Denník N

Bojovali za československú vlasť, potom proti Hitlerovi a nakoniec aj proti komunistom

Československí legionári. Z archívu Juraja Tvarožka. Foto N - Tomáš Benedikovič
Československí legionári. Z archívu Juraja Tvarožka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Túžbu po československej vlasti cítili tak silno, že pre ňu opúšťali svoje rodiny a bojovali ďaleko od domova. Mnohí z legionárov prvého odboja potom bojovali aj proti hitlerovskému štátu a proti komunistom. Jeden z nich – Juraj Tvarožek – zbieral ich príbehy

Osudy veľkej časti československých legionárov lepšie ako čokoľvek iné ilustruje príbeh architekta legendárnej bratislavskej Metropolky Juraja Tvarožka. Bol ešte len mladý začínajúci projektant, keď musel v roku 1914 narukovať na bojiská prvej svetovej vojny. Na ruský front sa dostal v 14. honvédskom pluku, no už v októbri 1914 padol do zajatia. V zajatí projektoval aj svoj prvý veľký projekt – banské mestečko v Tomskej gubernii na Sibíri. Keď sa preňho v roku 1917 otvorila cesta do československých légií v Rusku, okamžite sa prihlásil a zúčastnil sa najťažších bojov na samarskom fronte aj nekonečnej cesty domov cez Vladivostok.

V medzivojnovom období postavil viaceré známe budovy, no neskôr sa dostal do nemilosti. Jurajovi Tvarožkovi, ktorý bol jedným zo signatárov listu bývalých legionárov proti vzniku Slovenského štátu a neskôr sa zapojil aj do odboja, zavrel Metropolku Alexander Mach s tým, že sa tam schádza protištátna spoločnosť. Neskôr ju znárodnili a staviteľa s veľkou časťou jeho rodiny zavreli v 50. rokoch komunisti. Všetky vzácne nákresy jeho prác a plány sa po jeho zatknutí stratili.

V jeho rodinnej pozostalosti sa však zachovalo dielo iného druhu: vzácna zbierka svedectiev 150 legionárov. Dotazníky s fotografiami, ktoré začal zbierať koncom 30. rokov na podnet Združenia slovenských legionárov.

V nich samotní účastníci opisujú priebeh svojho pobytu na fronte, svojich spolubojovníkov či boje. Okrem faktografických údajov však obsahujú mnohé tiež priložené spomienky. Kde sami legionári vo svojich rukopisoch zachytávajú atmosféru, pocity a motívy, ktoré ich viedli do československých légií.

Z archívu Juraja Tvarožka. Foto N - Tomáš Benedikovič
Z archívu Juraja Tvarožka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Príbehy z 1. odboja

„Dňa 1. augusta roku 1914 bola všeobecná mobilizácia v Maďarskom štáte vyhlásená proti Srbsku do určitého ročníka. Môj ročník bol najstarší prezenčnej služby vojenskej, a to rok 1902, preto som patril hneď do prvého náboru mobilizačného do vojny. Mal som 34 rokov, bol som ženatý a mal som 4 dietky. Rodinu som doma musel zanechať a do vojny ísť pre dobro národa iného,“ píše vo svojich spomienkach, ktoré sa zachovali v Tvarožkovej zbierke s názvom 150 legionárov, bývalý vojak Jozef Urgas. Na ruskom fronte padol do zajatia a neskôr vstúpil do československých légií.

Prvé zárodky légii začali tvoriť už v roku 1914 v Rusku, neskôr vznikajú aj v Taliansku a vo Francúzsku. Formovali sa z československej komunity, ktorá v týchto krajinách už žila, no vo veľkom počte aj zo zajatcov z radov Rakúsko-Uhorskej armády.

„Predstavitelia zahraničného odboja, teda Masaryk, Štefánik a Beneš vedeli, že Dohoda nie je vôbec naklonená rozbitiu Rakúsko-Uhorska a vzniku samotného Československa. Bolo treba ich presviedčať a vo vojne je najpresvedčivejší

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

1. svetová vojna

Slovensko

Teraz najčítanejšie