Denník N

Majú extrémisti právo na extrémizmus?

Citlivosť extrémistov v parlamente na slobodu slova je až dojemná. Pritom sú to ľudia, ktorí bežne hovoria o ľudových tribunáloch, vešaní na kandelábre, smrti za vlastizradu či zavedení pracovných táborov.

Autorka je ministerkou spravodlivosti, podpredsedníčka Most-Híd

Hlas argumentov a znalostí je v spoločenskej diskusii čoraz viac udupávaný pod lavínou emócií. Príval nenávistných príspevkov nabádajúcich na násilie voči ľuďom iného vierovyznania, pôvodu, sexuálnej orientácie či politického presvedčenia prestáva byť doménou len okrajových častí spoločenskej diskusie, ale svojím jedom otravuje takmer každú verejnú diskusiu. Extrémne postoje sú čoraz akceptovanejšie, čo môže viesť k nebezpečnej špirále eskalácie napätia a konfliktov v celej spoločnosti.

Právom na slobodu slova sa častokrát zaštiťujú mnohé extrémistické organizácie, ktoré ním bránia vlastnú existenciu. Extrémisti sa stavajú do pozície utláčaných bojovníkov za slobodu prejavu, ktorú im „zlý systém“ upiera. Opomínajú pritom fakt, že ich hlavným cieľom je upierať základné práva a slobody iným. Na základe rasy, náboženstva alebo iného kritéria, ktoré oddeľuje tých „zlých“ od tých „dobrých“. Demokratický štát však musí brániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bola odstránená podstata, na ktorej demokracia spočíva. V nej sme si rovní nielen v právach, ale aj v dôstojnosti.

Aj keď trestné právo môže zohrávať pri boji proti šíreniu extrémizmu a nenávisti len obmedzenú úlohu, nesmieme rezignovať ani na právne nástroje. Parlament tento týždeň schválil novelu trestných kódexov, ktorá môže napomôcť účinnejšiemu postihovaniu trestných činov z nenávisti.

V schválenej novele nejde o sprísňovanie verbálnych deliktov, hoci tento argument z radov extrémistov budeme asi počúvať často. Množstvo poburujúcich výrokov o pracovných táboroch, popieraní holokaustu a podobných, je trestné aj dnes. Cieľom novely je v prvom rade vytvoriť priestor na potrebnú špecializáciu a expertízu sudcov a prokurátorov. Preto budú všetky konania o trestných činoch z nenávisti spadať výhradne pod Špecializovaný trestný súd, čím zároveň dávame pôsobnosť aj Úradu špeciálnej prokuratúry.

Úpravou formulácií niektorých trestných činov odstraňujeme viaceré diery v legislatíve, ktoré spôsobovali faktickú nevykonateľnosť dokazovania tohto špecifického druhu trestnej činnosti. Za všetky len jeden príklad. Keď dnes príde k útoku na konkrétnu osobu, napríklad pre jej národnosť, etnicitu či sexuálnu orientáciu a pri vyšetrovaní sa ukáže, že národnosť, etnicita či sexuálna orientácia obete je iná, ako útočník predpokladal, nie vždy je to klasifikované ako trestný čin motivovaný nenávisťou. Hoci skutočným motívom útočníka mohla byť domnelá príslušnosť obete k danej skupine.

Preto sa podľa tohto návrhu stane dôvodom na klasifikovanie trestného činu z nenávisti nielen skutočná, ale aj domnelá príslušnosť obete k rase, národu, národnosti, etnickej skupine, menšine a pod.

Demokracia musí byť rovnako silná ako tí, ktorí ju ohrozujú, a na svoju ochranu musí použiť všetky dostupné prostriedky. Citlivosť extrémistov na slobodu slova bola v parlamentnej rozprave miestami až dojemná. Lenže skutočnosť, že prichádza od osôb, v ktorých bežnom slovníku sú ľudové tribunály, vešanie na kandelábre, smrť za vlastizradu či zavedenie pracovných táborov, svedčí o inom.

Čo v tejto súvislosti povedal v roku 1928 Joseph Goebbels, hlavný ideológ NSDAP a neskorší minister propagandy, by nám mohlo byť mementom: „Prišli sme do Ríšskeho snemu, aby sme sa vyzbrojili z arzenálu demokracie jej vlastnými zbraňami. Stali sme sa poslancami Ríšskeho snemu, aby nám weimarská filozofia pomohla zničiť samu seba. Ak je demokracia taká hlúpa, že nám na túto medvediu službu poskytne ešte aj voľné lístky a diéty, je to jej vec.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie