To znamená, že ak jeden páchateľ zneužil dievča päťkrát, v štatistikách sa to objaví ako päť rôznych prípadov.

„Napríklad znásilňovanie v rámci partnerského vzťahu bude v štatistike niekoľkokrát, zatiaľ čo vo väčšine iných krajín by to bolo evidované ako jeden prípad,“ približuje Landergård.

Známa vec

Pri posudzovaní švédskych štatistík treba tiež pripomenúť, že švédska vláda dlhodobo vyzýva ženy, aby sa nebáli takéto prípady ohlasovať. „Tolerancia voči tomuto fenoménu sa dlhodobo znižuje. Vidíme rastúcu tendenciu obetí hlásiť znásilnenia i v prípade, že obeť nebola fyzicky zranená a nedošlo k použitiu násilia,“ dodáva hovorkyňa.

O tom, že Švédsko nie je možné mechanicky porovnávať s inými krajinami, je známe už niekoľko rokov v súvislosti s prípadom zakladateľa portálu Wikileaks Juliana Assangea, ktorého vo Švédsku v roku 2010 obvinili zo sexuálneho obťažovania a znásilnenia (nemalo ísť o fyzické znásilnenie, s jednou zo žien mal mať nechránený sex, keď bola rozospatá).

Svetové médiá si už v tom čase všímali, že švédske štatistiky sú v porovnaní s inými štátmi oveľa vyššie. „Švédsko eviduje trikrát viac znásilnení na 100-tisíc obyvateľov než susedné Nórsko a dvakrát viac než Spojené štáty alebo Veľká Británia,“ informovala napríklad v roku 2012 britská BBC.

Migračná kríza na švédske štatistiky kriminality znovu upriamila pozornosť. Herstad totiž nie je zďaleka jediný, kto ich využíva ako argument. „Vieme, že v zahraničných médiách koluje i k tejto téme množstvo informácií, ktoré nie sú pravdivé,“ dodáva Landergård.

Návod na sex s migrantom?

Ďalšie Herstadovo „výbušné“ svedectvo sa týka videa, ktoré má údajne nabádať švédske dievčatá, aby mali sex s prisťahovalcami. Video „Sex på kartan“ (Mapa sexu) skutočne existuje. Ide o kreslenú inštruktážnu nahrávku, v ktorej je scénka, ako má mladý muž afrického pôvodu styk s bielym dievčaťom.

Na videu je znázornené, čo sa počas vzrušenia odohráva v ľudskom tele, alebo ako si má muž nasadiť prezervatív. Video v roku 2011 vyrobila nezisková organizácia Švédska asociácia pre sexuálnu výchovu (RFSU).

Podľa zástupcov organizácie vzniklo na základe podnetov od tínedžerov. „Cieľom videa je vyvolať debaty o témach, ktoré sú spojené s láskou, pubertou či so sexualitou,“ uvádza Urban Rybrink, hovorca RFSU.

Video môžu podľa neho využívať učitelia ako pomôcku v rámci sexuálnej výchovy, nie je však povinné. „Nepovzbudzujeme nikoho, aby mal sex v mladom veku. Medzi mladými ľuďmi je však na túto tému veľa otázok a video na to reaguje,“ tvrdí Rybrink.

Na fakte, že „hrdinom“ videa je muž tmavej pleti, nevidí nič zvláštne – prisťahovalci sú preňho bežnou súčasťou švédskej spoločnosti. „Naozaj nevieme, akú má táto vec relevanciu,“ dodáva Rybrink.

Úspešný web

Server Parlamentní listy je v súčasnosti ôsmym načítanejším spravodajským portálom v Česku (s mesačnou návštevnosťou viac než pol milióna ľudí). Nepatrí medzi typické konšpiračné weby, akými sú slovenské Hlavné správy či český Aeronet.

Na rozdiel od nich sa nesústredí len na šírenie proruskej propagandy a existoval už dlhé roky pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Na papieri vznikli v roku 2003, v roku 2008 rozbehli web, vlani v lete pridali aj slovenskú verziu.

Od bežných konšpiračných webov sa líši aj tým, že má známych vlastníkov. Server Mediaguru vlani informoval, že časť podielu v Parlamentných listoch kúpil podnikateľ a politik Ivo Valenta, majiteľ hazardnej skupiny Synot, ktorý bol v roku 2014 zvolený aj do českého Senátu.

„Parlamentní listy sú skutočne nezávislé médium, ktorému nikto nediktuje, čo a ako má písať,“ povedal Valenta.

Druhým spolumajiteľom je Michal Voráček, ktorý predtým pôsobil v spoločnosti Ringier, ktorá donedávna v Česku vydávala najčítanejší český denník Blesk.

Bulvár, ale trochu iný

Parlamentní listy sa profilujú ako politický bulvár. Ich názov navodzuje dojem, že ide o oficiálne médium parlamentu, v skutočnosti to tak nie je.

„Obchodný model Parlamentných listov je jednoduchý: čo najvyššia čítanosť a na ňu naviazaná inzercia s minimálnymi nákladmi,“ napísali vlani české Lidové noviny.

Čítanosť sa snažia dosahovať chytľavými titulkami a vyhrocovaním konfliktov. „Ako hlavný článok väčšinou publikujeme text, kde sú dva názory proti sebe. To znamená, že jeden človek povie jeden extrémny názor a druhý iný extrémny názor,“ povedal Lidovým novinám Voráček.

Okrem toho sú Parlamentní listy známe aj tým, že občas šíria zavádzajúce, ak nie priamo vymyslené informácie.

Vo februári 2012 publikovali správu o tom, že novo vznikajúcej rómskej politickej strane utiekol pokladník aj s peniazmi. Správa bola úplne vymyslená, Parlamentní listy sa za ňu aj ospravedlnili – napísal ju vraj externý spolupracovník, ktorého prepustili.

Najnovšie sa ich veľkou témou sa stala migračná kríza. Vlani v septembri napríklad publikovali článok s titulkom: Odhaduje sa príchod 100-miliónov utečencov. Európa končí, dopadneme ako Indiáni.

Išlo o anketu medzi politikmi na tému povinných kvót. Poslankyňa strany TOP 09 Jitka Chalánková serveru povedala, že bez porážky Islamského štátu môže zaplaviť Európu odhadom až 100 miliónov migrantov.

Napriek tomu, že ide o zjavný nezmyslel (tento rok má podľa odhadu Vysokého komisára OSN prísť 250-tisíc utečencov) Parlamentní listy si jej slová nijak neoverovali a dali ich do titulku ako fakt. Článok sa následne masovo šíril Facebookom.

K článku pridali aj sugestívnu kresbu, ako sa ruka so symbolom Európskej únie chniape po Pražskom hrade. Učiteľ a aktivista Juraj Smatana poukázal na to, že kresba pripomína nacistický plagát z čias protektorátu, v ktorom varovali pred sovietskou armádou. Parlamentní listy neskôr fotku zmenili.

Navonok však Parlamentní listy pôsobia ako nestranné médium, ktoré oslovuje politikov z rôznych častí spektra. Ich slovenskej verzii poskytli v poslednej dobe rozhovory napríklad Ľubomír Galko (SaS), Andrej Hrnčiar (Sieť) alebo bývalá premiéra Iveta Radičová.

Popri tom majú dlhodobo blízko k českému prezidentovi Milošovi Zemanovi, ktorý im na rozdiel od viacerých iných médií poskytuje rozhovory. Zeman zároveň patrí medzi politikov, ktorí aktívne komentujú migračnú krízu, prezident ju označuje za „organizovanú inváziu“.