Denník N

Profesor študoval spojenie hudby a politiky, výsledky neprekvapia

Hudba, ktorú počúvame má podľa profesora zo Standfordu prepojenie s politickou orientáciou. FOTO - flickr/jamblam
Hudba, ktorú počúvame má podľa profesora zo Standfordu prepojenie s politickou orientáciou. FOTO – flickr/jamblam

Voliči Clintonovej počúvajú latino, muzikály a hudbu z 80. a 90. rokov, Trumpovi sympatizanti country a gospel.

Profesor Jeff Smith zo Standfordu sa pred americkými voľbami snažil nájsť prepojenie medzi hudbou a politikou. Pri analyzovaní hudobných a politických preferencií mu pomohla platforma, ktorej je zakladateľom. Na základe geografickej polohy užívateľov vytvorili mapu, kde sa hudobný vkus prepája s tým politickým.

Na základe informácií miliónov užívateľov sa snažil predpovedať, ktorý štát bude voliť republikánov a ktorý demokratov.

Jeff Smith zistil, že voliči naklonení Hillary Clintonovej, a teda demokratom, počúvajú prevažne latino hudbu, muzikály či hudbu z 80. a 90. rokov. Prívrženci republikánov a momentálne Donalda Trumpa zase obľubujú country pesničky a gospelovú hudbu.

Vzorka milióna užívateľov naprieč celou krajinou sa podľa profesora Smitha správa konzistentne. Rozdelení sú nielen na červené a modré štáty, ale aj na základe svojho hudobného vkusu, ktorý zodpovedal politickej preferencii v danom štáte.

Preto sa napríklad country či náboženská hudba vyskytovala prevažne u voličov republikánskych štátov. Demokratické štáty potom obývali s najväčšou pravdepodobnosťou ľudia obľubujúci tzv. latino hudbu či muzikály.

Vo voľbách môžu zohrať rolu prisťahovalci, ktorí väčšinou preferujú demokratických kandidátov. Najväčšou skupinou sú Hispánci a tvoria až 11 percent z celkového počtu voličov, ktorí budú o budúcom americkom prezidentovi rozhodovať už 8. novembra.

Hudobné preferencie a politika so sebou podľa výskumníkov z organizácie Smule súvisia a nažili sa na ich základe odhadnúť výsledok naprieč všetkými štátmi. zdroj: smule
Hudobné preferencie a politika so sebou podľa výskumníkov z organizácie Smule súvisia a snažili sa na ich základe odhadnúť výsledok naprieč všetkými štátmi. zdroj: smule.com

V štátoch, ktoré nie sú úplne rozhodnuté, sa snažili voľbu odhadnúť práve na základe hudobného vkusu obyvateľov. Dnešný svet plný dát umožňuje analyzovať a predpovedať najrôznejšie súvislosti.

„Sme vedci zaoberajúci sa hudobnými dátami a máme kopu dát, ktoré chceme použiť na lepšie informovanie o tom, ako je naša krajina štruktúrovaná z hľadiska kultúry. Pri pohľade na zopár hudobných žánrov máte doslova predstavu o tom, ako je stred kultúrnej demografie viac vyrovnaný,“ povedal pre Quartz profesor Smith.

V kultúre existuje množstvo sfér, kde sa dá objavovať prepojenie s politikou, a jednou z nich je práve hudba, ktorá je podľa neho ešte relatívne neprebádanou. Práve tu sa dá podľa profesora Smitha nazrieť na kultúrne správanie štátov, ktoré sú vo voľbách pravidelne nerozhodné.

To, či bude prieskum na základe hudobného vkusu voličov nakoniec relevantný, ako v prípade prepojenia politiky s náboženstvom, sa ukáže už budúci týždeň.

Vzbura hudobníkov

Americkí hudobníci zapojení do projektu s názvom „30 dní, 30 piesní“ čerpali inšpiráciu práve v politike. Rockové kapely si vzali na mušku kandidáta republikánov Donalda Trumpa a upozorňovali tak počas celého mesiaca na správanie či škandály prezidentského kandidáta.

Tento projekt nie je žiadnou novinkou a je už tretím projektom spolupráce z dielne spisovateľa Davea Eggersa a manažéra Jordana Kurlanda.

Heslo tohtoročného projektu je „Hudobníci pre Ameriku bez Trumpa“ a každý deň počas jedného mesiaca speváci či kapely zverejňujú svoje diela. Cieľom projektu, ako to bolo aj napríklad v predošlých voľbách pred štyrmi rokmi, je zvýšiť povedomie najmä u mladých voličov, ako uviedol pre Washington Post jeden z autorov projektu, Jordan Kurland.

Zdroj: youtube.com

Svetové dedičstvo UNESCO považuje hudbu za pravdepodobne najuniverzálnejšiu formu umenia, ktoré nájdeme naprieč kultúrami po celom svete. Za zvuku piesní, melódií, pískania či hudobných nástrojov najrôznejšieho druhu si ľudia navzájom ctia tradície, rituály či oslavujú výročia, ba dokonca konkrétnych ľudí.

Vnímať hudbu je možné v najrôznejších podobách, od tej ľudovej, klasickej či punkovej až po jej najnovšie trendy, akými sú napríklad techno či elektro. Niekedy sa vzájomne prekrývajú a jej kontext je preto veľmi pestrý. Môže byť veľmi úzko spätá s prácou, zábavou, no má aj sociálnu funkciu a nájsť ju tak môžno naprieč svetom politiky.

Momenty v histórii či sociálne hnutia možno spájať aj na základe hudby. Proti rasizmu či vietnamskej vojne spieval napríklad Bob Dylan, po mieri túžil nielen vo svojich skladbách ikonický John Lennon, ale aj Bob Marley. Dôležitosť ochrany planéty prízvukoval vo svojich skladbách napríklad Michael Jackson.

Hudba tak môže pomôcť zviditeľniť problémy spoločnosti, ktoré by mali byť vypočuté. Príkladom môžu byť dnešné členky The Pussy Riot, vystupujúce otvorene proti Putinovmu režimu, či z minulosti napríklad portugalský hudobník Zeca Afonso a jeho Grândola, Vila Morena, ktorá slúžila v rádiách ako heslo pre skupiny politického odporu a stala sa tiež hymnou a dnes spomienkou na karafiátovú revolúciu v roku 1974, keď sa skončil režim diktátora Salazara.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie