Denník N

Islanďania sa podobajú Slovákom. Voľby vyhrala strana, ktorá takmer priviedla krajinu ku krachu

Island je krajinou, ktorá sa po kríze v roku 2008 preslávila kritikou establišmentu. Vo víkendových voľbách sa do parlamentu dostala aj Pirátska strana, ale ani tam historická pamäť nefunguje stopercentne.

Islandský politický vývoj prebiehal až do prepuknutia ekonomickej krízy v roku 2008 lineárne a bez väčších výkyvov. Lenže odvtedy sa konali dvoje predčasných volieb. Posledné počas uplynulého víkendu. Ich výsledky hovoria o pokračovaní zmien na islandskej politickej scéne a pravdepodobne aj o vláde, ktorá vzíde z výrazných kompromisov.

Islandský stranícky systém bol dlhodobo charakteristický dominantnou pozíciou Strany nezávislosti, ktorá zvyčajne vládla so Stranou pokroku. Davíð Oddsson sa dokonca stal najdlhšie úradujúcim premiérom európskej krajiny, keď úrad zastával v rokoch 1991 až 2004. Sociálni demokrati boli druhá najsilnejšia strana, ale vládu sa im zostaviť nedarilo.

Zmena prišla s bankovou krízou

Zmena nastala až po prepuknutí bankovej krízy v roku 2008. Parlamentné voľby v roku 2009, ktoré boli prvými predčasnými voľbami od roku 1991, keď sa z Althingu – islandského parlamentu – stala jednokomorová snemovňa, vyhrali sociálni demokrati, ktorí spolu so zelenými vytvorili pokrízovú vládu.

Reformy, ktoré táto koalícia uskutočnila, síce stabilizovali ekonomiku, ale vďaka ich razantnosti si nezískali veľkú priazeň voličov. Voľby 2013 tak opäť vyhrali Strana nezávislosti a Strana pokroku. Do parlamentu sa dostala aj Pirátska strana, čím sa Island stal prvou krajinou, kde sa pirátom podarilo získať parlamentné kreslá.

Táto strana je založená na presvedčení, že voľné šírenie digitálneho obsahu na internete by malo byť súčasťou ľudských práv a sťahovanie napríklad filmov alebo hudby by nemalo byť trestné. Piráti sú kritickí k establišmentu, zastávajú liberálne hodnoty a presadzujú čo najvyššiu úroveň transparentnosti.

Následky Panama Papers

Aféra Panama Papers, ktorá na Slovensku nezanechala výraznejšie stopy, však na Islande viedla k zásadným zmenám. Vtedajší premiér Sigmundur Gunnlaugsson zatajil prepojenie s firmou zo zoznamu, následkom čoho krajina zažila ďalšie výrazné protesty začiatkom apríla. Už o tri dni po prepuknutí aféry došlo k výmene premiéra. Hoci opozícia volala po predčasných voľbách hneď na jar, vláde sa podarilo oddialiť ich konanie až na koniec októbra.

Jedným z hlavných motívov protestov bola kritika establišmentu, ktorá sa prejavila aj podporou „alternatívnych“ politických strán. Predovšetkým piráti v prieskumoch uskutočnených po protestoch a výmene na poste premiéra získavali výraznú podporu, až okolo 40 percent. Sami však upozorňovali, že sa treba vyhnúť unáhleným záverom o ich možnom zisku v parlamentných voľbách.

Aj prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnili v júni tohto roku, naznačovali, že medzi islandskými voličmi je kritika „tradičných“ politických strán rozšírená. Novozvolený prezident Guðni Jóhannesson vyhral do značnej miery práve vďaka zdôrazňovaniu svojej nestraníckosti počas predvolebnej kampane.

Nejasné výsledky

Formovanie vlády na Islande nebolo vďaka jasným výsledkom zvyčajne problémom a vládne rokovania trvali len niekoľko dní. Toto sa však zmenilo už po posledných voľbách a aj súčasné výsledky naznačujú, že nová vláda vzíde z vyjednávacieho procesu plného kompromisov.

Najvýznamnejší prepad zaznamenala Strana pokroku (jej predseda a bývalý premiér stál za aférou Panama Papers), ktorá stratila takmer 13 percent, a tak už nemôže spolu so Stranou nezávislosti, doterajším koaličným partnerom, vytvoriť vládu bez tretieho partnera. Výrazne stratili aj sociálni demokrati, keď skončili až na poslednom mieste medzi stranami, ktoré sa dostali do Althingu, následkom čoho predsedníčka strany Oddný Harðardóttir rezignovala na svoj post. Zelení síce skončili ako druhí, no najsilnejšia Strana nezávislosti medzi ich tradičných partnerov rozhodne nepatrí.

Napriek opatrnému prístupu pirátov k prieskumom verejnej mierky, v ktorých od protestov neustále klesala ich podpora, hovorila hlavná predstaviteľka strany Birgitta Jóns­dóttir ešte niekoľko dní pred konaním volieb o možnosti spolupodieľať sa na tvorbe novej vlády. Táto možnosť je stále otvorená, keďže sa umiestnili na treťom mieste, hoci je limitovaná ich postojom, že nepôjdu do vlády so stranami doterajšej koalície.

Návrhov, ako zostaviť novú vládu, je v súčasnosti niekoľko, pričom strany zatiaľ zhodu nenašli – piráti navrhli vytvoriť menšinovú vládu, strana Jasná budúcnosť navrhla poveriť Reformnú stranu, ktorá vznikla len v máji tohto roku oddelením sa od Strany nezávislosti, zostavením novej vlády. Dve posledné strany pritom otvorene podporujú členstvo krajiny v Európskej únii, čím sa odlišujú spolu so sociálnymi demokratmi od ostatných strán na ostrove.
Otázka členstva v Únii tak môže prekvapivo opäť zasiahnuť do konečného rozhodnutia.

Kritika elít?

Na zostavení novej vlády sa momentálne intenzívne pracuje, predseda Strany nezávislosti získal od prezidenta mandát na vytvorenie novej vlády. Je to pritom tá istá strana, ktorá pod vedením Davíða Oddssona bola jedným z hlavných aktérov bankovej krízy. Kritika establišmentu je tak síce na jednej strane prítomná cez podporu strán, ako sú piráti alebo Jasná budúcnosť, na druhej strane však zisk strany, ktorá svojimi rozhodnutiami takmer spôsobila krach krajiny, sa pod novým vedením dostáva takmer do predkrízových čísiel.

Voliči boli pritom omnoho kritickejší voči bývalému premiérovi Gunnlaugssonovi spojenému s aférou Panama Papers, ktorého sa snažili voliči jeho strany aktívne (hoci neúspešne) vylúčiť z boja o poslanecké kreslá (islandský volebný systém umožňuje „vyčiarknuť“ kandidáta z kandidátnej listiny istým počtom voličov). Zdá sa teda, že aj islandská spoločnosť má problémy s historickou pamäťou a reaguje len na posledné aféry.

Je preto otázne, či môže byť ostrov považovaný za príklad krajiny s vysokou zúčtovateľnosťou elít. Najbližšie dni, ako aj nová vláda na túto otázku možno ponúknu odpoveď.

Teraz najčítanejšie