streda

Nové umenie na novej adrese

Tvorba Svetlany Fialovej patrí k tomu najzaujímavejšiemu zo súčasnej slovenskej kresby. Vidieť ju môžete v novom priestore na mape Bratislavy – v Kunstvereine, ktorý nefunguje ako tradičná galéria.

Kunstverein v Bratislave funguje ako spolok – svojim členom sprostredkúva súčasné mladé umenie inak než bežná galéria. Foto – Michaela Dutkková

Po otváracom projekte Ľubomíry Sekerášovej predstavuje Kunstverein Bratislava samostatnú výstavu Svetlany Fialovej, ktorá primárne pracuje s kresbou. Podobne ako svoj rukopis ju rozvíja od výstavy k výstave.

Kedysi jej tvorbu definovali jasné línie, tradičné kompozície a často si vystačila iba s čiernym tušom. Vo svojich najnovších dielach predstavených na výstave „Vabank“ sa vybrala opačným smerom. Jej prejav je expresívny, ba priam esteticky nedokonalý.

Experimentuje s formou kresby – abstraktné čarbanice sú tu rovnako dôležité, ako figurálne výjavy. Dokonalé linky tušom dopĺňa nepresnou stopou z fúkacích fixiek či stekancami vodových farieb. Autorské gesto je prítomnejšie ako kedykoľvek predtým.

V minulosti sa zabávala citáciou pokleslej populárnej kultúry a inšpirovala sa bizarnými situáciami z internetového bulváru. Vo svojich najnovších dielach sa rozhodla ísť intímnejšou a komplikovanejšou cestou. Výjavy sú navrstvené, symbolické, plné psychologizácie a ťažko odčítateľnej mytológie.

Zjavne im dominuje autorkin život so všetkým, čo ju aktuálne sprevádza. Môžeme len hádať a dedukovať, čo to je. Najnovšie dielo Svetlany Fialovej je napäté, komplikované a chýba mu tradičná harmónia. Aj preto jej tvorba patrí k tomu najzaujímavejšiemu zo slovenskej kresby. Za pozornosť však stojí aj samotný priestor, v ktorom jej diela môžete vidieť – Kunstverein.

Svetlana Fialová postupne absolvovala štúdia na Fakulte umení Technickej univerzite v Košiciach, neskôr na Akadémii výtvarných umení v Prahe a doktorandský titul získala na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. V roku 2013 sa stala laureátkou britskej ceny Jerwood Drawing Prize. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby pod vedením Petra Rónaia v Košiciach. Foto – archív SF
Svetlana Fialová postupne absolvovala štúdiá na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, neskôr na Akadémii výtvarných umení v Prahe a doktorandský titul získala na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. V roku 2013 sa stala laureátkou britskej ceny Jerwood Drawing Prize. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby pod vedením Petra Rónaia v Košiciach. Foto – archív S. F.

Z výstavy Svetlany Fialovej v Kunstverein. Foto - Michaela Dutková
Z výstavy Svetlany Fialovej v Kunstvereine. Foto – Michaela Dutková

Foto - Michaela Dutková
Foto – Michaela Dutková

Foto - Michaela Dutková
Foto – Michaela Dutková

Obohatí scénu?

Súčasná bratislavská výtvarná scéna pôsobí zo štatistického uhla pohľadu naozaj uspokojivo. V relatívne malom hlavnom meste sa nachádzajú vysoké a stredné výtvarné školy, vzdialenosti k väčším kultúrnymi centrám vo Viedni, Budapešti a Prahe sú naozaj krátke a podľa rôznych serverov dokumentujúcich kultúrne aktivity sa v Bratislave aktuálne nachádza tridsaťpäť činných galérií. So zaniknutými inštitúciami by toto číslo smerovalo až k osemdesiatim priestorom, v ktorých sme za posledné roky mohli vidieť výstavy.

V súčasnej situácii pôsobia najstabilnejšie štátne inštitúcie s dlhoročnou tradíciou. Životnosť menších galérií sa často odvíja od ich finančných schopností. Najčastejšou formou sú galérie dotované štátnym grantovým systémom. Scénu dopĺňajú súkromné subjekty žijúce z vlastných zdrojov či z predaja umenia a okrem nich existujú aj akési hybridné spojenia naoko súkromných galérií, ktoré využívajú grantovú podporu na pokrytie základných nákladov či vydávanie katalógov.

V minulosti to s vystavovaním aktuálnych trendov nebolo také jednoduché ako dnes. Snaha naskočiť na tep doby vyústila k založeniu Bratislavského umeleckého spolku v roku 1885 iniciatívou grófa Štefana Esterházyho. Výstavy prezentovali súčasné umenie z Talianska, Rakúska či Maďarska, ale aj tvorbu autorov, medzi ktorými boli napríklad Imro Weiner-Kráľ, Edmund Gwerk či architekti Friedrich Weinwurm a Endre Szőnyi.

Diela v Pressburger Kunstvereine boli predajné, čo stimulovalo a začalo definovať vtedajší obchod s umením. Z umeleckých diel sa stávali komodity, záujem o kultúru zvyšoval spoločenský status. O umení sa diskutovalo, viedli sa večerné prednášky a spolok pre svojich členov organizoval i plesy v Redute. Na tradíciu umeleckých združení neskôr nadviazali aj iné inštitúcie, medzi ktorými je aj dnes známa Umelecká beseda slovenská.

Kunstverein ponúka osobnejší kontakt s umelcami pre tých, ktorí majú o súčasné umenie záujem. Foto - Michaela Dutková
Kunstverein ponúka osobnejší kontakt s umelcami pre tých, ktorí majú o súčasné umenie záujem. Foto – Michaela Dutková

Pressburger Kunstverein 1885 – 1945 verzus Kunstverein Bratislava 2016

História inštitúcií s jednotným názvom Kunstverein siaha až do konca 18. storočia. K dnešnému dňu existuje približne tristo takýchto umeleckých spolkov v Nemecku a svoju novodobú tradíciu našli aj v Rakúsku či Taliansku. Hoci patria k najprogresívnejším subjektom venujúcim sa vystavovaniu súčasného umenia, nemožno ich vnímať len ako tradičné galérie.

Na ideu výtvarného spolku nadväzuje novovzniknutý Kunstverein Bratislava, kde sa práve koná výstava Svetlany Fialovej. Vedie ju fotograf a galerista Filip Vančo, ktorého aktivity sú spojené s bratislavskou galériou Photoport. Inštitúcia našla svoje zázemie v menších priestoroch na Šancovej ulici. Zdá sa, že v okolí hlavnej vlakovej stanice vzniká nové kultúrne podhubie vyrastajúce mimo centra Bratislavy. Sídlia tú aj galérie Tranzit, Photoport či kultúrne centrum A4 – Nultý priestor.

Kunstverein Bratislava pôsobí na prvý pohľad ako tradičná a zároveň možno trochu menej aktívna galéria. Od mája tohto roka boli prístupné len dve výstavy a ani online sa návštevník o fungovaní inštitúcie veľa nedozvie.

Svoje priority má však nastavené inak. Ako hlavnú úlohu si určila sprostredkovanie a následné zhodnocovanie slovenského súčasného umenia. Funguje systémom tradičného spolku, čo v realite znamená, že zoskupuje ľudí platiacich si členské v rôznych hodnotách.

Nie je podstatné, či sú to umelci, teoretici, profesionáli alebo laici. Vďaka finančnému príspevku stimulujú mladých či ešte neetablovaných umelcov. Zároveň si zabezpečujú predkupné práva na vystavené diela a zľavy, sú pre nich organizované večere, prednášky či stretnutia s umelcami a dostávajú od nich aj limitované grafiky.

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91020 z vás dostáva správy e-mailom