Mladý Iránec Reza od slovenských úradov počúva, že nie je úprimný kresťan

„Som Iránec, som veriaci kresťan a v mojej vlasti mi za to hrozí trest.“

„Tvojmu príbehu a tomu, že to myslíš s kresťanstvom vážne, neveríme.“

Tak vyzerá v skratke príbeh Iránca Rezu – na jednej strane on, na druhej náš podozrievavý štát reprezentovaný úradníkmi a súdmi.  Ťahá sa to už sedem rokov.

Mladého Iránca, ktorý na Slovensku žije od roku 2009 a štát mu vytrvalo odmieta udeliť azyl, sledujeme už takmer rok. Reza sa najprv osobnému stretnutiu vyhýbal, no teraz má pocit, že medializáciou už nemá čo stratiť. Navrhol, nech sa stretneme v bratislavskej Kaplnke cirkvi bratskej.

Prečítajte si

Prišiel ako kresťan z Iránu, úradníci ho už roky skúšajú z modlitieb

Kaplnka, nedeľná bohoslužba, to je v prípade Rezu symbolické. Iráncovi, ktorý je u nás od sedemnástich rokov, totiž úradníci migračného úradu neveria, že jeho viera, teda kresťanstvo, je úprimná. On tvrdí, že sa vo svojej vlasti islamu vzdal a konvertoval. Na Slovensku sa nechal podmienečne pokrstiť, pretože krstný list z rodnej krajiny nebol schopný predložiť. Naši migrační uradníci to skôr vnímajú tak, že vieru účelovo prezentuje, aby získal azyl, či doplnkovú ochranu, čo mu zaručí, že u nás môže ostať žiť.

Sledujem Rezu najprv z prítmia. Je zjavné, že sa v kaplnke vyzná. Ľudia, ktorí chodievajú na bohoslužby pravidelne, ho spoznávajú. Sadol si, tak ako ostatní, a započúval sa do slov kazateľa Daniela Pastirčáka.

Pastirčák: Pripomína mi moju mladosť

Reza každý deň viac ako dve hodiny dochádza do hlavného mesta za prácou. Robí v reštaurácii tureckého majiteľa, a tak v pracovné dni na stretnutie nemal čas. Oporou mu je kazateľ Daniel Pastirčák, ktorý sa Rezu ujal a „prihovoril“ sa zaňho aj na migračnom úrade.

Pastirčák hovorí, že v čase migračnej krízy a diskusie o prijímaní utečencov pociťoval „strašný vnútorný pocit hanby“. Ako kresťan cíti potrebu utečencom pomáhať, a tak sa začal zaujímať aj o Rezov prípad. „V niečom mi totiž pripomenul moju mladosť. Aj ja som sa búril voči komunizmu a tá vzbura bola nakoniec pre mňa duchovnou cestou,“ vysvetľuje. Pôvodne ateista, dnes hlavná tvár cirkvi bratskej na Slovensku. Aj Reza je podľa neho typ, ktorý sa dostal v Iráne do konfliktu s totalitnou spoločnosťou.

Pastirčák vidí za jeho konvertovaním vzburu. „Je to akt vzbury v zmysle ‚toto nechcem, chcem žiť slobodnejšie‘ a potom prišiel na kresťanské Slovensko, kde sa stretol s nepochopiteľným odmietaním.“

Nemá kam ísť, tu si už zvykol

Prečo zostávate na Slovensku, kde vám úrady všemožne dávajú najavo, že vás nechcú? Rezova odpoveď je jednoduchá: nemá kam ísť. „Ani doma nemôžem byť, ani do inej krajiny nemôžem ísť. Môžem ostať už len tu,“ odvetí výbornou slovenčinou. Pôvodne sa chcel dostať do Anglicka.

Slovensko sa naučil mať svojím spôsobom rád. Páči sa mu, že je to malá krajina, pokojnejšia ako rodný Irán. Zároveň od prvého momentu, ako mu migračný úrad v roku 2009 odmietol udeliť azyl, pochopil, že je zle. Ľutuje, že tu skončil? „Od prvého dňa,“ odpovedá bez zaváhania.

