Denník N

Venezuela sa chystá na štrajk, ľudia chcú tiahnuť na prezidentský palác, situáciu zachraňuje Vatikán

Nicolás Maduro sa drží moci za každú cenu, hoci jeho krajania sa tak zle nemali ani za Cháveza. Foto – TASR/AP
Nicolás Maduro sa drží moci za každú cenu, hoci jeho krajania sa tak zle nemali ani za Cháveza. Foto – TASR/AP

Až 80 percent Venezuelčanov žiada jeho koniec, ale prezident Maduro namiesto odchodu radšej používa silu a všetku vinu hádže na opozíciu.

Venezuelská opozícia dala prezidentovi Nicolásovi Madurovi do štvrtka 3. novembra čas na to, aby obnovil vládu zákona a ústavnosť, inak povedie ľudový pochod na jeho palác.

Ten bude pravdepodobne mohutný, lebo už tohtotýždňové demonštrácie na viacerých miestach v krajine prilákali státisíce ľudí. Na tento piatok opozícia vyhlásila aj generálny štrajk.

Pochod na prezidentský palác je podľa BBC mimoriadnym krokom, keďže od roku 2002, keď sa vo Venezuele uskutočnil pokus o štátny prevrat, je zakázaný.

Venezuela, ktorá zápasí ešte aj s vážnou ekonomickou krízou, totálnym kolapsom zásobovania a rastúcou kriminalitou, je na pokraji katastrofy. Situáciu spôsobenú sporom o referendum o odvolaní mimoriadne nepopulárneho prezidenta sa snaží utíšiť Vatikán.

Jeho vyjednávač, argentínsky nuncius arcibiskup Emil Paul Tscherrig, by sa so zástupcami opozície a vlády mal stretnúť v nedeľu, opozícia však stále namieta proti miestu konania rozhovorov.

Smerom k diktatúre

Denník Washington Post napísal, že Venezuela sa plnou parou rúti k diktatúre a nevie sa, či s tým ešte rokovania môžu niečo spraviť. Miera nedôvery medzi prezidentom a opozíciou je neúnosná: jedna strana obviňuje druhú z puču a ani jedna nepredstiera, že rešpektuje súpera.

Venezuelská opozícia povzbudená nepopularitou Madura a faktom, že obyvatelia ho vinia zo svojho strádania, prišla s nápadom usporiadať referendum o jeho odvolaní. To je vo Venezuele pomerne komplikovaný proces, pri ktorom je potrebné zozbierať podpisy 20 percent obyvateľov, teda štyroch miliónov. Opozícia nazbierala necelú polovicu, ale jej kampaň minulý týždeň zastavila referendová komisia.

Odvolala sa na rozhodnutia najmenej štyroch súdov o tom, že podpisy na petičných hárkoch sú neplatné, lebo sú medzi nimi aj podpisy detí a zosnulých či prípady, keď sa ľudia podpísali opakovane alebo neuviedli všetky údaje. Opozícia pritom má ma vyzbieranie podpisov ešte zajtrajšok.

Je zrejmé, že to vinou obštrukcií nestihne. Navyše, ak má referendum mať nejaký zmysel, musí sa uskutočniť do 10. januára budúceho roka. Referendum konané po tomto dátume, ak by aj dopadlo odvolaním Madura, by znamenalo len to, že jeho moc by prešla na viceprezidenta, čo by zacementovalo vládu socialistov až do roku 2019.

Nedostatok a frustrácia

Opozícia sa preto pokúsila spustiť začiatok procesu odvolávania Madura v parlamente, čo je však čistá utópia, lebo by ho musel podporiť aj k prezidentovi lojálny Najvyšší súd.

Maduro opozíciu, ktorej lídrov z času na čas necháva zatvoriť, označuje za agentov Spojených štátov. Viní ju aj z toho, že špekuláciami na trhu spôsobila ekonomickú krízu, i z toho, že vo Venezuele sú nedostatkové aj také veci ako toaletný papier, detská výživa, bežné lieky či základné potraviny ako múka či olej.

Venezuela je pritom bohatá na nerastné suroviny a patrí k popredným producentom ropy, ktorej cena však v posledných rokoch klesá. Ropa je hlavným zdrojom príjmov juhoamerickej krajiny, čo má devastačný vplyv na štátny rozpočet. Mnohí Venezuelčania ani zďaleka nedosahujú životnú úroveň, akú mali za Madurovho predchodcu Huga Cháveza.

To z bývalého autobusára a šéfa odborov robí najmenej populárneho politika v krajine, ktorý sa len vyhovára na opozíciu a na každý verejný prejav odporu nasadzuje silu. Venezuelská opozícia je rozhádaná, zdecimovaná prenasledovaním svojich lídrov a mnohí Venezuelčania ju stále nevnímajú ako alternatívu k Madurovi. Zároveň však platí, že 80 percent voličov by podľa prieskumov zahlasovalo za Madurovo odvolanie.

Situáciu možno načas upokoja rokovania o riešení politickej krízy. Analytici sú však skeptickí a súhlas s rokovaniami podporenými Vatikánom vnímajú skôr ako taktiku oboch strán na získanie času na rozhodujúcu akciu.

Kríza vo Venezuele

Teraz najčítanejšie