Denník N

Vysoké školy zháňajú študentov, stále viac ich nemá prijímačky

Ilustračné foto - Tasr
Ilustračné foto – Tasr

Na univerzity sa študenti čoraz častejšie dostávajú bez prijímacích skúšok. Ministerstvo školstva školy kritizuje, že je to neekonomické.

Žiadny test či pohovor, či sa na daný odbor hodíte, či máte dostatok vedomostí. Stačí poslať vysvedčenia, možno úspechy z olympiád či iných súťaži. Niekde motivačný list alebo ukážku svojich prác. A potom príde z univerzity list, že vás prijali. Takto prijíma podľa ministerstva školstva svojich študentov čoraz viac vysokých škôl. Upúšťajú od klasických prijímacích skúšok, kde museli uchádzači písať testy, zúčastniť sa pohovoru, alebo oboje.

„Viaceré vysoké školy s ohľadom na demografický vývoj prakticky upúšťajú od výberu uchádzačov na štúdium – overovania predpokladov na vysokoškolské štúdium,“ napísalo ministerstvo školstva vo Výročnej správe o stave vysokého školstva za rok 2015.

O ktoré školy ide a koľko ich skúšky nerobí, však ministerstvo povedať nevie. „Prijímacie konanie sa robí na študijný program a robí sa vždy. Jeho súčasťou môže byť  prijímacia skúška. Z uvedeného dôvodu nie je možné takýto zoznam zostaviť, keďže vysoká škola môže mať fakulty a študijné programy, kde robí výber prostredníctvom prijímacej skúšky, ale aj programy, kde stačí splniť len niektoré podmienky potrebné na prijatie.“

Napríklad aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre potvrdzuje, že pred desiatimi rokmi prijímala bez prijímacích skúšok menej študentov ako dnes. Konkrétne čísla však neposkytli. Momentálne už však u nich nepribúda odborov, kam prijímajú študentov bez skúšok.

Menej mladých, ľahšie prijatie

Ministerstvo za rušením prijímacích skúšok vidí snahu škôl, aby získali čo najviac študentov, keďže aj od počtu študentov závisí, koľko peňazí z ministerstva školstva dostanú. Bez prijímacích skúšok prijíma napríklad aj Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie Slovenskej technickej univerzity. A tak sa stane, že na škole majú aj študentov, ktorí nemajú základy z matematiky.

„Snažíme sa ich dovzdelať, aby ich skončilo čo najviac. Ale bakalárske štúdium nedokončí až 40 percent zapísaných študentov,“ hovorí Karol Mikula z katedry. Väčšina z tých, čo nedokončia bakalárske štúdium, podľa neho odíde, lebo nemá základy z matematiky.

Práve na príliš časté odchádzanie študentov zo štúdia upozorňuje aj ministerstvo, podľa ktorého je zrušenie prijímacích skúšok a následný odchod mnohých študentov vyhadzovanie peňazí.

Plytvanie, či známka kvality?

Je to neekonomické, lebo mnohí študenti nedokončia ani prvé dva ročníky bakalárskeho štúdia. „Podľa predbežných výsledkov sa javí, že v priebehu prvých dvoch rokov štúdia takmer tretina študentov zanechá štúdium alebo je z neho vylúčená, na jednej vysokej škole dokonca viac ako 40 percent študentov,“ napísalo do správy ministerstvo. O ktorú vysokú školu ide, nekonkretizovalo.

Niekto by podľa ministerstva mohol vnímať odchod študentov ako prejav kvality školy. To si však nemyslia. „Vysoká neúspešnosť štúdia indikuje nedostatočné informácie na výber vhodného študijného programu, nedostatočnú orientáciu na potreby študenta a nedostatočné podporné nástroje na prekonanie problémov študenta počas štúdia,“ kritizuje ministerstvo vysoké školy.

Ak totiž škola prijíma študentov, ktorí na to nemajú predpoklady, je to mrhanie peniazmi, ale aj ľudského potenciálu, tvrdí ministerstvo. „Ak vysoká škola s ohľadom na voľnú kapacitu prijme všetkých, ktorí spĺňajú základnú podmienku prijatia, mala by zabezpečiť zvládnutie štúdia na požadovanej úrovni aj pre tých študentov, ktorí majú nižšie predpoklady na jeho zvládnutie.“

Na druhej strane ministerstvo upozorňuje, že aj keď fakulta má prijímaciu skúšku, niektoré majú tak nízko nastavené kritériá, že prakticky neoverujú predpoklady na štúdium. „Jej konanie je rovnako otázne,“ dodáva ministerstvo.

Bezhlavo nás kritizujú

Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer s tým nesúhlasí. To, že niektorí študenti ukončia štúdium predčasne, ešte podľa neho neznamená, že nezískali žiadne poznatky, zručnosti a skúsenosti. „Znamená to, že štúdium zanechali, lebo ho pre náročnosť nezvládli,“ povedal. Počas štúdia, aj keď nekompletného, podľa rektora vyzrejú a vedia sa lepšie uplatniť. Často sa opätovne prihlásia na štúdium, ktoré potom riadne dokončia, dodáva.

„Toľko sa na Slovensku bezhlavo kritizujú slovenské školy, často nevhodným zovšeobecňovaním individuálnych pochybení či cielenými a sofistikovanými krokmi českých škôl, že už čoskoro bude až tretina mladých ľudí každoročne odchádzať do zahraničia (emigrovať). Už nejde o ‚pár‘ mozgov, už ide o väčšie počty, ako je samotný demografický pokles, čo bude mať katastrofický dosah na systém sociálneho zabezpečenia starnúcej populácie Slovenska,“ hovorí rektor bratislavskej technickej univerzity. Nie je podľa neho vždy pravdou, že rozdiel je v kvalite škôl.

Napríklad Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prijíma bez skúšok študentov na všeobecnú ekológiu, slovenský jazyk a literatúru, filozofiu, klasické jazyky, etiku, informatiku, aplikovanú informatiku, matematiku, psychológiu, politológiu, verejnú politiku a verejnú správu, fyziku, geografiu, chémiu a biológiu.

Ani na tieto odbory sa však podľa školy nedostane každý a závisí to od známok na strednej škole, ale aj od toho, aké aktivity mali študenti počas štúdia.

Keď na UPJŠ porovnávajú, koľko študentov odíde z odborov bez prijímacích skúšok a koľko z lekárskej fakulty, kde prijímačky majú, tí bez skúšok odchádzajú predčasne častejšie. V minulom akademickom roku ukončilo predčasne štúdium 15 percent študentov. Na lekárskej fakulte, kde sú skúšky na všetky odbory, odišlo predčasne len päť percent študentov. „Príčina predčasného ukončenia štúdia je kombinácia ich osobného rozhodnutia a toho, že neurobia skúšky,“ tvrdí škola.

„Naše výsledky tiež nasvedčujú stanovisku ministerstva školstva, ale daný problém je oveľa komplexnejší a súvisí predovšetkým s motiváciou a klesajúcou vedomostnou úrovňou absolventov stredných škôl,“ dodáva univerzita.

Bez skúšok aj súkromné

Toto je posledný akademický rok, keď sa na súkromnú Paneurópsku školu robili prijímacie skúšky na všetkých piatich fakultách. Od roku 2017/2018 nebudú uchádzači o štúdium na fakulte psychológie už na prijatie robiť skúšky. Univerzita tvrdí, že ide o pokus. Chcú takto vyhovieť čo najväčšiemu počtu záujemcov.

„A aj preto, aby sme zistili, či má z hľadiska kvality význam postupovať týmto smerom aj v budúcnosti,“ tvrdí univerzita. Po skončení akademického roka chcú vyhodnotiť zavedenie prijímania bez skúšok z hľadiska kvality aj kvantity študentov. „A rozhodneme sa, či budeme v tomto trende pokračovať aj na ďalších fakultách, alebo nie,“ dodáva škola.

Prijímacie skúšky sú pritom podľa nich dôležité nielen preto, aby nimi zistili znalosti študentov a ich pripravenosť na vybraný odbor, ale aj preto, aby si ich škola udržala svoj štatút kvality, tvrdia. Na druhej strane, podľa fakulty psychológie je práve ich odbor taký, že pri ňom nie je možné jednoznačne vopred preveriť pripravenosť a vhodnosť uchádzača. Preto je podľa nich vhodnejšie preveriť to v 1. ročníku.

Prijímanie bez skúšok si paneurópska všimla aj na verejných školách, ktoré na rozdiel od paneurópskej dostávajú peniaze nie od študentov, ale od štátu. „Pozorujeme, že na Slovensku stále viac štátom financovaných vysokých škôl, čiže tých verejných, prijíma študentov bez prijímacích pohovorov. Je zrejmé, že to robia z dôvodu získania väčšieho objemu peňazí a z dôvodu dlhodobého poklesu študentov na vysokých školách, ktorý podľa prognóz bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch,“ dodáva škola.

Aj Vysoká škola manažmentu, ktorá je tiež súkromná, prijíma na dva programy bez prijímacích skúšok. „Pri klesajúcej demografii je logickou motiváciou vysokých škôl, že sa snažia prilákať študentov aj zmäkčením prijímacieho konania,“ hovorí Branislav Zlocha z Vysokej školy manažmentu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie