Brexit sa komplikuje, o odchode Británie z EÚ musí rozhodnúť parlament
Vláda Theresy Mayovej nemá právomoc aktivovať článok 50. Parlament môže odchod zdržať, no neočakáva sa, že brexit zastaví.
Neznamená to, že Británia napokon z Európskej únie neodíde. Štvrtkové rozhodnutie súdu v Londýne však výrazne skomplikovalo cestu von, ktorú si naplánovala nová britská premiérka Theresa Mayová.
Súd rozhodol, že vláda nemá dostatok právomoci, aby sama mohla aktivovať článok 50 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa spustí odchod krajiny z EÚ. Namiesto toho to musí potvrdiť britský parlament.
„Vláda nemá právomoc aktivovať článok 50. Súd neuznal argument vlády. Nie je nič v zákone z roku 1972, čo by vládny postoj podporovalo,“ píše sa v rozsudku.
Vláda sa voči rozhodnutiu odvolá, najvyšší súd by sa mal vyjadriť do konca januára. Ak však verdikt štvrtkového súdu potvrdí, znamená to, že zrejme pozdrží začiatok odchodu krajiny z Európskej únie. Parlament, a nie britská vláda, rozhodne nielen o tom, kedy odísť, ale aj ako.
Ako bude hlasovať parlament?
Tri štvrtiny poslancov v parlamente pred referendom podporovali zotrvanie Británie v Únii. Medzi nimi bola aj vtedy ministerka vnútra Theresa Mayová. Ako ministerka bola veľká kritička EÚ, no napokon nenadšene podporila zotrvanie v Únii, najmä z ekonomických dôvodov.
Napriek tomu sa nečaká, že by poslanci názor 52 percent hlasujúcich Britov v júnovom referende nerešpektovali. Podľa prieskumu agentúry Reuters by už viacerí poslanci teraz brexit podporili.
Navyše, väčšinu v Dolnej snemovni má Konzervatívna strana premiérky Theresy Mayovej, ktorá si za svoj cieľ dala rešpektovanie hlasu ľudu a čo najpokojnejší odchod z Únie. Konzervatívci nemajú väčšinu v Snemovni lordov, no málokto očakáva, že by si nevolení lordi trúfli ísť proti ľuďom v referende a blokovať proces.
„Budeme to podrobne skúmať. Budeme sa pýtať. Ale moji lordi nebudú blokovať brexit. Ale tiež nedovolíme, aby nás prinútili zabudnúť na našu zodpovednosť,“ povedala podľa Guardianu minulý týždeň šéfka labouristov v Snemovni lordov Angela Smithová.
I now fear every attempt will be made to block or delay triggering Article 50. They have no idea level of public anger they will provoke.
— Nigel Farage (@Nigel_Farage) November 3, 2016
„Môže sa brexit zastaviť? Takmer určite nie. Ale bude to väčší chaos,“ vysvetľuje Anne Perkinsová z Guardianu.
Mnohí poslanci, ktorí si stále myslia, že Británii bude lepšie v EÚ, zastupujú obvod, ktorý hlasoval opačne. Môžu tak hlasovať podľa ľudu a proti svojmu presvedčeniu, aby si zaistili budúce znovuzvolenie.
„V 70 percentách obvodov labouristických poslancov vyhral brexit. Bolo by politickou samovraždou, keby poslanci strany išli proti (alebo sa len zdržali). Taký krok by otvoril brány pre UKIP,“ píše Perkinsová. Podľa nej sú po výroku súdu pravdepodobnejšie aj predčasné voľby.
Britská politologička Karen Hendersonová, ktorá momentálne pôsobí na Slovensku, si však myslí, že šanca, že brexit nebude, stúpla. „Stále to však vidím medzi 50 až 70 percentami, že Británia odíde,“ hovorí.
„Poslanci teraz budú rokovať o jednotnom európskom trhu a vyjednávacom pláne,“ vraví. Podľa nej je menej pravdepodobné, že odvolací súd predsa len podporí argument vlády a parlament napokon slovo mať nebude.
Zrada na dosah
Napriek tomu diskusia v parlamente môže natiahnuť čas na dlhé mesiace. Theresa Mayová chcela aktivovať článok 50 koncom marca budúceho roku. To by znamenalo, že Británia by vystúpila z EÚ v roku 2019. To sa skôr nestihne.
„Je to na vláde a iba na vláde, aby aktivovala článok 50. Nesnažia sa opraviť brexit, snažia sa ho zastaviť tým, že ho zdržia. Urážajú inteligenciu britského národa,“ povedala Mayová pred pár týždňami. Hovorca vlády vo štvrtok povedal, že je „sklamaná“.
„Zrada môže byť na dosah ruky. Bojím sa pokusov zablokovať alebo pozdržať aktivovanie článku 50. Nemajú potuchy, aký hnev verejnosti tým vyprovokujú,“ napísal na Twitteri Nigel Farage, bývalý predseda euroskeptickej a antiimigrantskej strany UKIP, ktorý najviac presadzoval odchod Británie z EÚ.
„Zástancovia brexitu by sa mali upokojiť a pokračovať. Hlas ľudu bude vypočutý a článok 50 bude aktivovaný. Odchádzame z EÚ,“ napísal na Twitteri konzervatívny poslanec Stewart Jackson.
Brexiteers should keep calm and carry on – The voice of the people WILL be heard and Article 50 WILL be invoked. We are leaving the EU.
— Stewart Jackson 🇮🇱🇬🇧🇺🇦 (@BrexitStewart) November 3, 2016
Článok 50 Zmluvy o Európskej únii hovorí, že krajina ho aktivuje „podľa svojich vlastných ústavných požiadaviek“. Právnik zastupujúci stranu, ktorá žiadala potvrdenie parlamentu, argumentoval, že referendum nebolo právne záväzné, ale len poradné, a tak parlament musí potvrdiť odchod z EÚ. Súd mu dal napokon za pravdu.
Brexit je slovo roka, silnejšie ako Watergate
Rozhodnutie súdu vyšlo krátko po tom, čo Collins Dictionary zvolil brexit za slovo roka 2016. V tohtoročnom rebríčku porazil napríklad aj slovo Trumpism (trumpizmus). Brexit prvýkrát zaznamenali v roku 2013, pred júnovým referendom jeho používanie narástlo o bezprecedentných 3400 percent.
Brexit podľa Collins Dictionary je najsilnejším politickým slovom, ktoré preniklo do angličtiny od čias Watergate. Po afére prezidenta Richarda Nixona z roku 1972 vznikla prípona gate, ktorá sa teraz bežne používa na pomenovanie škandálov veľkých rozmerov. Boli nimi napríklad Monicagate (aféra Billa Clintona a Moniky Lewinskej) či Cablegate (zverejnenie depeší amerického ministerstva zahraničia WikiLeaksom).
„Brexit už ukázal, že je užitočnejšie a prispôsobivejšie slovo ako Watergate,“ povedala pre Guardian Helen Newstead z Collins Dictionary.
Ľudia, ktorí hlasovali proti odchodu, zastávali postoj Bremain. Ľútosť nad výsledkami referenda boli Bregret. A už sa objavili ľudia, ktorí volajú po czexite či slovexite, čiže odchode Česka či Slovenska z Európskej únie. Rozchod Brada Pitta a Angeliny Jolie sa označoval aj ako Bradxit alebo BrexPitt.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
