Nemecká odborníčka na odpady objavila bratislavské zátišia

S nemeckou odborníčkou na odpady Alice Audrey Grindhammer sme sa pozreli, ako separuje mestské OLO, IKEA. Aktivisti jej ukazáli, ako zastupujú oficiálne úrady a čiernu skládku kúsok od centra.

Čierna skládka kúsok od centra je stále bratislavský problém. Foto N - Matej Dugovič

„Odpad je symptóm, ktorý ukazuje, aká zdravá je komunita,“ hovorí nemecká odborníčka na recykláciu Alice Audrey Grindhammer. Keď je veľa odpadu v uliciach a čiernych skládok, indikuje to problém, ktorý môže byť na rôznych úrovniach.

Alice niekoľko rokov pracovala v Berlíne pre ALBA Group, ktorá sa venuje recyklácii. Na starosti mala napríklad komunikáciu s klientmi. O skúsenostiach, ktoré má z obrovskej a rôznorodej berlínskej metropoly, ktorá je špecifická mnohými podobami mesta, prišla hovoriť aj do Bratislavy.

Alice sa spoločne s aktivistom zo Zelenej hliadky Matúšom Čupkom bola pozrieť na viaceré miesta v Bratislave. Napríklad v zbernom dvore odpadového mestského podniku OLO a takisto aj v takmer protiľahlom obchodnom dome IKEA, ktorý si tiež denne musí poradiť s množstvom odpadu. Aký je medzi týmito dvoma prostrediami rozdiel?

Alice Audrey Grindhammer má veľa skúseností z Berlína. Foto - Matej Dugovič
Alice Audrey Grindhammer má veľa skúseností z Berlína. Foto N - Matej Dugovič

Alice sa zdá, že hoci za mestským zberným dvorom vidno ťažkú prácu, prostredie je nevzhľadné a aj atmosféra je iná ako u súkromníka. „V obchodnom dome IKEA je vidno, že sú hrdí na svoju prácu a vnímajú, že to, čo robia, je dôležité. V odpadovom hospodárstve to chýba.“

Viac odpadu, menej zberných dvorov

Exkurziu začíname v už poslednom zbernom dvore OLO blízko východných hraníc mesta. Druhý zberný dvor v širšom centre magistrát zrušil asi pred štyrmi rokmi. Bratislavčania tak okrem drobných, často špecializovaných zberných miest mestských častí môžu chodiť iba na Starú Ivanskú cestu. Najväčšia tlačenica je cez víkend, keď ľudia musia čakať v naložených autách v rade na ulici.

Niekedy to vzdajú, zaparkujú na ulici a odpad radšej odnesú v rukách. OLO dvor presunulo do takej časti areálu, ktorá je podľa Čupku zo Zelenej hliadky pre ľudí menej praktická a ku kontajnerom sa oproti pôvodnému miestu dostane menej áut. „Je zvláštne zmenšiť takýto priestor, keď odpadu stále pribúda a vidím snahu recyklovať,“ vraví Alice.

Riaditeľ OLO Roman Achimský vraví, že sťahovanie, naopak, umožnilo zväčšenie kapacity kontajnerov a viac miesta pre pohyb návštevníkov.

Odpadový dvor má Bratislava len jeden. Foto - Matej Dugovič
Odpadový dvor má OLO len jeden. Foto N - Matej Dugovič

Za likvidáciu pneumatík platí občan

Podnikatelia do zberného dvora oficiálne vyvážať odpad nemôžu a hoci sú na množstvo privezeného odpadu limity, pred vstupom pracovníci kontrolujú autá len odhadom. Chýba tu váha, ktorá by presne určila, koľko je odpadu. Alice tvrdí, že by to bola aj prevencia proti prípadným podvodom.

Zástupca OLO vysvetľuje, že obyvatelia platia iba za pneumatiky. Nemka sa čuduje, veď je to kvalitná surovina na ďalšie spracovanie. Je ich veľa, nie je to komunálny odpad a musia ich ďalej odvážať, bráni sa OLO.

Koľko ton odpadu spracuje každoročne OLO?
Koľko ton odpadu každoročne vyzbiera OLO? Zdroj: OLO

Alice si rozbitým iPhonom fotografuje takmer prázdny kontajner s elektroodpadom. Nový „symbol kapitalizmu“ si kúpiť nechce, radšej počká v poradovníku na „fair“ telefón. „Ekonomika dnes funguje tak, že keď sa niečo pokazí, neopravíme to, ale kúpime si nový kus. Je ťažké zmeniť systém a nerobiť stále viac odpadu.“ Recykláciu musia podporiť aj firmy, no niekedy podľa nej uprednostnia lacnejšie a kvalitnejšie nové materiály než recyklované.

Obstál mestský odpadový podnik pri krátkej kontrole a prehliadke?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |