Slovensko zvýšilo príspevky pre rozvojové krajiny, v poskytovaní pomoci sme aj tak pomalí

Európska únia patrí medzi najväčších prispievateľov na pomoc rozvojovým krajinám. K pomoci sa zaviazala aj na úrovni každého členského štátu a členovia EÚ majú na rozvojovú spoluprácu dávať príspevok vo výške 0,7 percenta svojho HDP.

Darí sa to však len niektorým členským štátom Únie – Dánsku, Holandsku, Luxembursku, Švédsku a Veľkej Británii, píše sa v najnovšej správe organizácie Concord.

Dôraz medzinárodnej rozvojovej pomoci sa kladie na viaceré oblasti, a ako priblížil riaditeľ organizácie Concord Seamus Jefferson, finančné prostriedky sa používajú na zlepšenie bezpečnosti, na riešenie migrácie, adaptáciu na klimatické zmeny a tiež na podporu súkromného sektora.

Od februára však platí nová definícia, podľa ktorej sa do medzinárodnej rozvojovej pomoci počíta aj vybavenie či nafta pre armádu.

Keď slová rozdeľujú

Jefferson vidí problém predovšetkým v rozdeľovaní peňazí, ktoré majú smerovať na medzinárodnú pomoc. Peniaze sú po odoslaní do spoločného rozpočtu často minuté na náklady krajín, ktoré ich poskytli (napríklad práve na spomínané vybavenie) a nesmerujú na priamu podporu rozvojových projektov. Takto sa síce môže riešiť prevencia konfliktov, no považuje sa to za krátkozraký pohľad v rámci riešenia problému.

Riaditeľ organizácie Concord si myslí, že peniaze by sa nemali uberať z projektov, ktoré majú dlhodobý cieľ a ktoré sa venujú napríklad integrácii migrantov do spoločnosti.

Rétorika ohľadom témy migrácie sa mení, mnohé politické strany ju využívajú na získavanie voličov, čo posilňuje aj nacionalistické a xenofóbne tendencie naprieč celou Európou. To, ako sa o migrácii rozprávame, by sa podľa Jeffersona malo zmeniť.

Medzi rozvojovou pomocou a migráciou by tak mala byť interakcia, keďže podľa neho čelíme predovšetkým humanitárnej kríze. „Pre každého v Európe by malo byť prvým a zároveň neakceptovateľným faktom úmrtie štyroch tisíc ľudí v Stredozemnom mori pri pokuse dostať sa do Európy.“

Jedným z dôvodov migrácie je okrem prebiehajúcej vojny aj extrémna chudoba. Rozvojová pomoc by preto mala reagovať na problémy daných krajín priamo tam, čo by v konečnom dôsledku mohlo pomôcť aj pri riešení migračnej otázky.

Slovensko zaostáva

Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že Slovensko poskytuje na tieto účely viac peňazí, vyššie číslo v tabuľke nemusí v skutočnosti znamenať nárast reálnej pomoci.

Momentálne je na rozvojovú pomoc vyčlenených 78 miliónov eur, čo je o 17 miliónov viac ako minulý rok, no viac ako polovica peňazí putuje späť do rozpočtu EÚ a multilaterálnych inštitúcií, priblížil člen platformy pre mimovládne rozvojové organizácie Marián Čaučík.

Značná časť peňazí z rozpočtu na medzinárodnú rozvojovú pomoc putuje na bezpečnosť. Mimovládne organizácie sa však obávajú, že to povedie k čoraz väčšej militarizácii v rozvojových krajinách. Jefferson nespochybňuje dôležitosť bezpečnosti v otázke rozvojovej pomoci, je podľa neho kritickou zložkou, ale jej financovanie by malo byť v rámci rozpočtu jasne rozdelené.

Slovensko malo ako nový členský štát EÚ méty medzinárodnej rozvojovej pomoci stanovené a upravené, no aj napriek úprave týchto požiadaviek sa ich nepodarilo splniť. V roku 2015 mal byť slovenský príspevok na rozvojovú pomoc 0,3 percenta z nášho HDP. Na rozvojovú pomoc sme však poskytli len 0,103 percenta a podľa člena platformy MVRO Slovensko zlyháva.

Ministerstvo zahraničných vecí požiadalo o zvýšenie rozpočtu celkovo o 2 milióny eur v nasledujúcom roku, vláda však s návrhom nesúhlasila. Čaučík považuje nedostatočné zvýšenie nielen za sklamanie, ale podľa neho to svedčí o nezáujme Slovenska o problematiku medzinárodnej pomoci.

Pomoc korporácií vzbudzuje obavy

Problém často predstavuje aj správanie veľkých medzinárodných spoločností, ktoré chcú v rozvojových krajinách podnikať. Pre krajinu, kde sa rozhodnú napríklad ťažiť, často sľubujú prínos v podobe rozvoja a príležitostí pre domácich obyvateľov.

V skutočnosti však ich praktiky môžu byť odlišné a odporúča sa sledovať, či peniaze smerujú skutočne na boj proti chudobe alebo len generujú zisk a putujú do krajín, kde sú registrované, nie kde pôsobia.

Jefferson Denníku N povedal, že je dôležité, aby sme videli, že korporácie svojim zamestnancom naozaj poskytnú benefity a nebudú ich vykorisťovať.

„Za vecami sa totiž nachádza skrytá cena a je na nás, konzumentoch, aby sme sa podľa toho riadili,“ približuje, prečo by sme sa ako zodpovední ľudia mali pozerať nielen na cenovku, ale najmä na pôvod a výrobný proces daného produktu.

Šancu na zmenu vidí Jefferson v spolupráci na globálnej úrovni. Tá je podľa neho možná v prípade, že budú mať korporácie stanovené rovnaké podmienky. Dôležitá je preto rola vlády, podnikov, mimovládnych organizácií, ale aj médií, ktoré spolu môžu pomôcť zlepšiť vnímanie problematiky rozvojových krajín.