Prečítajte si

Omietka padá, voda nie je pitná, v sedačkách sú diery – cudzincov vítame s heslom „so Slovak“

Odchádzať do inej krajiny už nechce. Nielen preto, že by sa tým vystavil veľkému riziku. Ak by ho zadržali inde, okamžite by ho vrátili na Slovensko, čo je prvá krajina, cez ktorú vstúpil do Európskej únie. Taký je zákon. „Ja už som si tu aj tak zvykol. Poznám jazyk, mám tu priateľku. Prečo by som mal kdesi začínať odznova?“

Mrzí ho, že tí, ktorí by azyl naozaj mali dostať, nemajú na migračnom úrade šancu, no tí, „ktorí si doklady nezaslúžia, ich už dávno majú“. Tvrdí, že sa mu niektorí cudzinci smejú na ulici, keď im povie, že azyl stále nedostal.

Je to osobné

Prečo to tak dlho trvá a naráža na nedôveru? Na to Reza odpoveď nepozná. I keď naznačuje, že pri posudzovaní jeho prípadu je možno „nejaký osobný problém“. Takúto neprofesionalitu a možnú zaujatosť však migračný úrad odmietol. Cez tlačový odbor ministerstva vnútra odkázal, že k prebiehajúcim prípadom sa nevyjadruje, no každopádne úradníci „nezdieľajú názor, že by prípad posudzovali s osobnou zaujatosťou“. Pripomenuli, že žiadateľ a ani jeho právna zástupkyňa neuplatnili možnú námietku zaujatosti.

Rezov spis má za sedem rokov takmer tisíc strán, čo niekoľkokrát vo svojom rozsudku z augusta napísal aj bratislavský krajský sudca Ľubomír Šramko. Opäť potvrdil správnosť rozhodnutia migračného úradu, ktorý žiadosti o azyl nevyhovel. Ako základný problém označil, že mladý Iránec od príchodu nedokázal hodnoverne preukázať, že úprimne konvertoval.

Krstný list ani vyjadrenia cirkevných predstaviteľov neboli dostatočným dôkazom. Migračný úrad tvrdí, že jeho výpovede sú nedôveryhodné, lebo ich viackrát menil. Keď prvýkrát žiadal o azyl ako neplnoletý, dôvodom nebolo, že konvertoval, ale že nedodržiaval moslimské tradície.

„Ak by sa skutočne už v tom čase nachádzal v ohrození života z dôvodu neskôr prezentovaného konvertovania na kresťanskú vieru, je nepochybné, že by túto, zjavne najvýznamnejšiu skutočnosť uviedol už v priebehu prvého azylového konania, v ktorom bol tri razy vypočutý,“ konštatoval sudca Šramko. V prvom konaní Rezu zastupovala opatrovníčka, ktorá o konvertovaní vedela, no aj tak to nespomenula a proti rozhodnutiu migračného úradu sa neodvolala.

Neveria, že on verí úprimne

Ako rozpory vo výpovediach vysvetľuje Reza? Za sedem rokov trvania azylového konania s ním migračný úrad spravil osem pohovorov. Zo začiatku komunikoval prostredníctvom tlmočníkov, neskôr už vedel hovoriť bez nich. Spomína, že bolo náročné, dokonca nemožné odkontrolovať od slova do slova všetko, čo niekto iný pretlmočil. Pripúšťa, že niektoré udalosti a činy mohol zrozumiteľnejšie vysvetliť. Faktom však je, že základná dejová línia jeho príbehu ostáva nezmenená.

Prečítajte si

Advokátka: Sľubujeme pomoc kresťanom, no úradníci majú o viere svoje predstavy

Jeho vieru hodnotia úradníci podľa vonkajších prejavov. Podľa toho, či nosí kríž, ako sa vie modliť, či pozná Bibliu a ako často chodieva do kostola. Snažia sa takýmto spôsobom odhaliť, či je úprimným kresťanom. Dá sa to vôbec?

„Dá. Na poslednom súde,“ hovorí Pastirčák. Spochybňovať niekoho vieru sa podľa neho neodváži žiaden citlivý kňaz. „Ak niekto povie, že verí, tak mu musíme veriť,“ dodal. „Podstata jeho prípadu predsa nie je o viere. Azyl sa neudeľuje za to, že je niekto kresťan, ale preto, že je ohrozený na živote,“ pripomenul Pastirčák.

Obavy z návratu sú vraj neopodstatnené

Aj na to však majú migrační úradníci odpovede. Obavy z návratu do Iránu sú podľa nich neopodstatnené. Rezu pritom varovali vlastní rodičia aj priatelia, že mu hrozí prísny trest. Potvrdzujú to aj správy o Iráne, ktoré do azylového spisu založil migračný úrad.

Trest mu hrozí nielen za to, že konvertoval. Už pred odchodom mal problémy s dodržiavaním moslimských tradícií, fajčil počas ramadánu a verejne sa stretával so svojou priateľkou. Kde má migračný úrad záruku, že návrat žiadateľa o azyl do domoviny, ktorý okrem toho cestoval na falošný pas, nebude zámienkou pre iránsky režim, aby ho nepotrestal? Vo veciach viery je mimoriadne tvrdý.

Ak však niekto navonok neprejavuje vieru v krajine, kde je to dovolené, nemusí sa obávať postihov v krajine, kde sa to trestá. To je zostručnená odpoveď úradníkov, ktorí nevzali do úvahy Rezove náboženské aktivity v Košiciach, kde istý čas býval, a ani súčasné v Bratislave. A je jedno, či by bol posudzovaný ako konvertita, alebo odpadlík. Okrem iného argumentujú aj tým, že o odklone od islamu sa nemali v Iráne ako dozvedieť.

Názor migračného úradu potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, a tak sa Reza opäť odvoláva na Najvyšší súd. Jeho právna zástupkyňa Miroslava Mittelmannová však dodáva, že tentoraz žiadajú súd aj o to, aby mu priamo udelil medzinárodnú ochranu podľa takzvanej Procedurálnej smernice o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany. Alternatívne súdu navrhujú, aby sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou vo veci výkladu relevantného ustanovenia spomínanej smernice. O priamu aplikáciu procedurálnej smernice žiadali už aj Krajský súd v Bratislave, no ten len napísal, že mu také oprávnenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

Rezov prípad môže byť precedensom

To, že sudcovia nemôžu priamo udeliť azyl, nehovorí len krajský súd, ale aj migračný úrad. Je pravda, že to neumožňuje priamo žiaden slovenský zákon. Mittelmannová upozorňuje, že súdy by nemali aplikovať len slovenské právo, ale aj európske. A tu naráža práve na procedurálnu smernicu, podľa ktorej členské štáty Európskej únie musia zabezpečiť prístup žiadateľov o azyl k účinnému opravnému prostriedku, čo podľa smernice má zahŕňať aj prípadné posúdenie potrieb medzinárodnej ochrany priamo súdom.

Prečítajte si

A čo ak my budeme potrebovať pomoc s Ukrajincami? Postoj k utečencom sa nám môže vypomstiť

Keďže nie je jasné, či „prípadné posúdenie medzinárodnej ochrany“ sa môže vykladať aj ako „prípadné udelenie medzinárodnej ochrany“, navrhuje Rezova právna zástupkyňa Najvyššiemu súdu, aby sa obrátil s predbežnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie. Ak by sa aj podľa súdneho dvora ustanovenie tak vykladať nemalo, stále môže Najvyšší súd, bez toho, aby sám udelil medzinárodnú ochranu, posúdiť potreby udelenia medzinárodnej ochrany, a to výslovným spôsobom vo svojom rozhodnutí tak, aby o tejto otázke viac neexistovali pochybnosti.

Migračný úrad by následne musel rozhodnúť v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu, ktorý má povinnosť rešpektovať jeho názor. Ak by Najvyšší súd udelil azyl, bol by to prvý prípad žiadateľa o azyl na Slovensku, keď by sa takto postupovalo.

Sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová, ktorá sa venuje azylovému právu, pritom na túto možnosť upozorňovala už pred vyše rokom. V rozhovore pre Denník N povedala, že je „najvyšší čas aj u nás prijať novú úpravu, ktorá by umožňovala priamo súdom udeliť azyl“.

Pripomenula, že to takto funguje v Rakúsku, Slovinsku aj v Holandsku. „Ak opakovane úrad nerešpektuje právny názor súdu, tak súd udelí azyl,“ vysvetlila, ako by nová úprava mala fungovať. V prípade Rezu rozhodnutie migračného úradu raz zrušil minister vnútra, raz Krajský súd v Košiciach a trikrát Najvyšší súd.