Denník N

Americká psychologička: Na svet sa pozeráme cez okuliare karnizmu bez toho, aby sme o tom vedeli

Doktorka Melanie Joyová sa psychológii konzumácie mäsa venuje vo svojej dizertačnej práci. Foto – Michal Banaš
Doktorka Melanie Joyová sa psychológii konzumácie mäsa venuje vo svojej dizertačnej práci. Foto – Michal Banaš

Karnizmus je skrytá ideológia, ktorá je na Slovensku len veľmi málo známou témou. Spotreba mäsa a živočíšnych výrobkov je však podľa americkej psychologičky zdrojom mnohých problémov vo svete.

S americkou sociálnou psychologičkou Melanie Joyovou sme sa rozprávali predovšetkým o jej knihe Prečo milujeme psy, jeme prasatá a nosíme kravy. Občianske združenie Vegánske hody zorganizovalo v Bratislave jej verejnú prednášku. Doktorka Joyová prehovorila o skrytej ideológii v našej spoločnosti – karnizme, ktorá zároveň odpovedá na otázku v názve jej knihy. 

Všetko sa to začalo už v detstve s jej milovaným psom Fritzom. Ako sama hovorí, Fritz nebol len jej prvým domácim miláčikom – bol tiež prvým priateľom, s ktorým sa delila o všetok svoj čas. Neprišlo jej vtedy až tak zvláštne, že popri hladkaní svojho zvieraťa dokázala napríklad jesť obľúbenú pečenú kotletu.

„Ľudia ani nemusia vyslovene milovať zvieratá, no vo veľkej miere im na nich záleží a nechcú, aby trpeli. Vo svojej podstate sa všetci hlásime k základným ľudským hodnotám, ako sú súcit a spravodlivosť. Učia nás, aby sme sa nesprávali tak, ako by sme nechceli, aby sa iní správali k nám. No zároveň ľudia jedia zvieratá,“ priblížila doktorka Joyová.

Dôvod, prečo si ľudia neuvedomujú tento rozpor, podľa slov Melanie Joyovej spočíva v karnizme. Ide o neviditeľnú ideológiu, ktorá hovorí, že je v poriadku jesť niektoré vybrané druhy zvierat – bez toho, aby sme si uvedomovali, že konáme na základe nejakého systému viery.

Žijeme v mäsokracii?

„Rodíme sa do dominantného sveta karnizmu, a keď sa nad tým zamyslíme, už hneď od začiatku sa pozeráme na svet cez karnistické okuliare. Učia nás, aby sme nepremýšľali a nehľadali žiadne súvislosti. A to do takej miery, že v momente, keď si sadneme za stôl, si vôbec neuvedomujeme, že živočíšne výrobky pochádzajú z inteligentných, predtým živých bytostí, ktoré majú tiež schopnosť cítiť,“ hovorí americká psychologička.

Sama Joyová prestala jesť mäso, až keď skončila v nemocnici po tom, čo zjedla kontaminovaný hamburger. Vtedy si začala uvedomovať súvislosti spojené s produkciou mäsa a ostatných živočíšnych výrobkov.

Karnizmus funguje na rovnakých princípoch ako aj iné ideológie. FOTO - Mihal Banaš
Karnizmus funguje na rovnakých princípoch ako aj iné ideológie. Foto – Mihal Banaš

O karnizme sa v škole, na rozdiel od iných ideológií, akými sú napríklad rasizmus či sexizmus, neučíme. Používa však rovnaké obranné mechanizmy a doktorka Joyová si myslí, že keby si boli ľudia vedomí, že ide o ideológiu, nepodieľali by sa z vlastnej vôle na zabíjaní a utrpení zvierat.

„Bez toho, aby sme si to uvedomovali, konáme proti vlastným hodnotám,“ hovorí Joyová. Sila karnizmu preto spočíva aj v jeho neviditeľnosti a štrukturálnosti. Nič nespochybňujeme a na nič sa nepýtame, pretože je všade okolo nás.

Nevidíme problém v tom, že pijeme kravské mlieko, jeme kuracie mäso a vajíčka. Väčšina ľudí vo svete sa pridržiava len úzkeho výberu zvierat, ktoré považujeme za jedlé. Na Západe reagujeme na steak zo psa so znechutením a to je podľa doktorky Joyovej znakom empatie.

Joyová tak prichádza s otázkou: „Napadlo vám niekedy, prečo vám to vlastne nikdy nenapadlo?“

Jem, lebo chcem, alebo jem, lebo musím?

„To, čo jeme, sa nám môže na prvý pohľad zdať ako slobodná voľba, nie je to však tak. Nemôžeme sa rozhodovať slobodne, pretože skutočne slobodná voľba nemôže existovať bez povedomia,“ hovorí. „Tí, ktorí sa rozhodujú o jedle, sú ľudia, ktorí sa rozhodli mäso a živočíšne výrobky už ďalej nejesť.“

Problém v pochopení môže byť podľa nej v tom, že ľudia automaticky predpokladajú, že sú to len vegetariáni a vegáni, ktorí veria v nejaké presvedčenie, a nikdy nie naopak.

Veľa z nás kladie zvieratá na tanier nie preto, že by nám na nich nezáležalo, ale preto, že sme tak boli naučení. To je jeden z mechanizmov, ktorý karnizmus používa. Jedenie mäsa je vraj predsa normálne, je prirodzené a je nevyhnutné.

Keď sa pozrieme do minulosti, napríklad na zaobchádzanie s otrokmi, tiež tam zohrala rolu dehumanizácia. O otrokoch si ľudia často mysleli, že napríklad necítia bolesť rovnako ako bieli, tak ako napríklad filozof René Descartes tvrdil, že zvieratá sú len stroje. „Tak ako sa vtedy hovorilo ‚len‘ o otrokoch alebo ‚len‘ o ženách, rovnako hovoríme aj my dnes ‚len‘ o zvieratách.“

Problém dnes podľa Joyovej predstavuje nielen miera utrpenia, ale aj ospravedlnenia, ako naň reagujeme. „Za týždeň je na bitúnku zabitých viac suchozemských hospodárskych zvierat, ako kedy zahynulo ľudí vo vojnách,“ hovorí Joyová a vzápätí dodáva, že keby sme počítali aj morské živočíchy, číslo by bolo omnoho vyššie.

Zmena už prebieha

Jedlo je pre väčšinu ľudí veľmi citlivou témou, ktorú majú spojenú s tradíciami – tých sa nemusia automaticky vzdať. Joyová hovorí, že ich stačí len trochu upraviť, aby boli v súlade s meniacou sa dobou, v ktorej žijeme. „Nemusia sa zmeniť tradície ako také, len spôsob, ako si ich ctíme. Môžeme sa stále stretávať so svojimi blízkymi a jesť lahodné jedlo, ale nebude za ním toľko utrpenia.“

Podľa doktorky Joyovej je úplne v poriadku, že sa ľudia nestanú úplnými vegánmi. Pre mnohých je nepredstaviteľné prestať jesť mäso či živočíšne výrobky zo dňa na deň.

„Zmenu už môžeme vidieť všade vo svete, otvárajú sa nové vegánske reštaurácie, rozširuje sa ponuka rastlinných produktov,“ hovorí Joyová. Nie je to však podľa nej len vegetariánmi či vegánmi. Každý deň sa stretáva s ľuďmi, ktorí by chceli zmenšiť svoju spotrebu mäsa či živočíšnych výrobkov.

„Keď ospravedlňujeme konzumáciu zvierat, veríme v mýty ohľadom ich konzumácie, nerobí to z nich však fakty.“

Svet nie je čierno-biely a aj malá zmena môže mať podľa nej pri veľkom množstve ľudí obrovský dosah nielen na zmenšenie utrpenia zvierat, ale aj na vlastné zdravie či stav životného prostredia. „Vegánske hnutie patrí medzi najrýchlejšie rastúce spoločenské hnutia na svete,“ uzatvára Joyová.

Melanie Joyová polovicu svojho života neje živočíšne výrobky. Snaží sa ľuďom ukázať, že jesť mäso je sociálnym konštruktom. FOTO - Michal Banaš
Melanie Joyová polovicu svojho života neje živočíšne výrobky. Snaží sa ľuďom ukázať, že jesť mäso je sociálny konštrukt. Foto – Michal Banaš

Melanie Joyová je sociálna psychologička a absolventka Harvardovej univerzity, okrem iného je aj odborníčkou na vzťahy. Založila organizáciu Beyond Carnism a o karnizme prednáša po celom svete. Jej video z prednášky TEDx patrí medzi percento najsledovanejších na svete. V roku 2013 získala ocenenie Ahimsa Award, ktoré získal napríklad aj dalajláma či Nelson Mandela. Rovnako bola ocenená aj za prezentovanie nenásilných princípov zmien.

Teraz najčítanejšie