pondelok

Učiteľ Peter Farárik: Nemám dôvod štrajkovať, som spokojný

Pozrite si aj 10 zaujímavých máp od autora Lepšej geografie Petra Farárika.

Učiteľ a autor Lepšej geografie Peter Farárik. Foto - Michal Štúber

PETER FARÁRIK sa narodil v roku 1982 v Banskej Bystrici, vyštudoval učiteľstvo (ekológia a geografia) na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tri roky učil na gymnáziu a súkromnej základnej škole v Skalici, aktuálne vyučuje geografiu a informatiku v súkromnej základnej škole v Banskej Štiavnici. Začiatkom roka 2015 vytvoril portál lepsiageografia.sk, ktorý ukazuje, ako zaujímavejšie a kvalitnejšie učiť geografiu. Je slobodný, má jedno dieťa, s partnerkou žijú v Banskej Štiavnici.

Keď ste premýšľali nad dráhou učiteľa, zrejme ste vedeli, že nebudete môcť ohurovať dievčatá obrovským príjmom. Čo rozhodlo?

Nemám na to jasnú odpoveď, každý učiteľ má iné pohnútky a motivácie. Keď som sa však rozhodoval, čo vyštudujem, vôbec som neplánoval byť učiteľom. Viac ma ťahala ekológia, geografia bola v závese. Myslel som si, že skončím v nejakej environmentálnej organizácii.

Nestalo sa.

Áno, zaľúbil som sa do geografie. Tu však musím poznamenať, že nie vďaka, ale napriek vysokej škole. Kým na ekológii ma didaktika nadchla, na to, že sme tento predmet mali aj na geografii, si dnes už ani nespomínam.

Čosi ma vtedy na učení samotnom nadchlo, tvorbe metodickej príručky pre environmentálnu výchovu som sa venoval vo svojej diplomovej práci a už mi to ostalo. Pedagogickú dráhu som začal v centre voľného času, a keď som neskôr nastúpil na skalické gymnázium, učenie ma pohltilo.

Kedysi ste o školstve často a pomerne ostro blogovali, pôsobili ste ako aktivista. Časom sa to zmenilo. Akoby vás pôsobenie v školstve pripravilo o ideály.

Aktivizmu som sa celkom nevzdal, len som pochopil, že múdrejšie je venovať sa tomu, v čom som dobrý – vo vylepšovaní výučby geografie. Nemalo zmysel stále dokola trieštiť vlastné sily do iks ďalších oblastí.

Žiadne veľké ilúzie o školstve som pritom nikdy nemal. Nič extra som neočakával, takže som ani nemohol byť sklamaný. V tomto som bol a som realista, v podstate ma tam nič neprekvapilo.

Ste hádam prvý učiteľ, ktorý mi niečo také hovorí.

Nemienim nariekať. V školstve platí, že do veľkej miery to má človek také, aké si to sám spraví. Netreba sa spoliehať na iných. Ak vás tá práca baví a nájdete sa v nej, negatívne vplyvy vás príliš nezasahujú. Vždy sa nájdu nejaké problémy, len neviem, prečo by som si ich mal pripúšťať viac, ako je zdravé.

Po troch rokoch ste však učiť prestali a dali ste si takmer dvojročnú pauzu.

Malo to svoju logiku. Pôsobil som v Skalici, nebol som tam však doma, navyše na gymnáziu som iba zastupoval. Na súkromnej základnej škole som síce mohol ostať, lenže priateľka je zo Zvolena, a tak som sa presťahoval.

Vzal som to ako šancu konečne sa venovať vlastnému projektu, a tak vlastne vznikol portál Lepšia geografia.

Zatiaľ nie je v pluse. To ste si mohli dovoliť luxus ostať tak dlho bez príjmu?

Nie je to zlatá baňa, ale dá sa z toho mať príjem na úrovni učiteľa. Rozhodne som nemohol len tak ostať doma, lebo som si našetril z učiteľského platu. Stal som sa však živnostníkom a prvý rok som nemusel platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

Pri istej skromnosti som teda vyžil, vtedy som ešte nemal dieťa a rodinu. Teraz už odvody, samozrejme, platím, takže je to náročnejšie. Výhodou je, že som sa vždy venoval aj iným vzdelávacím projektom, isté príjmy som mal teda aj z „bokoviek“.

Vyučovanie geografie u Petra Farárika. Foto - archív P. F.
Vyučovanie geografie u Petra Farárika. Foto – archív P. F.

Učitelia sa celkom oprávnene búria. Každá vláda na nich kašle, na druhej strane nemám pocit, že by dokázali svoje požiadavky formulovať tak, aby im rozumel aj zvyšok spoločnosti. Nielenže nedokázali strhnúť masy, oni nevedia presvedčiť ani len dostatok vlastných kolegov.

Sčasti sa im to predsa podarilo, veď aktivity, ktoré organizovali posledné roky, dosiahli aspoň to, že zo školstva sa konečne stala celospoločenská téma na debatu. Predtým tu nič také nebolo, takže sa im podarila veľká vec.

