Denník N

Ako schladiť kolou Gorilu

Vyšetrovanie najväčšieho škandálu pomečiarovskej éry sprevádza od začiatku nezáujem veľkej väčšiny politikov.

Stretnutie vyšetrovateľa kauzy Gorila s prezidentom zásadné novinky neprinieslo. Lenže označiť ho za nezaujímavé napriek tomu neobstojí.

Keď nič iné, aspoň upozornilo na to, že ak sa funkcie pre frustráciu zapríčinenú tlakom zhora vzdáva vyšetrovateľ najväčšieho politického škandálu od pádu mečiarizmu, nesmie sa o tom mlčať. Aj bez toho je celá Gorila pripravená presťahovať sa do oddelenia národnej mytológie, ale aspoň náznak odporu z Prezidentského paláca je užitočný.

Pokiaľ ide o Gajdoša, s novými odhaleniami neprišiel. Pravdivosť väčšiny informácií z Gorily potvrdil už minulý rok a o tom, že aj pri takomto type kauzy je mimoriadne dôležité začať s vyšetrovaním okamžite, tiež dávno dobre tušíme.
Keďže dnes už vieme – a potvrdzuje to aj vyšetrovateľ Gajdoš – , že reči na Vazovovej a skutky, ktoré ich sprevádzali, nikoho za mreže nedostanú, cenou útechy by mohol byť aspoň zoznam predstaviteľov štátu, ktorí sa o zahladenie dôkazov z politickej korupcie pričinili.

Spomedzi tých súčasných jednoznačne najväčšie podozrenie padá na dozorujúceho prokurátora Dušana Kováčika. Vyšetrovateľ Gajdoš to vo štvrtok otvorene nepovedal, ale práve špeciálny prokurátor mu intenzívne sťažoval vyšetrovanie.

Keby sme nežili na Slovensku, trestné oznámenie policajného prezidenta, ktoré má oficiálne odhaliť, či policajnému tímu Gorila niekto kládol prekážky, by to malo potvrdiť aj oficiálne. Lenže v našom prípade sa to takmer určite skončí odvolaním na odlišný právny názor, na ktorý má každý prokurátor právo.

V tejto súvislosti pôsobí mimoriadne cynicky štvrtkové vyjadrenie premiéra, ktorý vyhlásil, že je kedykoľvek ochotný vypovedať ku kauze Gorila. Keby mu na jej vyšetrení skutočne záležalo, už dávno by sa verejne priznal k tomu, že na Vazovovej pil kolu. Tým, že sa to bojí urobiť, neurobil ani prvý krok k potvrdeniu pravosti spisu.

Politik, ktorý by bol úprimne presvedčený, že škandál sa týka iba jeho súperov – ako donekonečna opakuje –, by sa predsa nevyhnutne správal inak. Mal by totiž obrovskú motiváciu dokázať im ich vinu, pričom jemu by vôbec nič nehrozilo. Predseda vlády sa však skôr správa ako politik, ktorého pravá ruka podľa spisu vyjednávala pre stranu čierne peniaze.

Bolo by však príliš jednoduché označiť Kováčika s Ficom za hlavných hrobárov Gorily. Zodpovednosť sa ťahá naprieč politickou scénou, tajnou službou, políciou a prokuratúrou. Šanca, že raz bude zoznam vinníkov kompletný, je preto rovnako mizivá ako nádej, že Gajdoš ešte niekoho dostane pred súd.

Kauza Gorila

Teraz najčítanejšie