Denník N

Názor architekta: Ako potraviny dosiahli úroveň herní

Pasážou z Grosslingovej na Dunajskú ulicu v Bratislave, ktorá išla cez obchod Teta, už neprejdete.
Pasážou z Grosslingovej na Dunajskú ulicu v Bratislave, ktorá išla cez obchod Teta, už neprejdete.

Slovo zodpovednosť milujú najmä potravinové reťazce. Škoda, že ho neberú vážne, aj keď ide o to, ako vyzerajú a ako komunikujú s okolitým prostredím.

Slovo ,,zodpovednosť” je súčasťou slovníka každej väčšej firmy a nadnárodnej spoločnosti. Vyskakuje z ich reklám, letákov, ale aj z príhovorov pre zamestnancov na firemných a teambuildingových akciách – „sme firma zodpovedná za životné prostredie, sme zodpovední za našich zamestnancov a ich rodiny, máme zodpovednosť pred spotrebiteľom“ a bla-bla-bla-bla…

Všetko je to v poriadku, niekde majú zodpovednosť predpísanú zo vzdialenej centrály, ale poznám aj mnohých, ktorí to berú naozaj vážne a úprimne.

Slovo zodpovednosť nesmierne milujú potravinové reťazce – používajú ho často. Prečo naň zabúdajú, keď príde na to, akým spôsobom formujú naše prostredie, nerozumiem.

V posledných rokoch takéto reťazce otvorili na Slovensku stovky svojich pobočiek. Obrázok je to skoro identický – uprostred dediny sa postaví typizovaný obchod, väčšinou je to skladačka pozostávajúca z nosného systému a výplňových panelov, vyasfaltuje sa parkovisko a môže sa konzumovať.

To, že sa uprostred príjemného dedinského prostredia  zrazu objaví takmer kompletne uzavretý objem bez výkladu, bez toho, aby určitým spôsobom komunikoval s okolím, už nikomu príliš neprekáža.

Je mi jasné, že v tomto biznise je nesmierne dôležitý každý centimeter plochy pre vyloženie tovaru (to určite platí aj v obchodoch s oblečením – asi preto sa nenájde trochu priestoru pre pohodlné pohovky pre zničených či znudených čakajúcich frajerov, manželov a spol.), ale určitý kontakt s ulicou, tak ako to bývalo takmer vždy, by asi tieto obchody zniesli.

Aj keď ulica… tá je väčšinou od obchodu odrezaná parkoviskom, ktoré, plné či prázdne, nikdy oko nepoteší. A napriek tomu, že tieto obchody často prinášajú ľuďom potraviny za normálnu cenu, z hľadiska tvorby prostredia majú hodnotu ako herne. Tie majú výklady vždy kompletne zaslepené. „Skvele“ to vyzerá najmä v bratislavskom Starom Meste.

V Bratislave máme smutný príklad toho, ako nové potraviny pod rôznymi značkami valcujú minulosť a neberú ohľad na tradície, alebo na to, čo vo finále vytvára určitú miestotvornosť. Legendárne potraviny Teta v centre mesta neboli kedysi len jedny z najväčších v okolí, ale boli zaujímavé aj tým, že sa cez ne dalo prejsť z Dunajskej ulice na Grosslingovu. A napriek tomu, že táto potravinová „pasáž“ prežila aj rok ’89 a neskôr aj zmeny rôznych majiteľov, prechod medzi ulicami ostal vždy zachovaný. Až do príchodu siete Lidl. Ten ho zo strany – prednedávnom zmŕtvychvstalej a dnes prosperujúcej – Grosslingovej ulice nekompromisne zavrel a začal tade zúrivo zásobovať.

Niekto si možno povie – nepodstatné. Ale ja verím, že práve tieto malé (pre mňa veľké) detaily sú tie, ktoré naše mestské prostredie formujú. Buďme k týmto nenápadným dôležitostiam zodpovední!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie