Denník N

O potrebe mainstreamu

Udržanie „normálnosti“ je jediný priestor, ako sa nešmyknúť dozadu, ale posunúť dopredu.

 

Autor je poslancom Európskeho parlamentu

Takzvané mainstreamové médiá, ale aj mainstreamová politika, ba asi aj verejná mienka (čo je ťažšie zachytiteľné) sa v poslednom čase dostali skôr na okraj a prestali byť dominantné. Čo je samo osebe hrozbou a otvára priestor pre riešenia, ktoré nech už sa skrývajú pod akýmikoľvek eufemizmami, demagógiou, ľúbivou rétorikou, vo svojich dôsledkoch vždy viedli k úpadku, neslobode a spiatočníctvu.

A je úplne jedno, či sa zdroje tohto extrémizmu – ktorý sa nepochybne sám bude predstavovať ako alternatíva – napájajú zľava alebo sprava, obetný baránok alebo lepšie povedané koza, lebo „baránok“ mi znie tak nežne a veľkonočne, je stále tá istá: globalizácia, kapitalizmus, liberalizmus, neoliberalizmus, Západ a imperializmus. To sú zaklínadlá a čokoľvek sa mi nepáči a chcem zhodiť, očierniť, stačí pricapiť tú správnu nálepku.

Nepáči sa mi EÚ, stačí visačka neoliberálna, nepáčia sa mi nízke mzdy alebo prepúšťanie vo fabrike, stačí globalizácia; nech sa objaví čokoľvek skutočne alebo zdanlivo nespravodlivé, čo iné môže byť na vine, no kapitalizmus; nepáči sa mi sloboda rozhodovania o materstve, pohlaví, partneroch, eutanázii, sú to hrôzy liberalizmu; páčia sa mi uhladení diktátori, ktorí si vedia udržať doma poriadok, potom žiadny odpor k nim nemôže prichádzať zdola, nie, je to len imperiálna rozpínavosť, samozrejme, Západu…

Toto myslenie, ktoré je skôr nemyslením alebo nazvem ho modelom lenivého myslenia, nehľadá reálne príčiny negatív, a teda ani ich riešenia, lebo má v rukách univerzálne riešenia: zlikvidovať kapitalizmus, zastaviť globalizáciu, vykoreniť liberalizmus…

Bohužiaľ, tento prístup sa stáva aj na Slovensku dominantný. Zoberme si politickú scénu: okrem Mosta-Híd a Smeru ostatné úplne mimo mainstreamu. Kotlebovi fašisti, Kollárovo nič, Matovičove hysterické divadlá, ale opreté o podporu katolíckych fundamentalistov (ktorých posun vyradil z normálnej politickej scény tradičných kresťanských demokratov), Sulíkov nepremyslený, extrémny libertarianizmus, popierajúci akúkoľvek normatívnu úlohu štátu (cítite tú blízkosť s anarchistami?) a Sieť, teda v tomto prípade Procházkovo nič: a tieto tri zoskupenia vyradili zo scény tradičnú neokonzervatívnu SDKÚ.

A vynechal som SNS, lebo veľa o nej ešte nevieme. Z toho, čo som však postrehol, usudzujem, že sa nechystá k moderným európskym konzervatívcom, ale poškuľuje skorej k akejsi revitalizácii pôvodnej Hlinkovej ľudovej strany pred jej fašizáciou.

Most-Híd je štandardnou stranou viac svojimi ideami ako etnickým pôvodom. Smer, táto pôvodne strana malo- i strednomeštianskeho pokoja, sa v princípe nemení, ale zaznievajú v nej mnohé tóny, ktoré nielen odbočujú z mainstreamu, v tomto prípade toho ľavého, a posúvajú celú spoločnosť k akémusi národnému tradicionalizmu. No napriek všetkému obe strany zostávajú mainstreamovým štandardom.

Je a nepochybne bude obrovskou zásluhou médií, ak udržia „mainstreamové“ myslenie, verejnú mienku viazanú na osvedčené hodnoty a historické skúsenosti z negatívnych dôsledkov extrémnych riešení akéhokoľvek druhu. Lebo udržanie tejto „normálnosti“ je jediný priestor, ako sa nešmyknúť dozadu, ale posunúť dopredu: ako hľadať pozitívne riešenia, efektívne reformy, a keby som mal byť neprimerane náročný: byť na špici inovácií, nielen technologických, ale aj sociálnych. Áno, aj byť revolučným, ale v zmysle objavovania prevratných riešení, nie v násilných zvratoch, v negácii, deštrukcii…

Mainstream nie je dnes v móde, stal sa menšinovým žánrom myslenia. Zotrvať na jeho pôde si vyžaduje úsilie aj odvahu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie