Denník N

Posúvanie ručičiek má veľa odporcov. Aký čas však ponechať – letný či zimný?

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Kritici striedania času zväčša hovoria, že by chceli zostať pri prirodzenom, teda zimnom čase. No čo ak v našich končinách viac výhod ponúka trvalý letný čas, ktorý vlastne rešpektuje aj argumenty zástancov posúvania ručičiek?

Petra Prekopová behá už roky. Manažérka, ktorá viedla známu digitálnu reklamnú agentúru, stojí za projektom She runs, teda ženským bežeckým klubom, ktorý spája rekreačné bežkyne. Organizujú spoločné behy, vzájomne sa motivujú a usporadúvajú bežecké tréningy.

O pár dní začínajú sériu špeciálnych tréningov v hale. Po letnej sezóne je totiž zotrvať pri pravidelnom behu ťažšie. Človeku by napadlo, že kľúčovú úlohu hrá chladné a daždivé počasie, no v skutočnosti je to pravda len tak na pol. Ako hovorí Petra, bežcom zima až tak neprekáža. Horšia je tma.

Čím kratšie sú dni, tým viac sa bežcom tréningy menia. „Niektorí ľudia chodia radšej ráno, niekto to rieši behaním v skupinách s čelovkami,“ hovorí Petra. „Okrem toho, tma často pôsobí demotivačne, človek sa musí viac premáhať.“

Ženy, ale ani muži sa počas tmavých večerov nemusia vonku cítiť až tak bezpečne. Aj Petrine návyky sa menia. „V lete rada chodím behať večer, a aj sama a do lesa, lebo je svetlo. V zime už chodievam skôr ráno a v meste. A les jedine ráno cez víkendy, čo mi je celkom ľúto.“

Zmena času, zmena návykov

Definitívny zlom prichádza na konci októbra, keď sa posunú ručičky hodiniek a začína sa zimný čas. Slnko zapadne ešte o hodinu skôr. Namiesto o pol šiestej to v nedeľu 31. októbra, keď zimný čas začne platiť, bude už o pol piatej.

„Tá zmena súvisí hlavne so zmenou času, lebo večer človek sám nepôjde behať do lesa, nie je to bezpečné,“ hovorí Petra. „Pri večernom behaní treba hľadať osvetlené trasy, ťažšie sa človek dohodne s niekým iným. Už to behanie nie je také jednoduché, že sa dá vybehnúť kamkoľvek a kedykoľvek.“

Striedanie času sa u nás definitívne zaviedlo 1. apríla v roku 1979. Dôvodom bolo aj mrazivé počasie, ktoré krajinu zasiahlo začiatkom roka. Ešte na Silvestra 1978 sa denné teploty v krajine pohybovali okolo desiatich stupňov nad nulou, na druhý deň to už bolo o dvadsať stupňov menej. Nekryté uhlie, na ktoré niekoľko dní predtým celkom silno pršalo, zamrzlo.

Pre problémy s kúrením museli vyhlásiť celoštátne uhoľné prázdniny. Obmedzená bola dodávka elektrickej energie, Československá televízia vysielala až po siedmej večer, niektoré dni až po pol ôsmej. Zmena času zo zimného na letný mala teda prispieť k lepšiemu využitiu prirodzeného slnečného svetla a úsporám elektriny, ktoré podľa vtedajšej tlače dosiahli až desať percent.

Dnes sa takéto vysoké percentá pri úsporách energie už nespomínajú. Podľa slovenských energetikov sa dá hovoriť vlastne len o šetrení pri osvetlení. V domácnostiach to môže byť asi 1,2 percenta elektriny za deň. Úspora vo firmách závisí od času ich prevádzky, priemerne môžu podnikatelia ušetriť okolo troch desatín percenta.

Na našom území sa so striedaním letného a zimného času experimentovalo už skôr, prvýkrát dokonca počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, a potom v rokoch 1940 až 1949. V roku 1940 sa dokonca na celé dva roky zaviedol iba letný čas, no od roku 1943 sa opäť striedal so zimným.

Myslite na kravy

S drobnými zmenami návykov sa po zmene času musia vysporiadať mnohí. Okrem bežcov napríklad psičkári. Mnoho z nich hovorí o tom, že sa oni aj ich psy musia vyrovnávať so zmenou denného tempa. Na jar, keď sa ručičky posunú dopredu, psy nechápu, prečo sa majú ísť venčiť skôr, ako obyčajne. A na jeseň je to naopak.

