Denník N

Šimečka: Fico nie je druhý Mečiar. Smer je za zenitom

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Novinár Martin Milan Šimečka po desiatich rokoch odchádza z českého Respektu. V Denníku N bude komentátorom a editorom. Prečo ide robiť noviny s ľuďmi, ktorým v SME vyčítal, že nehľadajú pravdu?

V rozhovore hovorí aj o tom, ako majiteľ Respektu Zdeněk Bakala pre jeden článok stratil sto miliónov korún. Do obsahu vraj nikdy nezasiahol. Hovorí tiež, že pre médiá Andreja Babiša nemôže pracovať skutočný novinár. Prirovnávať Roberta Fica k Vladimírovi Mečiarovi je podľa neho chybou. Obáva sa, či a kedy si Lucia Žitňanská a Béla Bugár uvedomia, že sa stávajú spolupáchateľmi toho, v akej krajine žijeme.

Dlhšie ste hovorili, ako vám Slovensko chýba, ale že z Česka nemôžete odísť – cítili ste záväzok voči Respektu. Čo rozhodlo o vašom návrate?

Intenzívny pocit, že sa chcem vrátiť domov. A pritom som na Slovensku trávil dosť veľa času, do Prahy som cestoval len na niekoľko dní vždy raz za dva týždne. V poslednom čase som mal pocit, že mi Česko ako krajina uniká. Akoby som nerozumel niektorým stavom spoločnosti.

Čomu?

V Česku je výraznejší pocit hlbokej frustrácie z politickej reprezentácie vrátane prezidenta Miloša Zemana. Na Slovensku je frustrácia obmedzená na užšiu časť spoločnosti. Mnoho ľudí je s Robertom Ficom relatívne spokojných. Máme tu Andreja Kisku, ktorý výrazne upokojuje atmosféru.

V Česku ste pôsobili desať rokov, teraz budete editorom a komentátorom Denníka N. S čím prichádzate?

V Respekte som o českej politike viac-menej nepísal, na to tam boli iní. Písal som o strednej Európe a mnohých témach zo zahraničia. Teraz sa chcem zamerať na Slovensko. S Matúšom Kostolným sme dohodnutí, že ako starší editor by som mohol mať na starosti niektoré veľké reportáže či veľké analýzy, ktoré obstoja v novinách viac než jeden deň. Je to aj pre mňa výzva. V Respekte som sa veľa naučil od editorskej legendy Ivana Lampera. Často editoval moje texty a bolo pre mňa veľkou skúškou vyrovnať sa s jeho nástojčivosťou, prinútil ma niektoré texty prepisovať aj trikrát. Ale vždy mal pravdu. K Lamperovi sa nikdy nepriblížim, ale môžem sa pokúsiť preniesť moju skúsenosť z Respektu.

Čo chcete na N-ku zlepšiť?

Denník N je skvelý projekt a od začiatku mu fandím. No vždy je čo vylepšovať. Problémom slovenských médií vo všeobecnosti je, a cítim to aj v N-ku, že realitu vnímame ako danú. Delenie na dobrých a zlých je príliš silno zafixované. Podľa mňa novinár má vždy znovu a znovu pripustiť, že niektorý krok politika môže byť vedený dobrým úmyslom. Hovorím to ako principiálnu úvahu. Nie je správne k veci pristupovať: vieme, že je to hajzeľ, a článkom to ideme len potvrdiť. Istý typ zaujatosti cítim všade a aj v N-ku. Čitatelia to zrejme vyžadujú, lebo tiež delia ľudí na dobrých a zlých a článkami si to chcú potvrdzovať. Médiá však musia čeliť svojim čitateľom. Úlohou novinára nie je čitateľom potvrdzovať, že ten a ten sú zlí. Jeho úlohou je skúmať, čo je naozaj pravda.

Partii novinárov, čo robia Denník N, ste práve toto vyčítali, keď ešte boli v SME. V rozhovore pri príležitosti 20. výročia založenia novín ste o nich povedali, že nehľadajú pravdu, píšu predpojato. Sú takí istí? Prečo idete s nimi robiť noviny?

Cítim, že v N-ku je snaha brániť sa zaujatosti viac ako vtedy, keď som kritizoval SME. Redakcia je zrelšia.

V čom je zrelšia? Stále to robia tí istí ľudia.

Tiež som bol kedysi viac zaujatý. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že svet je zložitejší. Keď som bol šéfredaktorom SME, chcel som z novín vytvoriť celospoločenské noviny, takpovediac pre všetkých. Ako liberálny priestor, v ktorom si spoločnosť mala vybavovať svoje vzájomné vzťahy. Potom som mal pocit, že sa SME príliš jednostranne vyhranilo. Teraz je situácia iná, Denník N má užší záber. Vznikol na protest proti vstupu Penty do SME. Už svojou identitou je definovaný a vyhranený, to mi už neprekáža. N asi nebude čítať volič SNS alebo Fica.

Nie je to tak, že ste aj vy zmenili názor? Je predsa jedno, či sú noviny zamerané na širokú masu alebo úzku skupinu ľudí – vždy majú hľadať pravdu a nebyť zaujaté.

Samozrejme, zodpovednosť voči realite je u novinára rovnaká. Skôr hovorím, že nemá zmysel hrať sa na to, že N je neutrálne. Je jasné, že nie je a ani nechce byť – svojím étosom, obhajobou hodnôt. Dnes je iná situácia, rozhovor pre SME vznikol pred štyrmi rokmi, krátko po Gorile, Penta ešte nevlastnila médiá. Navyše, dnes je liberálna demokracia v ohrození. N-ko dnes slúži do veľkej miery aj ako bašta hodnôt.

Čo považujete za najväčšiu hrozbu? Prečo je takáto bašta potrebná?

Lebo kam sa pozriem, všade naokolo sú priamo napádané hodnoty liberálnej demokracie. Ešte pred pár rokmi demokracia znamenala úctu k ľudskej bytosti, že ľudské práva sú niečo, čo nás spája. Dnes je súčasťou mainstreamu otvorené napádanie ľudských práv. Utečenecká kríza dehumanizovala ľudí. Naše medzinárodné záväzky, že treba pomáhať ľuďom v núdzi, ktorí utekajú pred vojnou, neplatia. Ide o dramatickú zmenu v spoločenskom diskurze na celom Zapáde.

Snaha o záchranu Slovenska vás teda primäla spojiť sa so skupinou novinárov, voči ktorej ste mali výhrady, že píše predpojato a nehľadá pravdu?

Takto to nie je. Musím povedať: ocenil som, že ste kritický rozhovor v SME uverejnili. Potom sa však stalo, že ste v reakcii na Pentu odišli. Už pred dvomi rokmi, keď Martin Bútora oslavoval narodeniny, prišiel som za Matúšom Kostolným a hovorím mu: „Počuj, toto je úžasná vec, toto som v podstate urobil aj ja, keď som odchádzal zo SME. Pre mňa je to veľká vec, čo ste dokázali. Keby ste chceli, rád pomôžem svojimi silami.“ Váš odchod bol zlomom. Urobili ste to isté, čo ja: vzbúrili ste sa proti niečomu, čo bolo v rozpore s vašimi mravnými zásadami. A teraz nechcem rozoberať moje dôvody odchodu zo SME. Urobili ste niečo, za čo som si vás mohol vážiť, obdivovať, a to bola pre mňa zásadná zmena. Moje vysvetlenie je, že ste dozreli. To, že vás vlastný mravný kód prinútil k odchodu, z vás urobilo zrelých ľudí, ktorí si vybudovali svoju dôstojnosť. Mnohí to nezvládnu, nedokážu, ale fakt, že to redakcia dokázala, bola pre mňa najlepšia správa o tejto krajine. A tým sa zmenil aj môj vzťah k redakcii.

Ako ste vnímali české médiá po tom, ako mnohé z nich kúpil podnikateľ a dnes už aj minister financií Andrej Babiš?

Nerozumel som tomu, ako mohli v Babišových novinách zostať novinári, ktorí mali veľmi dobré meno a ktorých som si vážil. Väčšina z nich postupom času aj tak odišla. Od začiatku pritom bolo jasné, že sa v takých novinách nedá pracovať. Česká scéna je poznačená roztriešteným vzdorom voči vstupu oligarchov do mediálneho priestoru. Spory medzi českými novinármi, často osobné, sú veľmi nepríjemné a dosť oslabujú českú novinársku solidaritu. Príbeh ako N-ko tam v podstate neexistuje. Ak sa aj pokúsili niečo nové rozbehnúť, nemá to taký úspech ako N. Problém je, že dopredu viete, čo si tam prečítate, nijak neprekvapujú. Ich averzia voči Babišovi mi môže byť sympatická, ale to nestačí.

Mnohokrát sa hovorí, že čitatelia nevedia vyhodnotiť, či majiteľ – oligarcha má vplyv na médium, ktoré vlastní. V čom je to najviditeľnejšie?

Médium môže vlastniť oligarcha a nemusí sa to na ňom odraziť. Pri Babišovi je to zjavné – pozitívne články prevyšujú, kritika takmer vymizla. Rozhodujúce sú dve veci: čo médium napíše a čo nenapíše.

Aj na Slovensku sa hlavne po vstupe Penty do médií rieši, ako písať o majiteľovi, ktorý má rozsiahle aktivity. Šéfredaktor Respektu Erik Tabery kedysi oznámil, že nebudete písať o majiteľovi Zdeňkovi Bakalovi, ktorý čelil podozreniu z vytunelovania miliardy českých korún z firmy Ostravsko-karvinské doly (OKD). S odstupom času sám priznal, že to bola chyba. Ako to beriete?

Mali sme o tom dlhé debaty. Od začiatku som zastával názor, že nie je možné sa vyhnúť téme, v ktorej figuruje Bakala, ak sa stane celospoločenskou alebo politickou. Argument vtedy znel: „Však o ňom píšu iní. A je dobré, že o tom píšu. Keby sme o tom napísali my, nebolo by to dôveryhodné, lebo však sme zaujatí tak alebo onak.“ Potom sa ukázalo, že to nejde – mlčať o situácii v OKD, keď tým žije celé Ostravsko, ktoré má Bakalu za diabla. Musíte sa tomu postaviť tvárou v tvár. Respekt otvorene priznával túto dilemu. Problém Babišových médií je, že pozitívne články zásadne prevyšujú kritické, čo bolo predtým naopak. Jeho médiá robia nadprácu, vytvárajú politické kauzy, v ktorých napádajú Babišových politických súperov, čo je za hranicou novinárskej etiky. Otázka je, či to čitatelia vnímajú alebo nie. Myslím, že väčšina to nechápe a tým sa problém zväčšuje. Vieme, že čitatelia sú manipulovateľní, lebo veria tomu, čo čítajú. Novinár má aj za nich zodpovednosť voči pravde ako takej. Dnes to vyzerá ako abstraktná a smiešna idea, ktorej už nikto neverí, čo je jedno z najväčších nebezpečenstiev.

Babišove médiá tu sú, čo je riešením? Ako by sa mal k tomu postaviť novinár, ktorý tam pracuje?

Myslím, že novinár, ktorý tam pracuje, prestáva byť novinárom. Mnoho ľudí dnes nesie titul novinára, ale správa sa ako sluha. Bohužiaľ, je to tak. Viacerí si to sami pred sebou obhája: „Však píšem iba o kultúre, s Babišom to nemá nič spoločné.“ To je jedno – participuje na manipulácii.

Nie je rovnaká situácia, keď Respekt vlastnil Bakala? Oligarcha ako oligarcha.

Nie, je tam viacero zásadných rozdielov. Po prvé, Bakala nie je v politike. Po druhé, nikdy nemal politické ambície. Ak aj sponzoroval politické strany, vždy to bolo transparentné. Sponzoroval sprava doľava. Od TOP 09 cez ODS až po ČSSD a zelených.

A nie s úmyslom, aby mal poistených všetkých?

Neboli to veľké peniaze, ktoré by strany držali pri živote. Boli to dary rádovo v miliónoch českých korún, čo nie je veľká suma. Jeho vízia bola taká, že podporuje strany, ktoré sú legitímne v demokratickom systéme, a nech spolu súperia. Aj preto kúpil Respekt a Economiu. Argument bol ten istý: ako bohatý človek má povinnosť časť peňazí vložiť do činností, ktoré posilňujú demokratický systém. V tomto mu verím a prístupom k Respektu a Economii to dokazoval. Nikdy nezasiahol do obsahu. Práve naopak, mal úplnú paniku z toho, že by niekedy verejne povedal svoj názor, aby redaktori nemali pocit, že mu majú vychádzať v ústrety.

Nie je tam vždy riziko autocenzúry, že majiteľ ani nemusí volať do redakcie, ale visí to vo vzduchu?

Vždy to tak je, samozrejme. Novinári majú sklon vychádzať majiteľovi v ústrety, aj keď iba tušia, čo by asi chcel. Bakala bol preto vždy nesmierne opatrný, verejne takmer nikdy nehovoril svoje názory. Dnes už ani nefiguruje v predstavenstve Respektu, je tam jeho žena Michaela Bakala. V Respekte sme raz písali o ČEZe a uhlí a on mi raz len tak so smiechom, asi po troch mesiacoch od zverejnenia článku, povedal, že ho stál sto miliónov českých korún. ČEZ mu pre náš článok odmietlo kúpiť uhlie. Smial sa a vravel: „Nehovorím to, aby ste o ČEZe nepísali. Aby ste, preboha, nemali pocit, že vás chcem tým zaväzovať.“

A nebolo by najlepšie, keby vám to vôbec nehovoril?

Jasné, ale bolo to v rámci priateľskej debaty medzi štyrmi očami. Bolo mi jasné, že to hovorí pobavene. Viem to posúdiť. Keby sa sťažoval, okamžite by som to odmietol. Hovorím to ako ilustráciu. Nikdy nehovoril, či má nejaké záujmy – či už politické, alebo obchodné. To je veľký rozdiel. Nevyvíja politickú činnosť a jeho biznis v Česku je fakticky nulový, aj OKD predal.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo hovoríte na jeho úlohu v OKD? Pripisovalo sa mu, že odtiaľ vytuneloval miliardy českých korún a že baníkov obral o byty.

V Respekte sme sa tomu pokúšali porozumieť. Vidím to tak, keď kúpil OKD, bol nadšený uhlopodnikateľ. Vtedy mal pocit, že uhlie je strategická komodita budúcnosti, mal v pláne otvárať nové bane. V roku 2010 išiel na londýnsku burzu, lebo bol presvedčený, že firma je taká úspešná, že tam môže ísť. Zarobil desiatky miliárd. V Amerike máte tento biznis úplne bežný: vybudujete úspešnú firmu, prídete na burzu, predáte akcie, stanete sa bohatým človekom. Otázka je, čo s peniazmi urobíte. On ich investoval do mnohých vecí – do nákupu firiem v zahraničí, aj do kúpy vydavateľstva Economia, dve či tri miliardy investoval naspäť do OKD. To, čomu sa hovorí tunelovanie a čo mu majú všetci za zlé, je, že všetky peniaze zarobené na burze nevrazil späť do podniku. Ja obhajujem kapitalizmus v podobe, že keď predáte a zbohatnete, je vašou vecou, kam peniaze investujete. Dnes už bane zatvárajú všetci. Je to neudržateľné. Keby do OKD vrátil 30 miliárd, tak sú to čisto stratené peniaze.

Ľudia mu vyčítajú, že im sľúbil byty.

Je spor o to, či sľúbil, že im byty predá. Niekde to údajne povedal, ale nie som si istý, či existuje taký záznam.

Na Ostravsku vám každý povie, že „Bakala nás obral o byty“.

Je to tak, ale na druhej strane Bakala dal byty zrekonštruovať. Stále sú v prenájme. Otázka je: je toto taký zločin? Treba si však uvedomiť, že spor o Bakalu je v Česku živený politikmi, ako sú Babiš či Zeman, ktorí z neho chcú urobiť zločinca, aj preto, lebo vlastní médiá, ktoré sú k Babišovi či Zemanovi kritické.

Martin Milan Šimečka (59)

Publicista a novinár. Keďže pochádza z rodiny významného disidenta, počas komunistického režimu mu bolo znemožnené štúdium. Vyučil sa na učilišti v Slovnafte. V roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde bol šéfredaktorom do roku 1996. Odtiaľ prešiel do týždenníka Domino fórum, kde pracoval ako šéfredaktor do roku 1999. Šéfredaktora denníka SME robil v rokoch 1999 až 2006. V rokoch 2006 až 2008 bol šéfredaktorom českého týždenníka Respekt, potom tam pôsobil ako editor. S Denníkom N spolupracoval od jeho založenia v roku 2014. Od novembra nastupuje ako jeho komentátor a editor. V redakčnej rade Denníka N ho nahradí sociológ Michal Vašečka.

V čom sú slovenské médiá iné ako tie české?

Slovenským médiám chýba staršia generácia. V českých je pomerne silno zastúpená generácia, ktorá vyrastala v 90. rokoch. Médiá majú pamäť a je to cítiť. Medzi novinármi sú ľudia, ktorí majú celospoločenskú autoritu, čo na Slovensku prakticky neexistuje. Zásadný rozdiel je vo verejnoprávnych médiách. Česká televízia a Český rozhlas sú oveľa silnejšie a kvalitnejšie napriek tomu, že RTVS sa zlepšila. Je oveľa nezávislejšia ako kedysi, a preto sa o ňu začína bojovať. Česká televízia a rozhlas už majú za sebou zopár vyhratých bitiek, tak sú sebavedomejšie.

Dokáže sa RTVS ubrániť snahe SNS ju ovládnuť?

Bude to jeden z kľúčových súbojov. Neviem, či sa dokáže ubrániť, lebo má slabé karty. Inštitucionálne je slabo ukotvená. Rada RTVS nemá šancu niečo dosiahnuť. Stojí to na pár ľuďoch, ktorí dostali televíziu na nohy, na riaditeľovi či šéfovi spravodajstva Lukášovi Dikovi, ktorý ktovie, či to prežije. Prvým zlým signálom je, že nechodí do práce pre kauzu esemesiek.

Zdá sa, že české médiá sú z krajín V4 na tom najlepšie. Ako vnímate situáciu v Maďarsku a Poľsku?

V Maďarsku sa skončila sloboda médií, koniec Népszabadságu je len špička ľadovca. Keď nadávame na slovenské pomery, neuvedomujeme si, o koľko horšie je to u našich južných susedov. To je katastrofa. V Poľsku je to veľmi zlé, ale ešte stále je tam veľký súboj medzi nezávislými a štátom riadenými médiami. Musím povedať, že slovenské noviny sú trochu lepšie než české. Aj SME je v princípe nezávislé, o Pente síce radšej nepíše, ale sú to normálne noviny. V Česku už v podstate nemáte čo čítať.

Ako hodnotíte tretiu vládu Roberta Fica?

