Denník N

O potrebe mainstreamu

Udržanie „normálnosti“ je jediný priestor, ako sa nešmyknúť dozadu, ale posunúť dopredu.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

 

Autor je poslancom Európskeho parlamentu

Takzvané mainstreamové médiá, ale aj mainstreamová politika, ba asi aj verejná mienka (čo je ťažšie zachytiteľné) sa v poslednom čase dostali skôr na okraj a prestali byť dominantné. Čo je samo osebe hrozbou a otvára priestor pre riešenia, ktoré nech už sa skrývajú pod akýmikoľvek eufemizmami, demagógiou, ľúbivou rétorikou, vo svojich dôsledkoch vždy viedli k úpadku, neslobode a spiatočníctvu.

A je úplne jedno, či sa zdroje tohto extrémizmu – ktorý sa nepochybne sám bude predstavovať ako alternatíva – napájajú zľava alebo sprava, obetný baránok alebo lepšie povedané koza, lebo „baránok“ mi znie tak nežne a veľkonočne, je stále tá istá: globalizácia, kapitalizmus, liberalizmus, neoliberalizmus, Západ a imperializmus. To sú zaklínadlá a čokoľvek sa mi nepáči a chcem zhodiť, očierniť, stačí pricapiť tú správnu nálepku.

Nepáči sa mi EÚ, stačí visačka neoliberálna, nepáčia sa mi nízke mzdy alebo prepúšťanie vo fabrike, stačí globalizácia; nech sa objaví čokoľvek skutočne alebo zdanlivo nespravodlivé, čo iné môže byť na vine, no kapitalizmus; nepáči sa mi sloboda rozhodovania o materstve, pohlaví, partneroch, eutanázii, sú to hrôzy liberalizmu; páčia sa mi uhladení diktátori, ktorí si vedia udržať doma poriadok, potom žiadny odpor k nim nemôže prichádzať zdola, nie, je to len imperiálna rozpínavosť, samozrejme, Západu…

Toto myslenie, ktoré je skôr nemyslením alebo nazvem ho modelom lenivého myslenia, nehľadá reálne príčiny negatív, a teda ani ich riešenia, lebo má v rukách univerzálne riešenia: zlikvidovať kapitalizmus, zastaviť globalizáciu, vykoreniť liberalizmus…

Bohužiaľ, tento prístup sa stáva aj na Slovensku dominantný. Zoberme si politickú scénu: okrem Mosta-Híd a Smeru ostatné úplne mimo mainstreamu. Kotlebovi fašisti, Kollárovo nič, Matovičove hysterické divadlá, ale opreté o podporu katolíckych fundamentalistov (ktorých posun vyradil z normálnej politickej scény tradičných kresťanských demokratov), Sulíkov nepremyslený, extrémny libertarianizmus, popierajúci akúkoľvek normatívnu úlohu štátu (cítite tú blízkosť s anarchistami?) a Sieť, teda v tomto prípade Procházkovo nič: a tieto tri zoskupenia vyradili zo scény tradičnú neokonzervatívnu SDKÚ.

A vynechal som SNS, lebo veľa o nej ešte nevieme. Z toho, čo som však postrehol, usudzujem, že sa nechystá k moderným európskym konzervatívcom, ale poškuľuje skorej k akejsi revitalizácii pôvodnej Hlinkovej ľudovej strany pred jej fašizáciou.

Most-Híd je štandardnou stranou viac svojimi ideami ako etnickým pôvodom. Smer, táto pôvodne strana malo- i strednomeštianskeho pokoja, sa v princípe nemení, ale zaznievajú v nej mnohé tóny, ktoré nielen odbočujú z mainstreamu, v tomto prípade toho ľavého, a posúvajú celú spoločnosť k akémusi národnému tradicionalizmu. No napriek všetkému obe strany zostávajú mainstreamovým štandardom.

Je a nepochybne bude obrovskou zásluhou médií, ak udržia „mainstreamové“ myslenie, verejnú mienku viazanú na osvedčené hodnoty a historické skúsenosti z negatívnych dôsledkov extrémnych riešení akéhokoľvek druhu. Lebo udržanie tejto „normálnosti“ je jediný priestor, ako sa nešmyknúť dozadu, ale posunúť dopredu: ako hľadať pozitívne riešenia, efektívne reformy, a keby som mal byť neprimerane náročný: byť na špici inovácií, nielen technologických, ale aj sociálnych. Áno, aj byť revolučným, ale v zmysle objavovania prevratných riešení, nie v násilných zvratoch, v negácii, deštrukcii…

Mainstream nie je dnes v móde, stal sa menšinovým žánrom myslenia. Zotrvať na jeho pôde si vyžaduje úsilie aj odvahu.

Komentáre

Teraz najčítanejšie