Zdalo by sa, že táto debata je banálna, ide predsa len o niekoľko dní v roku, a po nich si človek aj zviera zvykne. No zvieratá nevnímajú čas cez hodiny na stene. Vplyv posúvania ručičiek na psychiku zvierat viedol pred niekoľkými rokmi v Rusku dokonca k tomu, že tu striedanie času zrušili úplne.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev rozhodnutie v roku 2011 vysvetľoval tým, že zmena času ľudí stresuje. „A to nehovorím o nešťastných kravách a ďalších zvieratách, ktoré zmene času nerozumejú a nechápu, prečo k nim dojičky prichádzajú v rozdielnom čase.“

Farmári a mliekari osobitne hrali pri debate o posúvaní ručičiek vždy dôležitú úlohu. Ako pre Guardian v roku 2011 vysvetľovali zástupcovia ruského mliekarenského zväzu, už v časoch Sovietskeho zväzu, keď sa letný čas v krajine zavádzal, proti tomuto kroku protestovali mliekari a dojičky v Novosibirsku a Omsku.

Rusi však zároveň riešili dilemu, aký čas ponechať. Štandardný, teda zimný, alebo letný, ktorý sa v angličtine nazýva tiež „daylight saving time“, teda „čas šetriaci denné svetlo“?

Experiment s letným časom

Rusi sa v roku 2011 rozhodli pre letný, teda čas, ktorý by mal s denným svetlom teoreticky narábať najoptimálnejšie. Pravda – záleží, v akých oblastiach. Keď na jar prechádzame na letný čas, posúvame si ručičky dopredu, a znamená to, že ráno je o niečo dlhšie tma. Čiže, opačný stav, ako nás čaká teraz na konci októbra.

V našich mierkach to nie je až taký problém. Keď sme na letný čas prešli teraz v marci, znamenalo to, že slnko nevyšlo o 5:21 ráno, ale o 6:21. Stále ide teda o čas, keď sa väčšina ľudí ešte len vypravuje do práce, a nesedí v aute. V severných oblastiach Ruska, kde je denného svetla menej ako v našich končinách, to však problém spôsobilo.

Po zavedení trvalého letného času sa v krajine, a špeciálne na severe, výrazne zvýšil počet ranných nehôd. V roku 2014 teda krajina trvalý letný čas opustila. Nevrátila sa však k meneniu času, ako máme u nás. Rozhodli sa nastálo nechať štandardný, teda zimný čas.

Trvalý letný čas tento rok zavádzajú v Turecku. Ankara to odôvodnila tým, že chce zvýšiť využívanie prirodzeného denného svetla. Zrušenie prechodu na zimný čas odporučilo aj tamojšie ministerstvo energetiky. Rozhodnutie prebrali aj odštiepení cyperskí Turci na etnicky rozdelenom Cypre. Znamená to, že Cyprus bude mať časť roka dve odlišné časové pásma, keďže grécka časť je súčasť EÚ, kde sa čas stále strieda.

Striedanie času má stále veľa zástancov, aj keď aj tí uznávajú, že pôvodné argumenty o energetických úsporách už dnes veľmi neplatia. Veľká debata je však práve o nehodovosti. Magazín Journal of Safety Research v roku 2010 publikoval štúdiu založenú na pozorovaní vplyvu letného času na nehodovosť v americkom štáte Minnesota.

Autori v nej konštatujú, že „krátkodobý efekt prechodu na letný čas na ranné nehody v prvých dňoch nie je signifikantný“, a zároveň hovoria, že „počas trvania letného času ako takého dochádza za ranného šera k menšiemu počtu nehôd, a to aj napriek tomu, že v letnom období je doprava hustejšia“.

Slovenskí odborníci, napríklad zo žilinského Výskumného ústavu dopravného, však vždy pri takýchto výskumoch upozorňujú, že nehody na cestách ovplyvňuje množstvo faktorov, a nie vždy sa dajú príčiny a následky jednoducho izolovať – i keď napríklad autori štúdie z Minnesoty sa o to vo svojej práci snažili.

Za trvalý letný čas

Medzi odporcami striedania času je stále viac tých, ktorí by rušili letný čas, a ponechali zimný. „Správny čas je čas astronomický – teda ten, kedy je o dvanástej na poludnie slnko priamo nad hlavou. Vplyvom časových pásiem je ale toto určenie skôr nedosiahnuteľné, no formálne je správny čas neposunutý, teda ten zimný,“ argumentuje celoeurópska iniciatíva Za jeden čas českého senátora Petra Šilara.

Čoraz viac je však počuť aj tých, ktorí hovoria o výhodách trvalého letného času – aspoň teda v našich geografických šírkach. Konzervatívny britský denník Telegraph vlani priniesol niekoľko dôvodov, prečo striedanie času zrušiť, a zároveň zostať len pri letnom čase.

Telegraph kombinuje argumenty o energetických úsporách s vplyvom na bezpečnosť na cestách, ktoré používajú aj zástancovia striedania času. Ich pohľad je vlastne logický: ak by sa letný čas zaviedol nastálo, výhody striedania času nezmiznú, lebo tie súvisia najmä s letným časom. Zároveň však odpadnú stresové vplyvy na zdravie ľudí, ktoré zapríčiňuje samotné posúvanie hodinových ručičiek.

Aj v Británii už s trvalým letným časom experimentovali, konkrétne v rokoch 1968 až 1971. Štatistiky z tohto obdobia hovoria o 11-percentnom znížení počtu havárií na cestách v Anglicku a vo Walese, a dokonca až o 17-percentnom poklese v severnejšie položenom Škótsku. Čo je vzhľadom na ruskú skúsenosť paradoxné.

Trvalý letný čas má mať aj ekonomické výhody, najmä pre turistický ruch, ktorému optimálne rozloženie denného svetla nahráva. V Spojených štátoch napríklad zrátali, že letný čas pomáha majiteľom golfových klubov, keďže hráči môžu na ihrisku stráviť viac času. Ich tržby sa mali za sezónu zvýšiť až o 200 miliónov dolárov.

Ekonomické prínosy sa pri argumentácii o výhodách letného času opakujú už roky. Ešte v roku 1984 magazín Fortune napísal, že vďaka letnému času zarobila americká sieť večierok 7-Eleven za sedem týždňov o 30 miliónov dolárov viac.

Britský Telegraph ide ešte ďalej, a pomáha si tak trochu skúsenosťou Petry a ďalších bežcov. Denník totiž medzi svoje argumenty ráta aj fakt, že vďaka letnému času budú môcť dlhšie trénovať vrcholoví atléti, čo môže krajine priniesť výhodu v porovnaní s jej súpermi, napríklad na olympijských hrách či iných svetových športových podujatiach.

Skončí u nás zmena času?

Na Slovensku zmenu času upravuje vládne nariadenie, ktorého platnosť končí tento rok. Neznamená to však, že by končilo aj striedanie času. O posúvaní ručičiek v celej Európskej únii rozhoduje európska smernica, ku ktorej sa každých päť rokov vydáva nové oznámenie s presnými dátumami – aby sa vo všetkých európskych krajinách postupovalo jednotne.

„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už pripravuje návrh nariadenia vlády o zavedení letného času v rokoch 2017 až 2021 v súlade s oznámením Európskej komisie prijatým podľa uvedenej smernice pre roky 2017 až 2021 vrátane,“ reagovali slovenskí úradníci na otázku, či sa vo vláde debatuje aj o možnosti, že by Slovensko v Únii hovorilo o konci posúvania ručičiek.

Monika Benková z tlačového odboru ministerstva práce dodáva, že diskusie o jednom čase bez zmeny na jar a na jeseň prebiehajú na pôde Európskeho parlamentu. Najhlasnejšie zrušenie striedania času podporujú českí ľudoveckí europoslanci, ale téme sa dlho venuje aj Anna Záborská z KDH.

„Som členkou pracovnej skupiny, ktorá sa snaží o zrušenie letného času, pravidelne sa stretávame s expertmi, ktorí potvrdzujú, že letný čas je škodlivým prežitkom,“ hovorí Záborská. Najnovšie sa s otázkami o zmene času tento týždeň obracajú priamo na Európsku komisiu.

„Žiadame v nich, aby Komisia sama preskúmala dopady letného času na sektory energetiky, zdravotníctva, pôdohospodárstva a dopravy, na zdravie ľudí, ale tiež na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.“ Pravdou však je, že podobná debata prebieha už niekoľko rokov, a striedanie času sa zatiaľ v celej Únii zachováva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie