Trenčín porazil Prahu v rekordnom tendri, môže opraviť až 40 ruských vrtuľníkov pre Afganistan

Viacúčelový ruský vrtuľník Mi-17 je jedným z najslávnejších strojov vo svojej kategórii. Prvé kusy vyrobili v sedemdesiatych rokoch. Sovieti ich nasadzovali už v Afganistane, dodnes ich využíva väčšina krajín niekdajšej Varšavskej zmluvy.

Rusi tento vrtuľník priebežne modernizovali, až ním zaujali dokonca aj Američanov. Keď Pentagon pred pár rokmi rozmýšľal, čím vyzbrojiť afganskú armádu v boji proti Talibanu, vybrali si práve tieto stroje.

Vrtuľník Mi-17 môže byť odteraz spojený aj s jednou z najväčších zákaziek, ktoré kedy získal slovenský vojenský priemysel.

Podľa informácií Denníka N vyhrali štátne Letecké opravovne Trenčín medzinárodný tender na opravu väčšiny vrtuľníkov Mi-17, ktoré kúpili Američania pre Afganistan.

Tender organizovala akvizičná agentúra NATO. Neoficiálne sa hovorí, že v ňom išlo o servis až štyridsiatich vrtuľníkov. Aj preto sa ho zúčastnilo viacero zahraničných podnikov vrátane českých opravovní LOM Praha.

Počet štyridsať vrtuľníkov je pritom taký obrovský, že v Prahe podľa zdrojov Denníka N pochybujú, či Trenčín vôbec zákazku zvládne – dnes sa tu totiž ročne opraví len niekoľko vrtuľníkov.

Možno desať, možno štyridsať

Oficiálne zatiaľ nechce tento obchod nikto komentovať. V stredu sa však na rokovaní vlády objavil vo vyhradenom režime bod, ktorým mali ministri s týmto projektom vysloviť súhlas.

Slovenské ministerstvo obrany, podobne ako v iných prípadoch, odmietlo na otázky Denníka N odpovedať.

Nie je teda známe ani to, aké tržby môžu z obchodu pre Slovensko plynúť. Zmluva, ktorú opravovne podpísali s agentúrou NATO, je len rámcová. V praxi to znamená, že sa tu môže v najbližších rokoch opraviť desať, ale aj štyridsať vrtuľníkov – závisí to od potrieb afganskej armády.

V každom prípade: cena za jednu generálnu opravu vrtuľníka Mi-17 presahuje milión eur. Náklady na opravy, alebo aspoň ich väčšiu časť, by mali hradiť Američania.

„Určite je to skvelá správa, že opravovne v Trenčíne takúto zákazku získali,“ hovorí analytik Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

Vysoká hra

Víťazstvom v tendri sa trenčianske opravovne zapojili do vysokej medzinárodnej hry. Obstarávanie vrtuľníkov Mi-17 pre afganské vzdušné sily sledovali odborníci takmer po celom svete.

Bolo totiž absolútnym unikátom, že sa americká vláda rozhodla investovať viac než miliardu dolárov do ruských, nie do amerických vrtuľníkov. Pre potreby Afganistanu nakúpili celkovo 63 kusov modernej verzie Mi-17V-5, ich dodávky prebiehali do roku 2014.

Pentagon pôvodne plánoval objednať ešte ďalších pätnásť kusov, obchod však aj pre zhoršujúce sa vzťahy s Ruskom nedokončil.

Oficiálnym dôvodom bolo, že dodávateľom týchto univerzálnych vrtuľníkov je ruská firma Rosoboronexport, ktorá zároveň dodávala zbrane režimu Baššára Asada. Ten ich používal v občianskej vojne aj proti civilnému obyvateľstvu, čo bol hlavný argument časti kongresu a ľudskoprávnych organizácií proti tomuto obchodu.

Odpor amerických zbrojárov

Pentagon však bol aj pod silným tlakom amerických zbrojných firiem, ktorým sa, prirodzene, nepáčilo, že ich vláda nakupuje vrtuľníky v zahraničí.

Americké ministerstvo zahraničia to obhajovalo tým, že afganský personál je na Mi-17 zvyknutý, preto nebude problém s prevádzkou. Preškolenie na západnú techniku by si totiž vyžadovalo veľa peňazí a času, ktorý v bojoch proti Talibanu chýbal.

Ďalším argumentom bolo aj to, že vrtuľníky Mi-17 sa v hornatom Afganistane osvedčili, pretože ich prevádzka je jednoduchšia ako v prípade amerických vrtuľníkov.

Okrem toho sa Američania obávali toho, že by sa špičková americká technika mohla v prípade nečakaných zvratov dostať do rúk Talibanu.

Nie je tender ako tender

V súboji o opravu vrtuľníkov Mi-17 konkurovali Trenčínu okrem Prahy aj podniky v Litve a Bulharsku. Slovenská firma musela v tendri splniť celý rad podmienok – medzinárodné súťaže NATO sú totiž úplne iné než štandardný tender slovenského ministerstva.

Opravovne museli ukázať, že majú nielen potrebné schopnosti a skúsenosti, ale aj certifikáty od ruských štátnych firiem. Na vykonávanie opráv totiž potrebujú mať zabezpečený prísun náhradných dielov od výrobcov vrtuľníkov v ruskej Kazani.

Získať ruské certifikáty je do značnej miery politická záležitosť. Ponúka sa teda otázka, či Trenčínu k nim nemohla dopomôcť aj kamarátska politika Roberta Fica voči Moskve.

Takúto spojitosť však Denníku N nikto nepotvrdil.

Podnik na predaj?

Letecké opravovne Trenčín (LOT) zamestnávajú zhruba 300 ľudí. Sú poslednou vojenskou fabrikou, ktorá zostáva pod kontrolou štátu.

Bývalý minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) ich chcel ponúknuť súkromníkom na dlhodobý prenájom – podobne ako predtým prenajal opravárenské podniky na pozemnú techniku a zneškodňovanie munície.

Do súťaže sa okrem iného prihlásila aj firma Willing, ktorá bola roky spojená s Ficovým známym Miroslavom Výbohom. Prenájom však Glváč napokon zastavil. Oficiálne to vysvetlil tým, že všetky ponuky boli slabé.

Ako plánuje naložiť s opravovňami súčasný minister Peter Gajdoš (nominant SNS), nie je známe; ani na túto otázku jeho tlačový odbor neodpovedal.

Zákazkou na opravu vrtuľníkov pre Afganistan sa opravovniam v Trenčíne otvárajú úplne nové možnosti rozvoja.

Nepôjde však o jediný významný kontrakt. V Trenčíne by sa mali servisovať aj americké vrtuľníky Black Hawk, ktoré vlani nakúpila Ficova vláda pre tunajšiu armádu.

Okrem nich slovenská armáda naďalej využíva aj jednu z verzií vrtuľníkov Mi-17. Tie by mali byť postupne nahradené práve vrtuľníkmi Black Hawk.