Len v regionálnom školstve je pritom na Slovensku okolo 80-tisíc učiteľov, čo je príliš veľká masa na to, aby boli jednotní. Každý, kto čaká, že učitelia raz budú jednotní, je utopista, to sa jednoducho nedá dosiahnuť.

Ak totiž celú tému oklieštime len na platy, niet sporu, že inak svoju situáciu vnímajú pedagógovia v regiónoch a inak v Bratislave. Okrem toho, začiatkom roka sa do veľkých štrajkov zapojilo okolo 15-tisíc učiteľov. Je to málo? Podľa mňa to bolo veľmi slušné číslo.

Mali zmysel neskoršie stupňované štrajky?

Nie, týmto spôsobom sa veľa dosiahnuť nedá. Novým školským odborom aj Iniciatíve slovenských učiteľov síce fandím, nie celkom však rozumiem, ako svoje požiadavky komunikujú. A zjavne nie som sám.

Čo vám prekáža?

Príliš to celé oklieštili len na otázku platov. Vnímam to ako komunikačnú ťarbavosť.

Učitelia nedokážu presvedčiť spoločnosť, že to, za čo bojujú, je správne. Naozaj z toho kričia najmä platy, pričom každý vie, že tak ako v každej inej brandži sú aj medzi pedagógmi neschopní, leniví a zle vyučujúci ľudia. Nepočuť však nič o tom, ako ich zo školstva vypudiť.

Áno, učitelia by sa mali viac kriticky pozrieť do svojich radov a uvedomiť si, že všetci ľudia v tomto štáte majú osobné skúsenosti s rôznymi učiteľmi – dobrými aj zlými. Ak prevažujú negatívne, naozaj sa im môže zdať požiadavka na zvýšenie platov neadekvátna.

Sám pritom nerozumiem, prečo učitelia nekomunikujú, ako zo svojich radov vylúčiť slabých a neschopných kolegov. Zrejme medzi všetkými stavmi platí falošná kolegialita a medzi pedagógmi je naozaj citeľná. Učitelia dokonca ani nie sú za to, aby sa ich platy diferencovali podľa výkonu, teda kvality práce, ktorú odvádzajú. Podľa mňa je to chyba.

Dá sa to objektívne merať?

Jasné, veď vo viacerých štátoch to funguje. Rozumiem však aj kritikom, že v slovenských pomeroch by to zrejme viedlo k akémusi rodinkárstvu. Ten, čo sa bude riaditeľovi dostatočne vtierať, by mohol dostávať viac ako niekto, kto to odmietne, hoci je oveľa schopnejší učiteľ.

V každom prípade ja som za to, aby sa platy zvyšovali diferencovane podľa presne definovaných kritérií, a nie paušálne všetkým bez ohľadu na výkony. Dobrý učiteľ sa predsa nemá čoho báť.

Vyučovanie geografie u Petra Farárika. Foto - archív P. F.
Vyučovanie geografie u Petra Farárika. Foto – archív P. F.

Na Facebooku ste napísali, či si štrajkujúci učitelia naozaj myslia, že stupňovaný štrajk, do ktorého sa zapojilo cca 100 škôl, pričom len váš projekt Lepšia geografia je na viacerých, dojme vládu natoľko, aby si ich vôbec všimla. Viacerí aktivisti aj učitelia vás kritizovali, čo vás viedlo k poznámke, či sme sa v prípade učiteľov dostali do štádia, že ide o nedotknuteľnú skupinu, ktorá sa nesmie verejne kritizovať.

Ja tým kolegom rozumiem, lebo svoje aktivity robia úprimne a najlepšie, ako vedia. Rozhodne im ich snahy nemôžem zazlievať. Na druhej strane nerozumiem, prečo berú akúkoľvek kritiku tak citlivo.

Zrejme sa ich to dotklo, lebo ma vzhľadom na moje dlhoročné písanie na blogu považovali „za svojho“ a svojím názorom som ich sklamal. Z mojej strany však nešlo o útok na nich ani o gól do vlastnej brány, skôr o povzdych nad tým, že taký štrajk naozaj k ničomu nevedie.

V tejto krajine sa predsa neriešia onakvejšie kauzy typu Kaliňák a Bašternák, prečo by mal niekto riešiť požiadavky učiteľov? Nie som naivný, stupňovaný štrajk, do ktorého sa zapojilo možno 100 škôl, bol slepou uličkou. Vážne si niekto myslel, že vláda spozornie, zľakne sa, že učitelia sa búria, a urobí niečo múdre?

Vaši kritici sa pýtali, či by nebolo lepšie kritizovať interne, prípadne sa priamo zapojiť do ich aktivít a pomáhať.

Nerozumiem. Ak mám na niečo svoj názor, nemôžem sa verejne vyjadrovať, lebo učitelia sú nedotknuteľní? Nesúhlasím. Naopak, spätná väzba je dôležitá.

A prečo som sa sám nepripojil k štrajku? Lebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82484 z vás dostáva správy e-mailom