Denník N

Koľko kníh si Slováci prečítajú a kúpia ročne? Málo

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Výskum, ktorý si nechalo vypracovať združenie vydavateľov a kníhkupcov, ukázal, že dve tretiny ľudí si za rok nekúpia ani jednu knihu. Ako sme na tom v porovnaní s Českom a Poľskom?

V Prešove nedávno pribudla nová predajňa siete Artforum, v Bratislave textár a knihomoľ Peter Uličný otvoril nový antikvariát na Štefánikovej ulici, na základnej škole v Pezinku tento týždeň aktívni rodičia sami zorganizovali Noc literatúry. A viete, aký je celkový počet vydaných kníh na Slovensku za minulý rok? Presne 11 448. Pre porovnanie, v Česku vyšlo v roku 2014 vyše 16-tisíc titulov.

Zdalo by sa, že čo sa týka kníh a literatúry, sme na tom celkom dobre. Lenže ďalšie dáta, ktoré sa objavili v správe s názvom Vývoj a aktuálna situácia knižného trhu na Slovensku, už hovoria niečo iné. A nečíta sa to príjemne.

Menej vysokoškolákov

Základné závery štúdie, ktorú pre združenie vydavateľov a kníhkupcov vypracovala agentúra Median SK, sú tri. Takmer tretina Slovákov knihy nečíta vôbec, dve tretiny si za rok nekúpia žiadnu knihu a najviac kupujúcich si kúpi len jednu-dve knihy ročne. A takto to nebolo len vlani.

„V porovnaní s rokom 2014 ostáva podiel nečitateľov na úrovni 28 percent a predstavuje konštantu knižného trhu už od roku 2010,“ uvádza správa a pokračuje v rovnako ponurých štatistikách: „Podiel ľudí, ktorí si v uplynulom roku zakúpili knihu, dosiahol niečo cez 32 percent, čím sa priblížil stavu z roku 2010.“

citanie-knih

Prieskum sa pripravuje na vzorke osemtisíc ľudí, s ktorými robia anketári osobné rozhovory štyrikrát v priebehu roka, aby sa zohľadnili neštandardné výkyvy. Dáta sú súčasťou medzinárodného projektu MML – TGI, ktorý už vyše dvoch dekád skúma spotrebiteľské správanie, mediálnu konzumáciu a životný štýl v niekoľkých desiatkach krajín.

Že najintenzívnejšími čitateľmi sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, že najviac kníh sa predá v Bratislavskom kraji alebo že nakupovanie kníh priamo úmerne súvisí s úrovňou vzdelania, veľkosťou mesta a socio-ekonomickým postavením, nie je nič prekvapivé. Aké sú slovenské špecifiká?

„Za znepokojujúci fakt možno považovať, že podiel nečitateľov medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi vzrástol takmer na štvrtinu, čo je nárast oproti roku 2014 o 9 percent,“ uvádza Mario Dobrovodský, autor záverečnej správy k výskumu.

Kúpa knihy za posledných 12 mesiacov

pocet-kupenych-knih-za-poslednych-12-mesiacov

Nemenný zostáva počet zakúpených kníh. Najviac Slovákov, tretina z celkového počtu, si kúpi jednu alebo dve knihy ročne. Tento podiel sa opakuje v štatistikách už tri roky po sebe. Najviac sa predáva zahraničná beletria (33,1%), tesne za ňou domáca beletria (32,9%) a s miernym odstupom nasleduje náučná literatúra (28%). Čitatelia vlani už o niečo menej chodili míňať peniaze do klasických kamenných kníhkupectiev, no online stále netvorí ešte ani tretinu z celkových nákupov.

Prieskum sa pýtal aj na veľkosť domácich knižníc. „Ak by sme mali upozorniť na menšie zmeny, ktoré stoja za zmienku, je to nárast domácností, ktoré nevlastnia žiadnu knihu (z 8 na 10 percent) a pokles domácností, ktoré vlastnia od 100 do 500 kníh (z 13,5 na 11 percent),“ uvádza Mario Dobrovodský.

Ďalším, tentoraz príjemnejším prekvapením, je mladšia generácia. Kým na jednej strane je tu úbytok vysokoškolsky vzdelaných čitateľov, vo vekovej skupine do 19 rokov je najviac čitateľov. Len tretina detí a mládeže knihy nečíta, a tí, ktorí áno, dosahujú aj vysoký podiel týždenných čitateľov.

Určite je to do veľkej miery aj zásluhou projektov ako napríklad Celé Slovensko číta deťom, ktorý pôvodne vznikol v Poľsku s cieľom propagovať medzi rodičmi pravidelné a hlasné čítanie, alebo Dňa neprečítaných kníh, ktorý vyhlasuje kníhkupectvo Martinus. Oba projekty fungujú aj v Česku, kde je iniciatív na podporu vydávania a čítania kníh ešte viac.

Sú dôvody na optimizmus alebo na pesimizmus?

Zväz českých kníhkupcov a vydavateľov správanie čitateľov neanalyzuje. Nie je treba. Kým u nás sa vlaňajší obrat na knižnom trhu odhaduje na 100 – 114 miliónov eur, v Česku je to v prepočte na eurá až 266,4 milióna. A dá sa očakávať ešte vyšší nárast. Vlani sa totiž českým vydavateľom podarilo vylobovať zníženie DPH na knihy z 15 na 10 percent. Taká daň je aj na Slovensku, v čom zaostávame, sú granty.

Posledná správa o českom knižnom tr­hu uvádza, že od roku 2010 narástla podpora literatúry ministerstvom kultúry z 33,3 milióna českých korún na vlaňajších 37,9 milióna (1,4 mil. €). Na Slovensku to podľa združenia vydavateľov a kníhkupcov vlani bola len necelá polovica tejto sumy (685-tisíc €).

To sú zaujímavé čísla, no každopádne najzaujímavejšie stále je, koľko kníh si ľudia prečítajú a koľko si ich kúpia. Zdá sa vám, že sa do susedných krajín môžeme pozerať len s obdivom? Asi ste nevideli poslednú štúdiu, ktorú si dala urobiť Poľská národná knižnica. Z tej vyplýva, že od roku 2002 narástol počet Poliakov, ktorí nečítajú knihy vôbec, zo 44 až na vlaňajších 63 percent. A len niečo vyše tretiny opýtaných uviedlo, že v roku 2015 si prečítali aspoň jednu knihu.

Iný, oveľa priaznivejší pohľad na slovenský knižný trh, ponúka prieskum agentúry TNS Slovakia. Z výsledkov, ktoré boli zverejnené v júli tohto roka vyplýva, že denne číta knihy 11 percent Slovákov.

„Podiel ľudí, ktorí aspoň raz týždenne čítajú, narastá. A zatiaľ čo v roku 2013 čítalo knihy minimálne raz za týždeň 37 % obyvateľov Slovenska, posledné meranie naznačuje nárast až o 8 %,“ tvrdia autori štúdie, ktorá vychádza z odpovedí 4533 respondentov vo veku 15-65 rokov.

Kultúra

Teraz najčítanejšie