Snažil som sa pochopiť ľudí ako Lucia Žitňanská či Béla Bugár, prečo išli so Smerom a s SNS. Či išlo o pocit spoluzodpovednosti za krajinu, tak si vybrali najlepšie zo zlých riešení. Kladiem si aj otázku, či títo politici budú vedieť odhadnúť, kedy sa už stávajú spolupáchateľmi. Obávam sa, že nie. Sú presvedčení, že to oni držia vlajku liberálnej demokracie a môžu za to, že nie je roztrhaná na franforce.

Narážate na kauzu Bašternák? Tiež už majú zašpinené ruky?

Áno, ale nejde len o prípad Bašternáka. Ak Slovenská televízia padne do rúk SNS, je to spolupáchateľstvo Mosta. Pre mňa bude dôležitejšie, ako sa zachovajú pri Slovenskej televízii než pri Bašternákovi. Hoci tam je to tiež katastrofa.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čím to je, že je u nás taká vysoká miera tolerancie? Inde by už padali hlavy za taký obrovský škandál. Na Slovensku minister vnútra Kaliňák ostal vo funkcii, premiér Fico ďalej býva v byte vyšetrovaného Bašternáka.

Keď som pred desiatimi rokmi začínal v Česku, bolo to úplne rovnaké. Brutálna arogancia moci vtedy pravicovej vlády. Celá polícia a štátne zastupiteľstvo boli prepojené s politikmi, nebola šanca, že sa niečo vyšetrí. Paradoxom českej politiky je, že Nečasova vláda uvoľnila ruky polícii a štátnemu zastupiteľstvu, a potom na to doplatila.

U nás vôbec nebadať snahu rozviazať ruky polícii a prokuratúre.

Politici ako Lucia Žitňanská a Béla Bugár majú svoju agendu. Béla má svoju diaľnicu, Žitňanská protischránkovú agendu. Majú pocit, že to stojí za to. Že tento prínos stačí. Na druhej strane, premiér Fico pozorne sledoval českú politickú scénu a pochopil, že ak uvoľní ruky prokuratúre, tak padne. Presne ako Petr Nečas, a desí sa toho. Je to rovnaké, ako keď čínski komunisti pochopili, že ak povolia režim, skončia ako Sovietsky zväz. Poučili sa z pádu komunizmu vo východnej Európe a vytvorili čínsky model. Aj Fico pochopil, že keď urobí krok podľa českého príkladu, končí.

To je však desivé aj pre krajinu.

Preto to hovorím. Podľa mňa Lucia Žitňanská nechápe, v čom sa ocitla. Otázka spolupáchateľstva bude kľúčová. Protischránkový zákon je fajn vec, dôležitejšia je však atmosféra v krajine. Môžete mať zákon, aký chcete, ak je atmosféra, že sa tu dá všetko obísť a zákony neplatia. Svojou účasťou vo vláde sa na tom spolupodieľate. A to je oveľa väčšia hrozba než Bašternák.

Mnohí prirovnávajú Fica k Mečiarovi. Čo si o tom myslíte?

Je to jedna z chýb, ktorá znemožňuje pohľad na túto krajinu. Každá historická paralela môže byť nebezpečná. Keď v roku 2014 vpadol Putin na Krym, všetci hovorili o paralele s prvou svetovou vojnou, lebo bolo sté výročie. Keby tam vpadol v roku 2019, robili by paralely s Hitlerom a s rokom 1939. Paralela s Mečiarom sa mi nepáči. Je nesprávna, mečiarizmus už máme za sebou. Mohol sa stať iba raz v podobe, v akej bol. Najväčší problém za Mečiara boli voľby v roku 1998, keď nikto neveril, že budú spravodlivé a nefalšované. Celá hrozba mečiarizmu bola v tom, že sa režim upevní a zmanipuluje voľby, ako to dnes robí Putin či Orbán. Trvám na tom, že Fico nie je Mečiar, pretože sa ani len neodvážil manipulovať voľby. Neobhajujem Fica, justícia stále nefunguje, politika je prepojená s mafiou, ale Slovensko zďaleka nepripomína mečiarizmus.

Keď Fico začal vládnuť s Mečiarom a so Slotom, médiám ste vyčítali, že mu nedali ani šancu a hneď ho kritizovali. Ako to s odstupom času vnímate? Sám ste pred jeho prvou vládou písali, aký je nebezpečný.

Dnes sa zdá, akoby tí, čo už v roku 2006 hlásali, že Fico je v podstate nový Mečiar, mali stále viac a viac pravdu. Nepochybujem o tom, že je nebezpečný pre Slovensko. Ako novinár by som bol vtedy opatrnejší. Existuje všeobecný princíp: ak tlačíte nejakého politika do kúta a vopred z neho robíte autokrata a on sa ním potom naozaj stane, je legitímna otázka, či ste mu nepomohli sa ním stať.

Vaša kritika však prišla po nástenkovom tendri či emisnom škandále, čo boli veľké zlodejiny, za ktoré, prirodzene, niesol zodpovednosť aj premiér.

Kritizovať bolo potrebné, ale bolo treba ustriehnuť mieru. Ak vznikne pocit, že tento človek je čisté zlo, a opakujete to každý deň, čo budete hovoriť potom, keď sa ním naozaj stane? V Respekte sme mohli každý deň písať o Milošovi Zemanovi alebo o Klausovi, ale vždy sme si vraveli: keď to budeme robiť každý deň, koho to bude zaujímať? Aj by to mohlo vyzerať, že máme obsesiu. Tá krajina žije aj inými problémami, než je Klaus. Treba zvažovať, kedy príde čas, že o politikovi vyhlásite: prešiel za čiaru. Americké médiá teraz urobili precedens, keď povedali: Trump v žiadnom prípade. Dospeli k tomu na základe toho, ako sa správa, a to Fico je oproti nemu anjel. Musíte byť pripravení na to, že bude horšie. Novinár má strážiť mieru naštvanosti.

Aký osud čaká Smer?

Nie som prorok. No cítim, že táto strana je za zenitom, Fico už na ňu nebude mať energiu. Tvári sa, akoby nemal pred pár mesiacmi by-pass. Neviem, či chce v premiérskom kresle umrieť, ale toto nie je normálne. Je evidentné, že stranu nezvláda. Ukázali to prípravy na programovú konferenciu, keď ich zveril Blahovi a Paškovi. Strana bez neho bude polovičná. A teraz nielen pre popularitu, ale aj dovnútra. Fico to ako šéf strany drží pokope, má prirodzenú autoritu.

Má pravica šancu odraziť sa od dna?

Skôr by som hovoril o opozícii. Za daných okolností mám skôr obavy než nádej.

Nikoho schopného tam nevidíte? Bol tu Rado Procházka, ktorý veľmi rýchlo skončil.

To je problém všetkých strán na Slovensku, že sú postavené na jednom človeku, ktorý sa tvári, že je líder, a potom sa od jeho povahových vlastností odvíja osud strany. Dnes chce byť lídrom opozície Sulík, ktorý je však veľmi nevyrovnaný. Jeho povaha je v rozpore s politickou zodpovednosťou. V opozícii sú zaujímavými osobnosťami Miro Beblavý, Martin Poliačik.

Sú to typy, ktoré oslovia obrovské masy?

To by mi ani tak neprekážalo, ale musia mať nejakú stranu, a tá dnes neexistuje. Richard Rybníček zakladá Tosku, je tu Progresívne Slovensko…

Čo hovoríte na tieto projekty?

