Zvierací detektív, ktorý chytá pytliakov: Organizovaná skupina jedom zabíja naše dravce

Aký je rozdiel medzi bežným policajtom a environmentálnym špecialistom?

Je to veľmi špecifická práca, ktorá sa zväčša nedá riešiť štandardnou policajnou prácou. Napríklad miesto činu v prírode sa rýchlo mení. Ak nezačnete pracovať hneď a odborne, stopy rýchlo miznú. Stačí, že prší. Pri vyšetrovaní je nutné organizovať iné zložky. Niekto vyhodí rádioaktívny zdroj, lebo náklady na jeho legálne odstránenie sú vysoké.

Čo potom treba spraviť? 

Obhliadka miesta činu s možnou kontamináciou a prijatie bezpečnostných opatrení si vyžaduje náročné organizovanie súčinnosti viacerých špecializovaných štátnych orgánov. Podobne pri pašovaní zvierat musíte organizovať činnosť veterinárov, Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Štátnu ochranu prírody, niekoho s povolením na prevážanie zvierat, zabezpečiť miesto na uloženie zvierat. To je niečo iné ako ukradnuté auto, ktoré si nepýta jesť.

Čo ľudia ohlasujú najviac? Výruby stromov a čierne skládky?

Občania najčastejšie nahlasujú výruby, lebo pochybujú, či je to legálne, alebo ich to veľmi hnevá. Mali sme obdobie, keď dochádzalo k rozsiahlym výrubom, najmä líniových porastov okolo vodných tokov. Každého slušného človeka taktiež naštve, keď vidí kade-tade kopy smetí. Oznamujú nám aj pytliactvo, ktoré sa na regionálnej úrovni nerieši tak, ako by sa malo. Mnohí poľovníci alebo rybári sú nespokojní.

A stíhate to všetko vyšetrovať?

Riešime, čo je v našich silách, pričom však na úrovni prezídia polície sa sústredíme na prioritné problémy, ako je medzinárodná organizovaná trestná činnosť, najmä v oblasti odpadov, obchodu s ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov, znečisťovanie a akékoľvek nelegálne aktivity s nebezpečnými materiálmi.

Nový Inštitút pre environmentálnu politiku poukázal podľa dát z aplikácie TrashOut, že čierne skládky vznikajú najviac na západnom Slovensku a najčastejšie ich vytvárajú bohatší a vzdelanejší ľudia. Súhlasíte s tým?

Podľa policajnej štatistiky najviac prípadov s odpadmi je na západnom Slovensku, ale nie je to Bratislava. Polícia oficiálne nerieši veľa prípadov v Bratislave. Vieme, že je to len preto, že je niekde chyba.

A kde je?

Buď to rieši niekto iný, kto prekračuje kompetencie, pretože by mal oznámiť trestný čin, alebo sa to vôbec neoznamuje a rieši sa to inak. Bratislava je v prvej trojke, ale je tu vysoká latencia a prípady neoznamujú tak často. Máme prípady, keď obec namiesto postihnutia vinníka radšej nechala odpad na vlastné náklady odstrániť. Občan bol spokojný. Bude to tak vždy? Bude mať samospráva každý rok na to peniaze?

Čo hovoríte vy?

Ľudí to motivuje, vždy ten odpad niekto uprace. Na Západe je to neprípustné. Často sa aj v médiách objavuje, že ak niečo napríklad v oblasti odpadov urobíte zle, udá vás sused. Neudá vás, to slovo je veľmi zlé, hlúpe a negatívne vnímané. Sused vás neudá. Vie počítať a vie, že keďže vy ste to neurobili správne, on to ďalší mesiac v poplatkoch za odpady zaplatí s vami. Je otázka, dokedy budú ľudia takí benevolentní a ochotní platiť za iných.

Ako to odhadujete vy?

U nás sa osobné vyvodzovanie zodpovednosti akosi „nenosí“. Obec alebo najmä štát to vždy nejako vyrieši, čo však v praxi znamená, že zaplatí likvidáciu alebo odstránenie škodlivého následku zo spoločných peňazí. Týka sa to nielen drobných skládok, ale aj veľkých prípadov ako znečistenie podzemnej vody. V zahraničí sa to rieši väzobne a padajú niekoľkoročné tresty. Toto však nie je len otázka trestov, máme ich dosť vysoké. Skôr ide o vymožiteľnosť práva. V niektorých oblastiach životného prostredia máme možno najlepšie zákony v Európe, takže v tom to asi nebude.

Je problém chytiť ľudí s nelegálnym odpadom?

Vieme ich aj chytiť, ale otázny je primeraný trest. Najlepšie sa to dá ukázať na príklade. Ako podnikateľ produkujete odpad zo svojej výroby a je tekutý. Vypustíte ho tajne v noci do potoka, uhynú ryby, ale vy ste ušetrili 20-tisíc eur za legálnu likvidáciu odpadu. Rybársky zväz si uplatní škodu tisíc eur. Zaplatíte to. Príde Slovenská inšpekcia životného prostredia a dá vám pokutu 5-tisíc eur. Súdite sa a súd zníži pokutu na 1500 eur. Ušetrili ste 17 500 eur. No nerobte to. Zásady environmentálneho práva okrem iného hovoria, že sankcia nesmie podliezať v nijakom prípade neoprávnený zisk. Je to absurdné. Keď sa nerešpektuje právo, reťazí sa to.

Čiže sa pridajú ďalší ľudia.

Povedia si, že keď on mohol toto, ja môžem tiež. Potom sú ľudia pasívni a hovoria si, že to nemá zmysel. Roky s tým bojujeme. Niekto príde na to, ako obchádzať zákon, a po Slovensku sa to rozšíri ako mor. Každý hneď vie, ako to robiť tak, aby sa vyhol trestnému postihu. Je to napríklad problém v pytliactve. Keď nedáte na ulovenú zver povinnú značku, je to priestupok, a nie trestný čin. Stačí povedať, že ste si značku zabudli doma.

Prečítajte si

10 zamorených miest Slovenska: mazľavá ropa, benzín po Rusoch aj hrdzavé sudy

Ako ste sa dostali k riešeniu environmentálnych zločinov?

Policajtom som od roku 1995, pôsobil som ako vyšetrovateľ v Bratislave a v Trnave. Od roku 2002 som pracoval na bývalej sekcii vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností ministerstva vnútra, kde som sa od začiatku venoval tejto problematike. V roku 2004 došlo k zrušeniu tejto sekcie a k jej zlúčeniu s prezídiom polície a tu pôsobím dodnes, aktuálne ako riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality úradu kriminálnej polície prezídia.

Koľko je vás na tomto odbore?

Vyvíjalo sa to postupne. V rámci prístupových rokovaní do Únie sa ukázalo, že by túto problematiku mal mať niekto na starosti. V roku 2002 som bol sám, potom sme boli dvaja, piati a aktuálne sme na prezídiu trinásti.

Stačí to na celé Slovensko?

Na okresných a krajských riaditeľstvách máme policajtov, ktorých priebežne školíme v oblasti odhaľovania a dokumentovania environmentálnej trestnej činnosti. Prax ukázala, že tento systém má nedostatky.

Aké?

Policajti neriešia túto trestnú činnosť na plný úväzok. V spoločnosti však narastá určitý tlak, občania si stále viac uvedomujú význam svojho životného prostredia a vnímajú, že mnohé škody v životnom prostredí sú napríklad neodstrániteľné a zisky z protizákonnej činnosti sú obrovské. Aj z tohto dôvodu vláda v programovom vyhlásení plánuje vytvorenie regionálnych zložiek na efektívnejší boj s touto trestnou činnosťou. Minister vnútra nám uložil za úlohu spracovať návrhy na riešenie v roku 2017 tak, aby sme v roku 2018 už mohli fungovať po novom.

Viete podľa druhu odpadu zistiť jeho pôvodcu?

Je to otázka záujmu a iniciatívy. Našiel som napríklad odpad a pri obhliadke sme zistili, že pochádza z rekonštrukcie základnej školy. Prirodzene nám napadlo, že je to asi z najbližšej. Ukázalo sa, že riaditeľ s tým nemal nič, ale firma takto chcela ušetriť peniaze za likvidáciu odpadu. Stihli sa nejako dozvedieť, že polícia ide vec riešiť, a tak to rýchlo odstránili. Niekto si povie, že sme dosiahli, čo sme chceli. Ale je to jeden z tisíca prípadov. Pri 999 prípadov kopa odpadu zostane a policajti nemôžu stáť pri každej aleji alebo okraji lesa. Pri takýchto prípadoch vždy kontaktujeme odborníkov a tí nám musia povedať, aký je to odpad a aký je nebezpečný. Podľa jeho určenia sa potom vyčíslia náklady na jeho legálnu likvidáciu a to je aj rozsah protiprávneho konania, podľa čoho sa určí, či je to trestný čin alebo priestupok.

Pochádza nelegálny odpad skôr z domácností a menších firiem alebo od veľkých podnikateľov?

Skládky z domácností nie sú bežné. Vznikajú skôr po rekonštrukciách, vysýpa sa to najčastejšie na miesta, kde už niečo je. Niekde je často len vysypaná hlina a ľudia prikladajú. Veľa odpadu je zo stavieb, našli sme aj skládky po oprave áut, kde sa zbavovali olejových filtrov. Keď na takúto skládku prší, voda z nej vyplavuje rôzne látky a tie idú do podložia. Tak sa kontaminuje často pôda a niekedy aj spodná voda.

Nepomohli by na existujúcich skládkach fotopasce?

Je to dobré riešenie, ale na účely trestného konania ich tam musíme dať my. Momentálne nemáme kapacity dávať fotopasce na každú skládku. Zaujímame sa hlavne o organizované a medzinárodné trestné činy. Môže to však robiť aj starosta, je to preňho dobrá prevencia. S dôkazom môže potom konfrontovať občana.

Odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality:

• ohrozenie a poškodenie životného prostredia, nelegálne nakladanie s odpadmi,
• znečistenie mora z lodí,
• neoprávnené použitie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu,
• porušovanie ochrany vôd a ovzdušia,
• nelegálny obchod s chránenými živočíchmi,
• usmrcovanie alebo prisvojovanie chránených rastlín a živočíchov,
• šírenie nákazlivých chorôb zvierat a rastlín,
• protiprávne výruby stromov,
• pytliactvo,
• protiprávne nakladanie s geneticky modifikovanými organizmami,
• týranie zvierat alebo zanedbanie starostlivosti o zvieratá,
• ohrozovanie zdravia pokazenými potravinami a inými potrebami a akékoľvek neoprávnené nakladanie s chemickými, biologickými, rádioaktívnymi alebo jadrovými materiálmi.

Na Slovensku sú veľmi rozšírené exotické zvieratá. Je to papalášstvo?

Toto posúdiť neviem. Skôr sú atraktívne poľovačky na lukratívne druhy zveri, ktoré si môžu dovoliť bohatší ľudia. Prípadne chodia do zahraničia a prinesú si trofeje. Je však pravda, že aj na Slovensku veľa ľudí chová rôzne zvieratá a s tým súvisí aj medzinárodný nelegálny obchod a pašovanie. Česko a Slovensko vždy boli križovatkou nelegálneho obchodu a cesta tohto tovaru na Západ.

Ak by niekto chcel chovať tigra, môže, nie?

Všetko sa dá legálne. Môžete chovať aj veľmi vzácne zvieratá. Ak máte úprimný úmysel a ochotu vraziť do toho peniaze, môžete chovať aj pandy. Asi pred desiatimi rokmi sme zisťovali, koľko subjektov je zapojených do nejakého záchranného programu. Niektorí chovatelia sa vtedy oháňali, že druhy, ktoré chovajú, takto vlastne zachraňujú.

Je to skutočne tak? 

Pri oficiálnych záchranných programoch podliehate prísnej kontrole a obchody sú značne obmedzené. V tom čase sme zistili, že v záchrannom programe sú len dve zoologické záhrady. Sú tu ľudia, ktorí sa radi chvália, že zachraňujú tigra. Je to hlúposť a klamstvo. Zarábajú peniaze na ukazovaní zvierat. Väčšina ľudí to nerieši, vyzerá to pekne a každý by sa s nimi chcel odfotiť. Mnohé súvislosti v tejto oblasti bežne občan nevie.

Čo napríklad? 

Napríklad aktuálne sa uvažuje, že sa zakáže dovoz známeho papagája zvaného žako z voľne žijúcich populácií Afriky. U nás sa dá relatívne bežne kúpiť, ale jeho populácia vo voľnej prírode je zdecimovaná. Ak chcete udržať dobrý chov, hlavne pri vzácnejších druhoch je nutná „čerstvá krv“ z prírody. Ak máte absolútny zákaz zobrať zviera z prírody, ako sa potom dostane na trh? Jednoznačne sú pašované. Sú zvieratá, za ktoré ľudia neváhajú zaplatiť 10-tisíc eur. Ak vám to dobre ide a viete množiť, predáte papagája za 5-tisíc eur, odchováte ich 20 za rok, spočítajte si, koľko máte peňazí. Momentálne riešime s finančným riaditeľstvom, ako to zdaňovať. Objektívne tu existuje veľký čierny biznis so zvieratami a nikto neplatí dane. Obchádzajú to cez darovacie zmluvy. Na začiatku býva často vášeň a úprimný záujem. Za tie roky som však zažil, že niektorí rýchlo prejdú od vášne k zvieratám k vášni k peniazom. Môžete kupovať potom viac, väčšie množstvo druhov. Je to taká zberateľská mánia.

Poslanec Smeru a bývalý šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko nelegálne choval papagáje. Ako dopadlo vyšetrovanie?

S touto otázkou je potrebné obrátiť sa na generálnu prokuratúru.

Boli ste spokojný s výsledkom?

Pohľad na tento prípad nás posunul ďalej a oveľa viac sme sa začali zaujímať aj o súvisiacu legislatívu.

Je veľa prípadov chovu exotických zvierat?

Oficiálne málo, v skutočnosti veľa. Skoro v každej dedine by sme našli niekoho, kto niečo chová bez povolenia.

V Bratislave boli prípady trávenia psov. Podarilo sa niekoho chytiť?

Nie, ale nie je to len trávenie psov v meste. Celoeurópsky problém je trávenie dravcov. Na Slovensku to beží vo veľkom, patríme k vykričanejším krajinám s Maďarskom, Českom, Rakúskom, Veľkou Britániou, so Španielskom a s Francúzskom. Traviči vykladajú otrávené návnady na zabíjanie dravých vtákov, prípadne líšok. Niektoré jedy sú mimoriadne nebezpečné a účinkami sú na úrovni bojových chemických látok. Sú to rôzne, už niekoľko rokov zakázané poľnohospodárske jedy. Majú devastačný účinok na celé životné prostredie. Máme systém opatrení, ktoré teraz proti travičom pripravujeme. Ukazuje sa, že prevencia môže zohrať veľkú úlohu. Viac k tomu nebudem hovoriť.

Aká prevencia?

Sú kritické body, miesta, kde sa to opakuje. Toto robí určitá skupina ľudí, prípadne jednotlivec. Tento rok sme prvý raz narazili na zjavne organizovanú skupinu s rovnakým štýlom práce na území viacerých okresov. Je vylúčené, aby to fyzicky stihol jeden človek. Podarilo sa im v niektorých národných parkoch vážne ohroziť populáciu niektorých dravcov. Urobili to veľmi sofistikovaným spôsobom, ktorý bol prvý raz zistený vo Švajčiarsku. Informácie sa šíria veľmi rýchlo – aký jed použiť, aké látky si na to obstarať. Je špeciálne jedna látka, ktorá človeku neublíži, ale vtáky zabíja.

To sa stalo u nás?

Boli prípady, keď tým natreli aj živé vtáky, našli sa aj živé holuby ako návnady, ktoré postupne uhynuli. Títo ľudia zjavne nepočítajú s tým, že v zahraničí je už prípad, keď sa človek pri manipulácii s takouto návnadou priotrávil a je otázkou času, keď sa aj u nás stane niečo vážne.

Ochranári upozorňujú, že za trávením môžu byť poľnohospodári alebo poľovníci.

Nebudem strkať hlavu do piesku, viem, že v niektorých regiónoch sú veľké sťažnosti na škody, ktoré spôsobuje zver, ale takéto poznatky zatiaľ nemáme. K motívom otráv dravcov sa nechcem vyjadrovať, súvisí to aj s našimi opatreniami. Samozrejme, zaoberáme sa tým, kto by z toho mohol mať prospech. Nikdy sa nestalo, že by zvieratá niekto odnášal. Zjavne nie je cieľ získať vtáka, ale ho zabiť.

Externá firma, ktorú objednala firma J&T, aby pomohla magistrátu Bratislavy pri čistení Mosta SNP, zničila hniezda belorítok. Vyšetrujete aj tento prípad?

Spracovali sme k tomu usmernenie a prípad monitorujeme. Keď bude rozhodnuté, prečítame si to, a ak nájdeme chybu, upozorníme prokuratúru. Snažíme sa, aby boli veci poriadne vyšetrené. Niekedy je to ťažké, čo súvisí s už spomínanou odbornou náročnosťou.

Vinník by tam asi mal byť.

Po novele trestného zákona účinnej od septembra minulého roka je toto protiprávne konanie trestné aj pri nedbanlivosti. Počul som už rôzne výhovorkové verzie. V tomto prípade asi nie je pochybnosť, kto to urobil, otázka je, či mohol, či mal od niekoho pokyn a čo urobil. Musíte dokázať, či ho tam niekto poslal, či objednávateľ o hniezdach vedel, alebo im to niekto prikázal. Môžeme si myslieť, aj vedieť, ako to je, ale musíme to dokázať. Pre prácu polície je charakteristické, že sa musíte vedieť vyrovnať s tým, že viete, kto je páchateľ, ako sa to stalo, ale nikdy nebudete mať dôkazy, lebo napríklad ľudia nechcú svedčiť.

Už roky sa rieši, či pustiť na riečny bratislavský ostrov Sihoť so zásobami podzemnej vody cyklistov. Viete si predstaviť, že by sa tam dostala verejnosť?

Niektoré miesta ozaj potrebujú plot. Keď niekam pustíte ľudí, musíte počítať s tým, že sa všetci nebudú správať slušne. Ak tam necháte cyklistov, je otázka času, kedy tam prídu motorky. Ak niekto vyšliape chodník, potom sa po ňom vozia cyklisti, o pol roka motorky a na ďalší rok terénne autá. Takúto máme skúsenosť.

Ako sa má zachovať človek, keď vidí, že niekto kopne do psa?

Je to priestupok, ale je problém to dokázať. On povie nie, vy áno, a čo teraz? Nechcem nikoho odrádzať, len vysvetliť, že keď zavoláte na políciu a poviete, že ste videli niekoho, ako kopol do psa, tak sa opýta: A vás je koľko, päť? Bude tých päť vypovedať, ako podozrivá osoba kopala psa? Môže byť riešený aj za výtržníctvo, lebo mohol svojím konaním spôsobiť verejné pohoršenie, len je otázka, či to polícia dokáže. Ak je to však slovo proti slovu, hoci máte napríklad nahrávku na mobile, súd by ju asi ako dôkaz neakceptoval. Bohužiaľ, také máme aktuálne právo. Ak by išlo o priestupok, mohli by to posúdiť veterinári. Kopnutie do psa je stále priestupok, väčšinou musíte utýrať zviera na smrť, aby to bol trestný čin.

Trpia psy v panelákoch?

Nemám doma žiadne zviera, lebo nemám čas sa mu venovať. Pes si vyžaduje čas. Môj súkromný názor je, že pes by mal mať miesto, kde by mohol behať. Zdá sa mi divné mať zviera v paneláku. Ešte malý pes, no dobre, asi netrpí klaustrofóbiou. Ale vidieť poľovnícke plemeno v činžiaku? Rešpektujem slobodu ľudí, môžu mať svoj názor, ale podľa mňa je potenciál zvieraťa týmto potlačený. Ako vták zavretý v klietke. Tu si každý musí urobiť názor sám.

Televíziu JOJ kritizovali, že pri akcii k seriálu spravila malú zoo na rozpálenom parkovisku pred obchodným centrom Bory a zvieratá sa nemali kam skryť. Keby ste to videli, čo si pomyslíte?

Pomyslel by som si, že dúfam, že majú povolenie od veterinára. Nehovorí to nič o nich, ale o ľuďoch. Naučil som sa za tie roky, že sa na to pozerám profesionálne, aj keď mám súkromné názory. Keď mi niekto povie, že sa mu to nepozdáva, zavolám veterinára, či je v poriadku podľa zákona, keď sú zvieratá na slnku. Na ňom je zodpovednosť, aby to posúdil. Sú situácie, keď zavolám hasičov, veterinárov alebo niekoho kompetentného, lebo pochybujem, že to, čo vidím, je v poriadku, ale viem, že keby som len tak niečo urobil, buď prekročím svoje právomoci, alebo by som to nevedel kompetentne posúdiť. Raz sme zastavili nákladné auto, v ktorom viezli šteniatka také mladé, že počas zákroku hynuli. Myslíte, že to toho kšeftára trápilo? Keby aspoň polovicu previezol, zarobí.

Sú nelegálne výruby stromov stále problém tak, ako skládky?

Bolo obdobie, keď sa viac kradlo drevo na palivo. Kým neprišiel obchod so štiepkou, nebolo to až také časté. Vtedy sa z toho stal veľký problém. Prišlo k masovým výrubom, veľkým problémom boli výruby okolo vodných tokov v mene protipovodňových opatrení, až kým sa neukázalo, že sa rúbe aj mimo povodia. Problémy sú aj výruby pri stavbách. Keď sme začínali, rozbiehali sme spoluprácu aj s prokuratúrou. Bolo obdobie, keď aj pre nich to bolo nové. Pomohlo, že sme zrozumiteľne hovorili o následkoch.

O čom ste hovorili?

Ak niekto vyrúbe dve aleje, zvýši sa pôdna erózia, môže sa zmeniť počasie. Nelegálne výruby môžu spôsobiť aj lokálnu povodeň. Každý vníma, že keď niekto vypíli tieniaci strom pred domom, bude vám tam potom piecť slnko. Samosprávy často neodborne povoľovali výruby. Sú okresy, kde im okresné úrady kompetenciu zobrali. Robili povolenia na výrub aj po telefóne. Na rozhodnutie však potrebujete možnosť odvolania, pečiatky, dôvody povolenia, ale to sa neskúmalo. Máme teraz aj prípady zabíjania stromov, do ktorých vŕtajú diery, nalejú jedy a vypília ich, lebo záhadne uschli.

Prečítajte si

Čierne skládky zakladajú najmä bohatší a vzdelanejší, najviac ich je na západe Slovenska

Sú už dnes ľudia vnímavejší a viac hlásia trestné činy, ktoré súvisia so skládkami odpadov a s výrubmi?

Áno, ale nie je to vyvážené. Za 15 rokov praxe v tejto oblasti vidím niečo ako generačný posun. Mladí ľudia vnímajú environmentálne problémy s väčším porozumením, čo asi súvisí aj so vzdelávaním a s tým, že sa o tom stále viac hovorí. Starší človek nevidí problém v tom, že vyhadzuje odpad za plot, kde ho na jeseň spáli. Robil to celý život. Netuší, že pri pálení zeleného biologického odpadu vznikajú karcinogénne látky. Robili to generácie pred ním, robí to aj on. Je to masová záležitosť, lenže za tie roky to už na prírode začína byť vidieť.

V čom sú mladší ľudia iní?

Stúpa vedecké poznanie a sú viac vzdelaní, viac si uvedomujú dôležité súvislosti. Bolo a, žiaľ, niekde ešte stále je bežnou praxou vypúšťať žumpu do potoka. Lenže v minulosti ste v odpade z rodinného domu nemali látky, ktoré máte teraz, či už čistiace prostriedky, chemikálie, alebo iné veci. Tie zvyšujú kontamináciu spôsobom, ktorý môže mať fatálne následky na vodu, pôdu a organizmy. Vnímame, že ľudia sú citlivejší na svoje životné prostredie, občianska angažovanosť a aj ochota ľudí spolupracovať je väčšia.

Takže to smeruje k zlepšeniu?

Zlyháva nám v tejto oblasti súčasný systém štátnej správy v oblasti životného prostredia. V rámci našej policajnej práce sa stretávame s tým, že štátna správa a samospráva, najmä na nižšej úrovni, má obrovské problémy riešiť protiprávne konania v oblasti životného prostredia alebo vôbec spravovať túto oblasť.

Čo máte na mysli? 

Samospráva má určité kompetencie a v praxi sa stretávame s tým, že jej prístup k riešeniu týchto problémov je zjavne ovplyvnený prvkom „volič“. Bolo by efektívnejšie a asi aj bezpečnejšie, aby túto oblasť mala v kompetencii len štátna správa, kde sú taktiež nutné zmeny. Typický úradnícky prístup v tejto oblasti zjavne zlyháva.

To je aký prístup? 

Riešiť práve prebiehajúci protiprávny výrub stromov alebo navážanie odpadu na nepovolenú skládku „v lehote 30 dní“ a „prijatím oznámenia“ je úradnícky v poriadku, ale proti zdravému rozumu. A to sa takáto situácia nesmie stať cez víkend alebo po pracovnom čase. Výsledkom je, že občania hľadajú riešenie. No a postupne sa viac a viac nakladá na políciu, pretože občania vnímajú, že keď starosta prižmuruje oči nad problémom s odpadom, na okresnom úrade sa nedovolajú alebo im tam niekto povie, že môžu prísť za tri týždne, prípadne že je to v kompetencii starostu, tak, samozrejme, napíšu na ministerstvo vnútra alebo prezídium či k nám a riešime to. Tu treba povedať aj to, že táto situácia nie je len na Slovensku. Toto je problémom v celej Európe a niektoré veľké krajiny sa s tým vyrovnali zriadením špeciálnej polície a prokuratúry.

Zvládate to?

U nás nemôžeme riešiť všetko. V prvej chvíli niekedy nevieme, či je to trestný čin alebo priestupok, a preto vec odstupujeme miestnym policajtom, ale vždy s naším odporúčaním, ako vec preveriť alebo vyšetrovať. V poslednom období nám začali pribúdať rôzne oznámenia. V niektorých regiónoch si zrazu aj starostovia všimli skládky odpadu, ktoré sú tam desiatky rokov. Máme jedno mesto na strednom Slovensku, z ktorého je sedem trestných oznámení na protiprávne skládky. Veľa prípadov sa však neoznámi a prejaví sa to neskôr s väčším účinkom a následkami.