Bratislavská škola vyhrala súd so schránkovou firmou o ihrisko, na ktoré sa vyzbierali rodičia

Bratislavské Gymnázium Jura Hronca patrí dlhodobo k najprestížnejším školám, vlani bolo v rebríčku INEKO druhé, rok predtým tretie najlepšie. Gymnázium spojené so základnou školou teraz uspelo aj v ďalšom dôležitom súboji – po siedmich rokoch vyhralo súd o vlastný školský dvor.

Pozemky si totiž po privatizácii a rozpredaji pôvodne štátneho majetku neoprávnene nárokovali súkromníci, hoci im nikdy nepatrili. Kataster im ich aj tak pochybne zapísal do listu vlastníctva.

Posledný majiteľ, ktorý sa so štátom sporí, je schránková firma z Anglicka s prepojením na podnikateľa Zoroslava Kollára.

Učitelia, rodičia a absolventi napokon zorganizovali zbierku na nové ihrisko, vyzbierali peniaze a už ho obnovujú.

Súd rozhodol v prospech štátu

Štát, ktorý školu spravuje, vyhral minulý týždeň spor o vlastníctvo pozemkov na Krajskom súde v Bratislave. Pozemky boli vždy štátne, potvrdila sudkyňa Katarína Javorčíková verdikt okresného sudcu Raula Pospíšila. Rozsudok ešte nie je právoplatný.

Škola sa o dvor súdi od roku 2009, kataster vlastníctvo prepísal tri roky predtým. Odvtedy zničené ihrisko chátralo, škola nemohla do cudzieho pozemku dávať žiadne peniaze.

Prečítajte si

Keď sa rodičia a absolventi už nemôžu pozerať na nebezpečné školské ihrisko, opravia ho sami

Bežecká dráha bola roky deravá, asfalt a betón celý popukaný s krátermi a vydutými bublinami. Deti často po futbale skončili s výronmi a vyvrtnutými členkami. Až im pre príliš veľké riziko škola radšej na ihrisku zakázala športovať.

Pozemok školy bol oddelený cestou

Spor sa začal ešte pred desiatimi rokmi, odkedy sa vedenie školy snažilo získať pozemky späť. O pozemky v správe školy štát prišiel v roku 2006 podozrivým spôsobom, keď si ich vlastníctvo nárokoval správca konkurznej podstaty spoločnosti Bratislavská cvernová továreň. Následne boli pozemky prevedené na viaceré spoločnosti, naposledy si ich vlastníctvo nárokovala anglická schránková firma Lavington Consultants.

Na mieste školy stál v 50. rokoch minulého storočia areál bývalých Závodov medzinárodného dňa žien. V časti závodu štát postavil školu. Od pôvodných závodov bola oddelená cestou na Košickej ulici a areálom školy a so závodmi nič nemala.

„Nebola pochybnosť, že pozemky po postavení školy už neboli v správe závodov,“ hovorí právnik Peter Hodál z advokátskej kancelárie White & Case, ktorý s kolegom Vladimírom Ivančom bez nároku na honorár zastupovali štát v spore. Na spoluprácu ich oslovila bývalá riaditeľka školy Zuzana Munková, právnici majú skúsenosti s komplikovanými spormi o nehnuteľnosti.

Pozemky chceli cez pochybný dokument

Bratislavskú cvernovú továreň štát privatizoval v roku 1992 bez pozemkov školy a ihriska. V konkurze o dvanásť rokov neskôr podal správca konkurznej podstaty návrh, aby k majetku spoločnosti pribudli aj pozemky školy. Opieral sa o pozemkovoknižné vložky, ktoré sa nepoužívajú už vyše pol storočia. V dokumente bol ako vlastník pozemkov štát so správou závodov.

„Vlastníkom akéhokoľvek majetku v správe štátnych organizácii mohol byť výlučne len štát, pričom zo zákona ho mohla mať v správe len organizácia, ktorá ho reálne využívala. Závody MDŽ pozemky nikdy nevlastnili,“ hovorí Hodál. Preto podľa neho štát hneď po zmene režimu neriešil zápis do katastra a návrh podal až v roku 2004.

Správca majetku cvernovky štát predbehol a návrh do katastra podal o mesiac skôr. Tvrdil, že BCT ako nástupca závodov má právo na vlastníctvo pozemkov aj pod školou.

Kataster síce aj tak zapísal ako vlastníka štát, no po proteste prokurátora zmenil majiteľa na BCT. Kataster mal totiž najskôr rozhodnúť o žiadosti, ktorá bola podaná ako prvá.

Majitelia sa menili

Pozemky po konkurze získala spoločnosť Pergamum, potom ich predala firme Lavington Consultants, tá zasa Luvisham Ltd a nakoniec sa opäť vrátili firme Lavington Consultants.

Hodál tvrdí, že ak sa majetok štátu stal súčasťou konkurzu, konkurzný súd mal štát a školu na to upozorniť. Mohli by tak namietať neodôvodnený zápis majetku do konkurznej podstaty. No nikto ich neinformoval.

„Vyše dvanásť rokov po privatizácii prišla spoločnosť s návrhom na zápis novo objaveného vlastníctva na základe zápisu z pozemkovej knižnej vložky, ktoré sa prestali používať v roku 1964, a nikomu sa to nezdalo podozrivé.“

Škola menila iba zriaďovateľov

Bývalá riaditeľka školy Zuzana Munková hovorí, že ešte v roku 2005 mali listy vlastníctva na pozemky pod školou, park aj dvor. Rok nato plánovali rekonštrukciu dvora, no kataster vtedy zrušil vlastníctvo štátu a priznal ho súkromníkovi.

„Začali sme pátrať, bola som presvedčená, že to patrí štátu a vždy to vlastnil. Škola funguje od roku 1959, odvtedy sa menili len zriaďovatelia.“

Geodetické zameranie pozemku ako dôkaz nestačilo, škola s riaditeľkou preto intenzívne skúmali archívy mesta a viacerých zriaďovateľov. Do hľadania dokumentov zapojili mnohých absolventov školy. „Nebol dôkaz, že by pozemok niekto dal súkromnej firme, nikto však nespravil zápis do katastra. Žiadneho zriaďovateľa to netrápilo, všetko vtedy bolo štátne,“ hovorí Munková. Aj keď sa sporu nikto nechcel ujať, spolu s kolegyňou našli aj právnikov, ktorí nakoniec presvedčili štát, aby do sporu išiel.

Firma zapísaná v katastri ako vlastník pozemkov ešte v roku 2010 ponúkala škole pozemky na predaj alebo drahý prenájom. Kollár neskôr odmietol pozemky škole darovať.

Spor sa od roku 2009 predlžoval, žalovaná firma robila pravidelne obštrukcie, namietala zaujatosť sudcu alebo menila právnych zástupcov. Okresný súd preto najskôr rozhodol v neprítomnosti žalovanej strany, no krajský súd uznal, že boli porušené procesné práva žalovaného, a preto prvý rozsudok z procesných dôvodov zrušil.

Ihrisko už opravujú

Deti stále nemali kde športovať, rodičia a zástupcovia zo školy preto založili Nadáciu Novohradská, ktorá sa s Kollárom dohodla na 14-ročnom prenájme dvora za symbolické euro.

Rodičia, bývalí absolventi a súkromné firmy sa rozhodli v máji tohto roka vyzbierať peniaze na projekt nového ihriska, kde by bez ohľadu na výsledok súdu mohli deti aspoň zatiaľ športovať.

Projekt na obnovu ihriska bude pokračovať ďalej aj po víťazstve na súde. Pôvodne mala byť prvá fáza s vynoveným ihriskom hotová už na jeseň, no pre zdržanie by nový dvor mohli otvoriť na jar.