Denník N

Na novinárov v Turecku útočia provládni trollovia, hrozia im smrťou aj znásilnením

Pondelkový protest proti zatknutiu novinárov. Foto – TASR/AP
Pondelkový protest proti zatknutiu novinárov. Foto – TASR/AP

Erdoganova strana už v roku 2013 najala 6-tisíc ľudí, aby hájili stranu na internete. Po novom sa novinárom vyhrážajú smrťou, novinárkam znásilnením.

Tureckým médiám, ktoré už niekoľko rokov bojovali za svoju nezávislosť, zasadili silnú ranu čistky po júlovom neúspešnom pokuse o prevrat. Ich výsledkom sú desiatky pozatváraných médií a niekoľko desiatok novinárov v base.

Len tento týždeň zatkli šéfredaktora a desiatich ďalších redaktorov opozičného denníka Cumhuriyet. V redakciách panuje strach, viacerých novinárov fyzicky napadli, všade sa šíri podozrievanie. To, že prezident Recep Tayyip Erdoğan zneužil pokus o puč a protiteroristickú legislatívu na to, aby si vybavil účty s kritickými redakciami, je viac ako zrejmé.

K zastrašovaniu, zneužívaniu a diskreditácii novinárov sa podľa Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) pridali aj internetoví trollovia, ktorí útočia na novinárov online. Ich aktivity sa pritom výrazne zvýšili po júlovom pokuse o prevrat.

IPI a opozičné médiá majú podozrenia, že za mnohými vyhrážkami voči novinárom sú trollovia blízki vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Úrad trollov

AKP si už dávnejšie uvedomila silu a efektívnosť sociálnych médií. V roku 2013 najala 6-tisíc ľudí, ktorí začali pracovať pre Nový turecký digitálny úrad. Ich úlohou bolo vymýšľať hashtagy o AKP, presadzovať stranu v diskusiách, udržovať voličov a používateľov sociálnych sietí informovaných o jej činnosti.

Veľmi skoro sa však zistilo, že úrad má aj inú náplň. Novinári si začali všímať, že vo virtuálnom priestore pribúda útokov proti ich redakciám aj proti im osobne. „Bolo zrejmé, že ide o centrálne riadenú kampaň v sociálnych médiách zameranú na umlčanie kritikov AKP,“ povedal denníku Guardian turecký novinár Emre Kızılkaya, ktorý bol jednou z prvých obetí trollov.

Viditeľné to bolo hlavne počas protivládnych protestov v Ankare v lete 2013. Novinárom sa trollovia začali vyhrážať smrťou; reportérkam vypisovali, že vedia, kde bývajú, a prídu ich tam znásilniť. Podľa IPI sa osobitne sústreďovali na žurnalistov kurdského pôvodu či Turkov pracujúcich pre zahraničné médiá.

Niektorí trollovia písali vyhrážky a urážky do diskusií, iní si vytvorili falošné účty na sociálnych sietiach a tam zverejňovali vymyslené príbehy o novinároch. Ďalší zneužili známe mená a trollovali cez ich falošné profily (Kızılkayovi raz prišla vyhrážka z „profilu“ Laury Bushovej).

Boli takí, čo novinárom hackli ich účty na Twitteri a posielali odtiaľ statusy vo svojej réžii; objavili sa aj prípady, keď zverejnili prepisy súkromných telefonátov.

Vyhrážok pribúda a sú vulgárnejšie

Nový turecký digitálny úrad síce minulý rok oficiálne ukončil svoju činnosť, ale podozrenia, že jeho trollovia sú stále aktívni, sú silné. Prezrádza ich rétorika, metódy aj fakt, že sú zorganizovaní a zohratí.

„V mojom tíme pracovali ľudia rešpektovaní v oblasti politickej komunikácie, digitálneho marketingu a brandingu. Nikdy som nezamestnával trollov,“ bráni sa šéf úradu Gökhan Yücel, ktorý však tvrdí, že chápe, že vláda musí chrániť bezpečnosť krajiny aj na internete.

Mimochodom, agresívny štýl, akým trollovia komunikovali o politike AKP, si vyslúžil kritiku mnohých členov strany a viacerí ich dokonca obvinili, že ich útočné výpady sa podpísali pod slabší volebný výsledok stále najsilnejšej strany v Turecku.

IPI vo svojej štúdii upozorňuje, že od júla sa nielenže zvýšil výskyt online zastrašovania novinárov, ale objavuje sa čoraz agresívnejší a vulgárnejší slovník. Novinárov už nenapádajú za kritiku vlády či nedostatok vlastenectva – volajú ich teroristi, na ženy používajú oplzlé výrazy, vyhrážajú sa trestnými oznámeniami, väzením, stratou obživy.

Aj tí najodvážnejší novinári sú už z takého prenasledovania zničení. „Trollovia neovplyvnili to, ako chcem robiť žurnalistiku. Majú však vplyv na moju psychiku: nemôžem dobre spávať,“ zveruje sa novinár Bülent Mumay.

Svet

Teraz najčítanejšie