Bratislavské majáky zlého vkusu

Azda okrem samotných developerov sme to všetci tušili, ale teraz to už máme čierne na bielom. V nedávno predstavenej Urbanistickej štúdii výškového zónovania Bratislavy je schovaná podrobná kritika nedávnej výškovej výstavby. V skratke počas posledného desaťročia vyrašili do panorámy mesta predovšetkým zle umiestnené majáky, ktoré namiesto dotvárania mesta na široko-ďaleko varujú pred naším nezáujmom o verejný priestor, nevkusom a aroganciou ich staviteľov.

Urbanistická štúdia prináša tri varianty výškovej regulácie a identifikuje územia s rozvojovým potenciálom, ako napríklad oblasť medzi autobusovou stanicou Mlynské Nivy a Euroveou alebo Nové Lido na petržalskej strane, kde by najvyššie stavby v budúcnosti mali vyrastať.

Za výškové budovy sa považujú stavby vyššie ako 46 metrov, čiže viac ako najvyššie socialistické paneláky. Základom štúdie je členenie výškových budov na budovy s lokálnym a celomestským pôsobením podľa toho, či sú nižšie alebo vyššie ako 60-metrový hotel Kyjev. Autori štúdie, odborníci z magistrátu Bratislavy, odporúčajú brať za neprekročiteľnú výšku budúcej výstavby centrálu Národnej banky Slovenska, ktorá dosahuje 111 metrov.

Keď sa však cudzinec pozrie na panorámu mesta z Bratislavského hradu alebo vyhliadkovej platformy na moste SNP, myslíte si, že je schopný jednoznačne identifikovať centrálu NBS ako najvyššiu? Aj mnohí domáci by s tým mali problém. A situácia sa len zhorší, keď sa dostavajú výškové budovy situované vedľa seba v spomínaných rozvojových oblastiach.

Prakticky vzniknú novodobé mestské hradby siahajúce od budovy CBC (94m) pri sídle VÚB (84m), cez Twin City (plánovaná veža 88m), Sky Park od Zahy Hadid (posledný plán zo septembra 2016 hovorí o troch vežiach po 105 m a jednej so 116m), Panorama City (dve veže po 108 m), Tower 115 (104 m), Euroveu 2 (neznáme detaily) až po Artmédiu (plán 90 m) a Nové Lido so zatiaľ nešpecifikovaným počtom výškových budov. Pri takejto slabej výškovej variácií vznikne kompaktná jednoliata hmota bez skutočnej výškovej dominanty. Budú to hradby s cimburím, ale bez brány do mesta.

Samotná myšlienka výškového limitu nie je vôbec ani zlá, ani nezvyčajná. Kiež by s ňou úrady neotáľali a mali sme ju už pred pätnástimi rokmi, keď sa začali ohlasovať prvé novodobé výškové projekty. Mohlo sa predísť mnohým urbanistickým prešľapom a podpásovkám, a budova NBS mohla byť skutočnou dominantou.

Napríklad vo Washingtone D.C. platí výšková regulácia už od roku 1899. Prijali ju krátko na to, čo jeden vtedajší developer spôsobil škandál výstavbou dvanásťposchodového hotela značne prevyšujúceho bežnú miestnu zástavbu. Budovy v hlavnom meste USA v súčasnosti nemôžu byť vyššie než 40 metrov. Existujú síce viaceré výnimky, ale i tak druhá najvyššia stavba v meste so svojimi 100 metrami zďaleka nepresahuje výšku Washingtonovho memoriálu, ktorý meria 169 metrov.

Snaha architektov z magistrátu určiť maximálnu možnú výšku na základe v súčasnosti najvyššej verejnej budovy je pochopiteľná i chvályhodná. V slovenskom kontexte najvyššia budova hlavného mesta postavená developerom by ľahko mohla korunovať pocit, že developeri definitívne prevzali všetku kontrolu nad verejným priestorom. Lenže pokiaľ chceme mať jednoznačnú výškovú dominantu mesta, tak by ostatné budovy mali byť od nej dostatočne nižšie a mal by sa nájsť pre ňu priestor.

Toto je, samozrejme, otázka na diskusiu pre všetky zainteresované strany. Oveľa naliehavejší problém než stanovenie výškového stropu v Bratislave je, kde konkrétne sa plánuje výstavba najvyšších budov s celomestským pôsobením.

Urbanistická štúdia má byť podkladom pre zmenu záväzného územného plánu Bratislavy. Preto každý, kto sa nechce bezmocne prizerať, ako mu v susedstve vyrastá pätnásť- až tridsaťposchodová opacha, by sa mal detailne pozrieť na to, čo mu mesto pripravilo vo forme troch výškových variantov (grafická časť štúdie 4.0 až 4.2), a sledovať, ktorý z nich nakoniec prejde.

Príkladom je priestor pri Starom moste na mieste bývalého štadiónu Artmedie Petržalky, ktorý vlastní Ivan Kmotrík, známy z výstavby Národného futbalového štadióna. V nulovom variante sa predpokladá optimálna zástavba vo výške 32 až 46 metrov. V prvom variante zástavba v najvyššej výškovej hladine 60 až 111 metrov. A v druhom variante len hladina 18 až 25 metrov. Pritom investor len v lete predložil na posúdenie environmentálnych vplyvov projekt polyfunkčného komplexu s 90-metrovým vežiakom s 30 podlažiami a vyše 1300(!) parkovacími miestami. Tým je jasné, ktorý variant bude za každú cenu presadzovať.

Pritom ak sa jeho plány naplnia, tak sa postaví výškovka, ktorá bude dominovať už teraz obliehanému Sadu Janka Kráľa. Tým by sa zopakovala situácia, ktorá nastala pri výstavbe 96-metrovej veže pri Auparku. Tú vidno, ešte aj keď korzujete na Michalskej v historickom centre mesta a niečo podobné možno očakávať s Artmediou. Aupark Tower tiež na desaťročia zdeformovala výhľad na Most SNP. Pritom jej developer (HB Reavis) pripravuje výstavbu viacerých plánovaných výškoviek aj v okolí Artmedie, takže obavy z ďalších jaziev na tvári mesta sú na mieste.

Ak si predkladanú reguláciu neodsledujú občania, môžu si byť istí, že tak s radosťou a potichúčky urobia developeri. Pripomienky je možné zaslať len do 25. novembra. Potom, keď raz dôjde ku kontroverzným výstavbám a úrady svorne s developermi budú omieľať frázu, že všetko je v súlade s predpismi a územným plánom, zostane verejnosti len hnev a frustrácia nad problémom, ktorý sa už nebude dať riešiť. Nedávno odštartovaná kampaň proti dávno odsúhlasenému a práve rozbehnutému projektu Bezručová pozdravuje.