Denník N

Slovensko prvýkrát posiela vojakov k ruskej hrozbe, 150 ich zamieri do Pobaltia

Foto – TASR
Foto – TASR

Robert Fico na jednu stranu lieta do Moskvy a hovorí o rušení sankcií, na druhú stranu jeho vláda pošle vojakov na cvičenie do krajiny, ktorá je priamo ohrozená Putinovým Ruskom.

Na prvý pohľad je to len bežné vojenské cvičenie. Na jar budúceho roka 150 slovenských vojakov zamieri do Lotyšska. Strávia tam tri mesiace, preskúmajú terén a vrátia sa domov.

Táto misia je však určitým zlomom. Vyslaním 150 vojakov do Lotyšska sa Slovensko prvýkrát výraznejšie zapojí do akcie, ktorá reaguje na hrozby Putinovho Ruska.

Mandát umožňuje našim vojakom v Lotyšsku len cvičiť a nie bojovať – táto informácia je dôležitá pre teoretický prípad, že by sa nervozita medzi Moskvou a NATO posunula až do fázy, že by boli pobaltské štáty napadnuté.

Slovenskí vojaci až doteraz odchádzali do zahraničia len na cvičenia, ktoré s Ruskom priamo nesúviseli. Prípadne ich premiér Robert Fico pred voľbami posielal do Maďarska, aby cvičili uzatvorenie hraníc pred migrantmi.

„Vyslanie vojakov do Lotyšska bude signál, že aj my sme pripravení prispieť ku kolektívnej obrane našich spojencov,“ povedal Denníku N zdroj blízky ministerstvu obrany.

Slovensko do Lotyšska pošle jednu mechanizovanú rotu a špecialistov na logistiku.

Nevyspytateľný Fico

Lotyšská misia je ďalšou ukážkou špecifického postoja Ficovej vlády k ruskej hrozbe. Porozumieť reči a rozhodnutiam premiéra nie je jednoduché. Na jednej strane hovorí o tom, že by zrušil sankcie, lieta do Moskvy za Putinom a na rozdiel od Česka napríklad jeho vláda neoznámila žiadne významnejšie kroky proti šíreniu proruskej propagandy na internete.

moskva-2-1000x808
Robert Fico sa v máji 2015 zúčastnil osláv konca vojny v Moskve ako jeden z mála vrcholných politikov EÚ. Spoločnosť mu robili väčšinou hlavy štátov z iných civilizačných okruhov. Grafika – N

Napokon však Slovensko drží líniu so spojencami v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Začiatkom leta sme spolu s ostatnými štátmi EÚ podporili predĺženie sankcií proti Rusku o ďalší polrok.

Fico tiež rád pripomína, že po vypuknutí konfliktu na Ukrajine umožnil reverzný tok plynu zo Slovenska, čo bola pre Kyjev, ktorý sa dostal do konfrontácie s Moskvou, dôležitá pomoc.

„Hlavné je, že Ukrajinu podporujete nielen slovami, ale aj konkrétnymi skutkami. Pred rokom málokto veril v úspešnosť reverzného toku plynu na Ukrajinu, no keby ste toto rozhodnutie neurobili, Ukrajina by neprežila zimu,“ ďakoval neskôr Ficovi bývalý ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.

Na jar 2015 schválila druhá Ficova vláda nákup amerických vrtuľníkov Black Hawk, ktoré pomôžu armáde znížiť závislosť na ruskej technike.

V rovnakom období bez veľkej publicity požiadala NATO, aby pri Bratislave zriadilo malé predsunuté pracovisko.

Pôsobiť v ňom bude dvadsať zahraničných vojakov, aby pripravovali terén pre prípad, že by na Slovensko museli prísť zahraničné posily. Podobné pracoviská vznikajú vo všetkých krajinách, ktoré tvoria východné hranice NATO.

Do tohto trendu zapadá aj najnovšie vyslanie 150 vojakov na cvičenie do Lotyšska. „Určite sme mohli ponúknuť oveľa významnejší príspevok, ale aj tento krok znamená viac než nič,“ hodnotí to analytik Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

Iné štáty posielajú bojovníkov

Slovenské obranné plány sú postavené na tom, že v prípade krízy sa krajina spolieha na pomoc spojencov z NATO. „Slovensko preto tiež musí ukázať, že sa vie zachovať ako zodpovedný člen,“ dodáva Naď.

Video: Pripomeňte si, aké manévre vlani vláda organizovala kvôli migrantom

Autor: Martina Pažitková

V porovnaní s inými štátmi je slovenská účasť v Lotyšsku len omrvinkou. Krajiny NATO sa na letnom samite vo Varšave dohodli, že do Poľska a pobaltských krajín vyšlú až 4-tisíc vojakov, ktorí nezostanú len na na trojmesačnom cvičení. Pôjde už o bojové útvary, ktorých úlohou bude dlhodobo podporovať obranu východných hraníc.

Nasadenie 4000 vojakov, ku ktorému má dôjsť na budúci tok, bude doteraz najväčšou akciou NATO súvisiacou s ruskou hrozbou od skončenia studenej vojny.

„Vyšleme jasný signál, že NATO koná ako celok a že útok na jedného spojenca bude považovaný za útok na nás všetkých,“ povedal tento týždeň generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Slovenský kompromis

Jednotky do týchto útvarov poskytla Kanada, Nemecko, ale aj štáty ako Slovinsko, Albánsko či Rumunsko. Slovensko zatiaľ zostáva bokom. Plánované vyslanie 150 vojakov do Lotyšska formálne s týmito aktivitami nesúvisí. Vojenské cvičenie totiž nebude priamo akciou NATO – bude zaštítené Vyšehradskou štvorkou.

Cvičenie je akýmsi medzikrokom medzi úplnou pasivitou a vyslaním bojových jednotiek, ktoré plánuje NATO.

„Naši vojaci síce budú v Lotyšsku len cvičiť, ale zároveň získajú nové skúsenosti a ukážu, že aj oni sú prítomní na tomto území,“ vysvetlil zdroj blízky ministerstvu obrany.

Koho by sme odstrašili?

Na ministerstve obrany v súčasnosti zvažujú, že by časom poslali do Pobaltia aj bojové jednotky, ktoré by sa pripojili k medzinárodným práporom NATO. Na to si zatiaľ Ficova vláda netrúfla. Chýbalo politické odhodlanie aj technické predpoklady.

Slovenské pozemné sily sú zastarané – väčšina útvarov má vo výzbroji tridsať rokov staré transportéry, ktoré zažili ešte časy Československej ľudovej armády.

Bojové vozidlá pechoty, ktoré sa licencii vyrábali aj v ZŤS Dubnica nad Váhom, boli vyvinuté ešte v šesťdesiatych rokoch. Glváč by ich rád nechal modernizovať. Foto - TASR
Zastarané bojové vozidlá pechoty (BVP) sú doteraz hlavným pilierom slovenských pozemných síl. Foto – TASR

Navyše nasadenie vojakov v Pobaltí či Poľsku by Slovensko muselo aj financovať. Koľko by to stálo, nie je jasné.

Ministerstvo obrany zatiaľ neprezradilo ani to, aké budú náklady na trojmesačné cvičenie v Lotyšsku. To bude pritom mnohonásobne lacnejšia akcia, než koľko by stálo trvalé nasadenie bojových jednotiek.

Teraz najčítanejšie