Denník N

Omietka padá, voda nie je pitná, v sedačkách sú diery – cudzincov vítame s heslom „so Slovak“

Cudzinecká polícia v Žiline. Foto N – Daniel Vražda
Cudzinecká polícia v Žiline. Foto N – Daniel Vražda

Na žilinskú cudzineckú políciu musia chodiť manažéri z automobilky Kia aj množstvo iných cudzincov. Privítanie je hanba.

Žilina, župné mesto, Oddelenie cudzineckej polície, ktoré je pre cudzincov jedným z prvých reálnych kontaktov so Slovenskom, krajinou predsedajúcou Európskej únii. Z úradu bez parkoviska pre klientov odpadávajú kusy steny, víta ich deravá sedačka z obývačky v čakárni, opadávajúca omietka, toalety bez pitnej vody a nápisy v slovenčine. A to úrad vraj vyzerá už lepšie.

Najprv prekvapenie, potom zhrozenie. Takto nejako môžu vidieť manažéri a cudzinci Slovensko po krátkom pobyte v priestoroch cudzineckej polície v Žiline. Aj hygienik ministerstva vnútra, ale pre istotu konštatoval, že sú nevyhovujúce.

Úrad s deravými sedačkami bez pitnej vody

Mladá sympatická Ázijka s prekríženými prstami pod bradou na chodbe žilinskej cudzineckej polície vyzerá spokojne. Usmieva sa z veľkého vyblednutého plagátu, na ktorý PR manažéri napísali za ňu: „I feel so Slovak now.“ Cítim sa tak slovensky. Keby vedeli, kde bude visieť, určite by napísali niečo iné.

Je piatok ráno. Cudzinci na chodbe žilinskej cudzineckej polície zažívajú reálne, čo znamená cítiť sa „so Slovak“.

Ktovie, ako si mladý černoch predstavoval Slovensko, kým sem pricestoval. V Žiline určite má tú lepšiu zo sedačiek, ktoré boli pred približne štyridsiatimi rokmi pýchou socialistickej obývačky. Nad hlavou má usmievavú Ázijku a vedľa opadanú omietku, ale sedí relatívne pohodlne. Keby sa chcel napiť, má smolu. Voda nie je pitná.

Ostatným zostala sedačka s dierami na operadlách a tvrdé kovové lavice s koženkovým poťahom z čias, keď mágovia komunizmu prišli na to, že koženka sa na stehná lepí lepšie ako koža.

dsc_0941
So Slovak. Foto N – Daniel Vražda

Už je to lepšie

„Ics oribl,“ je to hrozné, povedal odchádzajúci Ázijec po anglicky s nezameniteľným prízvukom.

„Ics oribl,“ potvrdil aj Slovák v chodbe. Stojí pri stene, prehliada si interiér čakárne a ironicky prehodí, že sedačky asi odniekiaľ povyhadzovali.

„Je to hrozné, ale teraz to už vyzerá lepšie,“ dodá, čím pridá priestoru nový rozmer.

Ako to asi vyzeralo, keď to bolo horšie? Zlepšením myslel elektronický poradovník a dotykový informačný panel pri dverách. Panel má síce aj minimalistickú anglickú verziu, ale pomoc je v slovenčine, tak ako všetky nápisy na dverách kancelárie.

„Choďte sa pozrieť, ako vyzerajú WC,“ pridá, ako keby nestačila chodba – čakáreň.

Toalety sú kompletne vykachličkované a čisté. Na bielom obklade nad umývadlami sú opäť nápisy v slovenčine.

Ešteže ten najpodstatnejší – že voda nie je pitná – má znak s preškrtnutým vodovodným kohútikom, ktorému rozumejú všetci. Vylámané kryty odtokov na zemi sú v tejto súvislosti najmenším problémom.

Na vodu pozor. Foto N - Daniel Vražda
Na vodu pozor. Foto N – Daniel Vražda

Potrebujete sprievodcu a pitnú vodu

Odporúčanie z internetu, aby ste si ako cudzinec zobrali so sebou slovenského sprievodcu, hoci hovoríte plynule po anglicky, vás môže v prípade cudzineckej polície zaskočiť, ale skutočný význam pochopíte až neskôr.

Na to, aby ste zistili, že úradníci cudzineckej polície nemusia hovoriť po anglicky, sa k nim musíte najprv dostať. A v Žiline to nie je nič jednoduché.

Po približne polhodinovej exkurzii po kruhových objazdoch sme skončili v miestnom štátnom úrade, kde sa nám pokúsili ochotne vysvetliť najprv bez mapy, potom s mapou, ako nájdeme cudzineckú políciu v priemyselnej zóne centra Považia.

„Je to zložité. Kolega tam bol na školení, aj on ich mal problém nájsť,“ upokojovala nás úradníčka, kým jej kolega hľadal v mobile vhodnú navigáciu.

Našli sme, ale hľadali sme ďalej. Po chvíli sme zistili, že parkovisko pred cudzineckou políciou nie je, a zaparkovali sme pri stene bývalých kasární v rade áut, ktoré čiastočne blokovali chodník.

Na oddelení cudzineckej polície nie je okrem pitnej vody ani občerstvovací automat, hoci cudzineckú políciu navštevujú aj matky s deťmi. V šere schodiska práve upokojuje približne päťročné dievčatko mladá Ázijka. Cudzincom by mali odporučiť okrem slovenského sprievodu minimálne aj fľašu s vodou.

kolaz2 dsc_0960

Cudzincom v Žiline zmysel pre humor nestačí

Úradovňu cudzineckej polície v Žiline umiestnili do jednej z budov opustených vojenských kasární, a tak aj vyzerá.

Chlap v hasičskej uniforme hovorí, že by bolo treba opraviť veľkú, takmer tonovú železnú bránu, ktorú zatvárajú vraj ručne, aj strechu vymeniť, ale tá vyzerá úplne luxusne oproti metrovým plátom opadanej steny medzi oknami.

Tabuľa s nápisom Oddelenie cudzineckej polície je pravdepodobne pre sprievodcov a informácia na jedinom smetnom kontajneri, aby ľudia využívali systém triedeného zberu, tiež, ale tentoraz, našťastie, len po slovensky.

Cudzinec sa prvý raz autenticky, bez pomoci tlmočníka, dozvie, že je na cudzineckej polícii, až z vnútorných mreží. Vzhľadom na blízkosť kórejskej automobilky aj v znakovom písme.

Žilinčan, ktorý sprevádzal manažéra zahraničnej firmy na cudzineckú políciu, hovorí, že jeho klient mal zmysel pre humor, ale „takto vyzerajúci a takto fungujúci úrad v 21. storočí ešte nevidel“.

Na prepísanie jedného banálneho údaju, akým je adresa, potrebovali šesť návštev.

„Nepochopiteľná byrokracia. Stále vyžadovali ďalšie dokumenty, ktoré už mali z minulosti… Automat na kolky funguje len na platobnú kartu. Afričanovi, ktorého poslali do mesta na poštu, som kolok zaplatil kartou, ale takto by to snáď nemalo fungovať,“ dodal.

Foto N - Daniel Vražda
Foto N – Daniel Vražda

Môžu byť radi

„Žilinská cudzinecká polícia, ako prvý kontakt cudzincov so Slovenskom? Určite zlý, ale pozrite sa, ako vyzerá stanica v Bratislave. Tu vyzerá takmer všetko tak,“ uzatvoril tému mladý muž a ponáhľal sa odniesť nejaké dokumenty do úradu.

Trochu tej slovenskej pohostinnosti ponúka až muž v strednom veku. Hovorí o stovkách „čiernych a šikmookých“, ktorí „si sem“ chodia a mali by byť vlastne radi, že to na žilinskej cudzineckej polícii vyzerá tak, ako to vyzerá…

„… pretože naše peniaze…“ pokračoval a pichol prstom najprv do seba, a potom do mňa, „… tvoje a moje, idú im, a nie nám,“ a dokončil uisťovacou otázkou: „Chápeš?“

V tej chvíli bolo ťažké odhadnúť, či o investíciách, daniach a zamestnávaní „nás“ Slovákov nevedel, alebo by mu to príliš komplikovalo jednoduchú teóriu.

Nezainteresovanému pozorovateľovi znovu napadne heslo „I feel so Slovak“ z čakárne cudzineckej polície a možno aj nepochopiteľná podoba priestorov cudzineckej polície sa mu stáva o čosi zrozumiteľnejšou.

Nevyhovujúce priestory

Jozef Bačé, hovorca automobilky Kia Motors Slovakia, reagoval na podmienky na cudzineckej polícii diplomaticky. Spoločnosti vraj neprislúcha hodnotiť stav priestorov, ale ocenil ochotu a ústretovosť pracovníkov.

Denisa Baloghová, hovorkyňa policajného prezídia, pod ktoré cudzinecká polícia patrí, tvrdí, že pracovníci žilinského úradu pravidelne sprístupňujú zákon o pobyte cudzincov a ďalšie pomôcky v anglickej verzii a cudzincom pomáhajú. „Často sa však stáva, že klienti pomôcky z informačnej tabule strhnú a vezmú si ich,“ vraví.

Keďže budova nepatrí cudzineckej polícii, s otázkami o jej stave nás Baloghová odkázala na krajské policajné riaditeľstvo v Žiline. Odtiaľ sme sa dozvedeli to, čo sme vedeli už predtým, že „cudzinecká polícia nepatrí pod KR PZ v Žiline“, a hovorkyňa Jana Balogová nám odporučila tlačový odbor ministerstva vnútra.

Tam sa nevyhovárali na nič. O nevyhovujúcom stave objektov vedia a riešia ho podľa ekonomických a rozpočtových možností. Bratislavské pracovisko čiastočne rekonštruovali a trnavské presťahovali do nových priestorov.

„Technický stav objektu je nevyhovujúci, čo potvrdilo aj stanovisko hygienika ministerstva vnútra. Úpravy vnútorných priestorov by sa mali odštartovať v budúcom roku,“ konštatoval tlačový odbor ministerstva s tým, že budovu žilinskej cudzineckej polície zateplia. Projekt je hotový a majú už aj stavebné povolenie.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Cudzinecká polícia

Teraz najčítanejšie