Môžu mať šancu. Pôjde o to, či sa nájde niekto v generácii 30- až 40-ročných, ktorí sa postavia a povedia: chceme tu žiť a urobiť niečo s krajinou, aby sa tu žilo znesiteľnejšie. Uvidíme, či sa pár ľudí obetuje, lebo na to potrebujete silnú vôľu a energiu. Keby prišli a povedali, že to chcú naozaj robiť, množstvo voličov by bolo rado, lebo dnes nemá koho voliť. Ani tak nejde o charizmu. Akú charizmu má Bohuslav Sobotka z ČSSD? Aj Angela Merkelová bola známa ako politička bez charizmy, a napriek tomu je už 15 rokov v Nemecku najpopulárnejšia.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Slovensku je prezidentom Andrej Kiska, v Česku Miloš Zeman. Závidia nám ho Česi alebo je to len zdanie a Zeman má šancu znova vyhrať voľby?

Česi nám ho extrémne závidia. Zeman to môže znovu vyhrať, pokiaľ sa nenájde protikandidát, ktorý bude dostatočne schopný zobrať mu voličov. Bude to veľký súboj. Potichu dúfam, že Zeman to už zdravotne neustojí. Je to psychopat. Normálny človek sa takto nespráva. Myslím, že je to čiastočne dané alkoholom a potom moc vyplavuje na povrch najhoršie vlastnosti. Čechov veľmi nahnevalo, že pred Čínou pokľakol na kolená. Teraz škandál s vyznamenaním pre Jiřího Bradyho. Ľuďom zrejme začne liezť na nervy.

Kto ho môže poraziť?

Michal Horáček ide ako prvý vedome za týmto cieľom. Má šancu, je dosť veľký narcis, je úspešným človekom a vie veľmi presne, že nechce podporu pražskej kaviarne, pretože má istotu, že keď sa dostane do druhého kola, aj tak ho podporí. Zamerať sa chce na iných voličov, čo je racionálna úvaha. Je tam ešte zopár osobností, tak uvidíme. Kiska je pre Čechov poučením, že vyhrať môže aj ten, čo nie je od začiatku géniom. Stačí byť slušným a môže sa stať hviezdou.

Na konci leta ste rozprúdili polemiku, keď ste napísali, že Bratislava je špinavá, neprívetivá a Slováci sa k nej vždy správali ako barbari. Okamžite reagoval Michal Hvorecký, že hejtovať Bratislavu je najľahšie, Silvester Lavrík vám odkázal, že nemáte pravdu a ste masochistom. Dali by ste im v niečom za pravdu?

Mišovi Hvoreckému by som uznal, že keď popisuje kultúrny život, má pravdu. Ja som však nepísal o kultúrnom živote v Bratislave. Nevedia čítať text? Však bol o úplne niečom inom – o verejnom priestore, za ktorý nesie zodpovednosť mesto a jeho reprezentácia. Na sto percent trvám na tom, čo som napísal. Vzťah reprezentácie k Bratislave je barbarský. A je taký od druhej svetovej vojny. V Prahe by sa nemohlo stať, že by zbúrali celé ulice.

Čo máte na Bratislave rád?

Mám rád jej južanský rozmer. Stále sa sedí vonku, už keď vylezie prvé jarné slnko. Je to veľmi sympatické. Výhoda Bratislavy je, že idete po meste, prejdete tri minúty a stretnete niekoho známeho. V Prahe sa vám to nestane, je preplnená turistami. Nevýhodou je, že keď tu žijete dvadsať rokov, stretávate stále tých istých. Potom je to už trochu otravné. Na Bratislave sú úžasné štrkoviská, jazerá, lebo milujem vodu. Je skvelé, že môžem ísť do lesa a keď chcem, stratím sa v Karpatoch. V tomto má Bratislava úžasnú polohu. Vo Vltave sa nevykúpete, ale v Dunaji je voda čistá. Bratislava má veľa príjemných vecí pre život, problémom je, že si to neváži. O čo krajšie by to tu mohlo byť, keby sa neničil verejný priestor.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie