sobota

Slovák publikoval v špičkovom časopise: skúmal spojenie emócie hnusu a správania

Vedec Pavol Prokop skúmal, ako súvisí výskyt patogénov v nejakej lokalite a emócia hnusu, ktorú vyvolávajú, s mierou konzervativizmu v danej krajine.

Emócia hnusu je z evolučného hľadiska veľmi dôležitá. Foto – Fotolia

Štáty, ktoré sa nachádzajú bližšie k rovníku a v ktorých žije najviac patogénov, viac konzervatívne, náboženské, kolektivistické, autoritatívne a menej otvorené novým skúsenostiam.

Čo vysvetľuje uvedené spojenie? Odpoveď na túto otázku hľadal aj slovenský behaviorálny ekológ Pavol Prokop z Trnavskej univerzity. Výskum, na ktorom pracovala zhruba štyridsiatka vedcov z celého sveta, vydali tento mesiac v časopise PNAS.

Spolu s magazínmi Science a Nature patrí PNAS – vydáva ho Americká akadémia vied – k najvýznamnejším vedeckým prierezovým časopisom na svete.

Vedci najprv získali údaje o takzvanom parazitickom strese. „Existujú databázy o výskyte parazitov na jednotlivých miestach sveta a množstve ľudí, ktorí na ne umierajú. Na tomto základe sa vypočítava parazitický stres,“ povedal pre Denník N Prokop.

„Vieme, že čím viacej je niekde parazitov, tým vyššia je tam religiozita a viera v tradičné normy vrátane tradičnej kuchyne. Je tam aj vyššia miera sexuálnej zdržanlivosti. Čím bližšie k rovníku ideme, tým viac to platí. Je to preto, že tam je najviac patogénov,“ dodal slovenský odborník.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Behaviorálny ekológ Pavol Prokop pôsobí na Trnavskej univerzite. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tradičné hodnoty

Existujú dve teórie, ktoré by mohli vysvetliť spojenie medzi parazitickým stresom a politickým konzervativizmom. Prokop a jeho kolegovia ich testovali. „Zbieral som dáta na Slovensku. Mal som vyše 300 respondentov, dohromady ich bolo viac ako 11-tisíc. Pochádzali z 30 krajín,“ vysvetlil Prokop.

Prvá hypotéza znela, že na miestach, kde je vysoký výskyt patogénov, sa ľudia viac spoliehajú na tradičné hodnoty, pretože odklonom od nich by riskovali, že sa zbytočne vystavia nežiaducim patogénom.

„Vezmite si také Mexiko,“ vraví Prokop. „Je to krajina blízko rovníka, je v nej veľa patogénov, a preto je tam aj štipľavá kuchyňa. Ak jedlo okoreníte, znížite množstvo patogénov, ktoré sa doň môžu dostať. Ak by ste si povedali, že štipľavé už jesť nebudete, hrozí, že sa otrávite, lebo v mäse sa rozmnožia parazity. Preto sa vám oplatí zotrvávať na tradičných postupoch z minulosti. To by vysvetľovalo konzervativizmus, teda lipnutie na tradíciách,“ doplnil vedec.

Dodajme, že reč je tu o evolučných procesoch, ktoré sa odohrávajú v dlhých časových úsekoch. Chladničky sú s nami iba zopár rokov, z pohľadu evolúcie sú zanedbateľné.

Obava z inakosti

Druhá teória je, že v štátoch s vyššou mierou patogénov sa viac politického konzervativizmu vyvinulo ako obrana ľudí pred inakosťou. „Vezmite si Indiánov. Keď do Ameriky prišli kolonizátori z Európy, zhruba polovica Indiánov zomrela na choroby, ktoré tam zavliekli Európania,“ hovorí Prokop.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82655 z vás dostáva správy e-mailom