Život Muhammadov

Muhammad ibn Rušd, známy tiež ako Averroes (1126–1198) bol významný európsky islamský filozof a právny expert na islamské právo. Dostalo sa mu vynikajúceho právneho vzdelania, najmä v oblasti štúdia hadísov, fiqhu (islamského práva), islamskej jurisdikcie, islamskej teológie a medicíny.

Narodil sa v španielskej Córdobe a väčšinu života prežil na území dnešného Španielska a Maroka. Pôsobil ako sudca v Seville i ako lekár v Marakeši. Významne ovplyvnil európsku filozofiu, najmä precíznym výkladom a komentárom Aristotela. Je to hlavne vďaka nemu a Avicennovi, že v Európe ostalo živé dielo Aristotela, neskoršieho základného kameňa kresťanskej scholastiky.

Paradoxne jeho filozofia bola v kontraste s rigidným postojom ortodoxných kresťanov, keďže svojím filozofickým myslením podnecoval k slobodnému uvažovaniu nielen moslimov a židov (jeho žiakom bol Moše ben Maimon / Maimonides), ale aj kresťanov.

Ďalším Muhammadom hodným zmienky je Prof. Muhammad Yunus (1940) bangladéšsky bankár a ekonóm. V roku 2006 mu bola udelená Nobelova cena za ekonómiu za projekt mikropôžičiek, ktoré jeho banka Grameen Bank poskytovala malý podnikateľom na to, aby mohli požiadať o úver z tradičných bánk. Získal množstvo ďalších ocenení najmä za svoju knihu Bankár chudobných.

Prvýkrát sa začal o problém chudoby zaujímať v roku 1974 počas hladomoru v Bangladéši. Výrazne sa zapájal aj do boja za liberalizáciu pomerov v Bangladéši.

Jeho brat Muhammad Ibrahím založil centrum na podporu vzdelávania detí (najmä dievčat) na vidieku. Dnes je z Bangladéša krajina (88% občanov sa hlási k islamu), kde pozície predsedníčok parlamentu, vlády aj líderky opozície zastávajú ženy.

Mojím obľúbeným Muhammadom je Michael Muhammad Knight (1977) – americký moslimský spisovateľ, novinár a umelec. V americkej moslimskej komunite si vybudoval renomé provokatéra. Svojou úspešnou knihou The Taqwacore (taqwa = zbožnosť a hardcore) podnietil vznik rovnomenného moslimského punkového hnutia. Vyrastal v katolíckej rodine a ako 13-ročný sa zoznámil so životom a dielom Malcolma X, a to vďaka textom hip-hopovej kapely Public Enemy.

V 17 rokoch konvertoval na islam. Jeho román The Taqwacore je považovaný za moslimskú verziu Salingerovho románu Kto chytá v žite a dnes sa stal súčasťou osnov na niektorých amerických univerzitách. Taktiež je autorom ďalších kníh o islame v Amerike. Ja už zháňam Tripping with Allah: Islam, Drugs, and Writing z roku 2013. Snaha spojiť tradičný islam s užívaním ayahuascy je vskutku zaujímavý námet :)

Muhammada Aliho (1942–2016) predstavovať netreba. Po fascinujúcej športovej kariére zasvätil svoj život obhajobe ľudských práv, boju proti chudobe a charite. Bol jednou z najvýznamnejších osobností 20. storočia a významne prispel k prijatiu islamskej komunity v Spojených štátoch amerických.

Mohammed Emwazi  alias Jihadi John (1988 – 2015) sa narodil v Kuvajte, no od šiestich rokov žil vo Veľkej Británii. Navštevoval mešitu v Greenwichi, okolo ktorej som kedysi skoro každý deň chodil. Nechal sa naverbovať tzv. Islamským štátom a na známych videách zavraždil minimálne 28 ľudí, z toho 21 sýrskych vojakov. Bol zabitý americkým dronom v roku 2015.

Jeden Muhammad tiež žije na predmestí Londýna, v časti Wandsworth, ani neviem, aké má priezvisko. Jeho rodičia prišli z Pakistanu a vychovali ho ako moslima, rovnako, ako boli vychovaní oni sami. Vlastnil a možno ešte vlastní stánok kúsok od stanice Tooting Bec a predával kuracie krídla smažené v štipľavej omáčke. Jeho sused napravo je Poliak, naľavo z Jamajky. Keď sa stretnú na ulici, nadávajú spolu na to, že samospráva im nevie opraviť cestu popred domy a riešia, koľko smetiakov v noci prevrátili túlavé líšky.

Bol to môj kamarát, býval som o tri domy ďalej od toho stánku a krídelká som k nemu po práci chodil jesť na kilá. Keď som sa ho opýtal, čo z neho robí moslima, povedal to jednoducho. „Vážim si vieru a tradíciu svojich rodičov a žijem podľa toho, ako ma vychovali.“ Pri zmienke o terorizme a útokoch vždy zvážnel. „Fucking scums,“ hovoril. Jeho kamarát Akim, ktorého obaja rodičia zahynuli vo vojne v Kábule, šiel v metre po modrej linke 7. júla 2005. Sedel vnútri, keď bomba detonovala.

Jeden z útočníkov v Londýne bol tiež Muhammad.

Islamský svet po celom svete je plný Muhammadov. Niektorí sú teroristi, niektorí svoj život zasvätili boju proti nim. Vďaka niektorým dnes „naša kultúra“, nech je to čokoľvek, vyzerá tak, ako vyzerá. Väčšina z nich sú obyčajní ľudia, ktorých hodnotový rebríček oveľa viac než život Muhammada proroka údajne popísaný v Koráne formuje spoločnosť okolo nich, rodina a médiá. Je vrcholne nepoctivé posudzovať ich kompatibilitu alebo nekompatibilitu so spoločnosťou okolo nás na základe jednej fundamentalistickej tézy o slepom nasledovaní proroka.

Je úplne jedno, koľkokrát sa v Koráne spomína, meno Ježiša je v ňom mimochodom ešte vo vyššom počte výskytov. Dôležité sú činy a život konkrétnych veriacich, keď ideme hovoriť o zlučiteľnosti s okolím, meradlom musí byť rešpekt k vláde práva, akceptovanie zásad liberálnej demokracie a tolerancia k inakosti.

Považujem za nezodpovedné a nebezpečné brať za jedinú správnu interpretáciu islamu tú, podľa ktorej žijú teroristi z tzv. Islamského štátu. Neochota uchopiť komplexnosť a rôznorodosť prejavov vyznávania jednotlivých náboženstiev len prehlbuje polarizáciu spoločnosti a nijak neprispieva k upokojeniu dnešného stupňujúceho sa napätia.

Obzvlášť ľudia ašpirujúci na uchopenie moci v štáte by mali vážiť slová. Rétorikou, ktorú včera vo svojom komentári načrtol Richard Sulík, bohužiaľ v plnej miere plní zadanie ISIS na šírenie strachu a nenávisti voči moslimom v slobodnom svete.

Prečítajte si

Mohamedov život