Denník N

Procházka v Sieti nebol sám

Vedenie Siete po ustanovujúcom sneme. Foto – TASR
Vedenie Siete po ustanovujúcom sneme. Foto – TASR

Ľudia, ktorí nesú s Procházkom zodpovednosť za trápny koniec Siete, nás budú opäť žiadať o dôveru.

Radoslav Procházka viedol Sieť dosť autoritársky – zodpovedalo to jeho povahe aj predstave o vlastnej úlohe v slovenskom verejnom živote. Zaslúži si preto, aby bol osobne považovaný za hlavného vinníka a za stelesnený symbol trápneho konca strany. Keď sa tak vytŕčate a snažíte sa na seba strhnúť všetku pozornosť a rozhodovanie, nemôžete sa čudovať a nemáte sa čo uraziť, ak vám prischne i všetka zodpovednosť.

Prevládajúci verejný dojem však nič nemení na tom, že Procházka nebol v Sieti sám. Hovoríme o politickej strane, v ktorej ako-tak fungovala vnútrostranícka demokracia. Alebo by aspoň mohla fungovať, keby o ňu mali ostatní straníci záujem. Bola to strana plná ľudí, čo sa navonok prezentovali ako rozhodné, kriticky uvažujúce, nezávislé osobnosti, naslovovzatí charizmatickí odborníci.

Problémy s Procházkom sa nezačali vtedy, keď druhý deň po voľbách navštívil úrad vlády, dojednával tam koalíciu so Smerom a klamal o tom. Podobne sa Procházka správal roky: vždy mal problém hovoriť pravdu, dodržať sľub, vždy sa správal autoritársky a preceňoval vlastný význam. Ak o tom dlho nevedela verejnosť, jeho spolustraníci a spolupracovníci si jeho povahové a politické chyby nemohli nevšimnúť.

Napriek tomu ho obvykle kryli, problémy bagatelizovali. Ak o tom vôbec uvažovali, odmietali si pripustiť, že sa z toho môže časom vykľuť vážny problém pre celú stranu. Je to síce v štýle „čo by bolo, keby“, oplatí sa však zamyslieť nad tým, či by Sieť skončila rovnako, ak by sa tieto „osobnosti“ správali inak – ak by včas svojmu straníckemu šéfovi stanovili nejaké mantinely a nechceli sa len pohodlne zviezť na predpokladanom úspechu. A ak by boli skutočnými politikmi, nielen nastrčenými figúrkami podnikateľov stojacich za Sieťou.

Každopádne by bolo škoda zabudnúť na nich. Spolu s Procházkom tiež nesú zodpovednosť nielen za koniec jednej strany, ale i za ďalšie rozčarovanie slovenskej verejnosti a silnejúci pocit, že politika je len klam, zrada a korupcia. Treba na to myslieť i preto, lebo sa niektorí snažia v politickej kariére pokračovať a väčšinou vo farbách Mosta-Híd sa opäť budú uchádzať o našu dôveru.

A treba na nich myslieť aj preto, lebo to nie je v slovenskej politike ojedinelý príbeh. To isté platí pre smerákov, čo dnes kritizujú Fica, a k niečomu podobnému sa možno vyvíja SaS.

V Sulíkovej strane zatiaľ vidíme podobné reakcie na predsedovo vyčíňanie ako v Sieti – významní straníci nás ubezpečujú, že oni síce so šéfom strany v rôznych veciach nesúhlasia a budú s ním o tom určite hovoriť. Nie je to však podľa nich až také podstatné, aby sa mu verejne postavili a v záujme dôveryhodnosti strany, jej koaličného potenciálu a slovenskej demokracie ho nejako krotili a neboli len Sulíkovými okrasnými príveskami.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie