Denník N

Ľudia podceňujú, ako veľmi sa môže zlepšiť ich nálada, ak vstanú z gauča a prejdú sa

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Vedci vydali štúdiu, podľa ktorej chôdza navodzuje pozitívne pocity, ako sú radosť či sebavedomie.

Je to skoro 150 rokov, čo Charles Darwin, otec evolučnej teórie, napísal, že skoro všetky pozitívne pocity, vrátane veselosti, radosti, nadšenia či sebavedomia, sú spojené s aktívnym pohybom.

Dvojica vedcov zo Štátnej univerzity v Iowe tvrdí, že uvedenú hypotézu otestovali a majú na ňu vysvetlenie. V časopise Emotion prednedávnom vydali článok, že chôdza zlepšuje našu náladu.

Autori spravili tri experimenty, ani v jednom ľudia netušili, čo je cieľom výskumu. V prvom experimente sa ľudia hromadne prechádzali v areáli školy. Po skončení krátkej, 12-minútovej chôdze vykázali viac pozitívnych pocitov – veselosť, sebavedomie či bdelosť – ako kontrolná skupina tých, čo sa neprechádzali, sedeli a len sa pozerali na fotografie areálu.

Prechádzanie spojili s pozitívnymi pocitmi

V druhom experimente vedci vystupňovali nudu spojenú s chôdzou a ľuďom povedali, aby sa prechádzali sami v jednej z univerzitných budov. Aby ešte viac zabránili vzniku prípadných pozitívnych pocitov z chôdze, ľudí varovali, že po skončení experimentu napíšu dvojstranovú esej o zážitku. Nevábnu aktivitu mala nasledovať debata o obsahu práce.

Ľudia v kontrolnej skupine sedeli a len sledovali video o prechádzke budovou. Ukázalo sa, že tí, čo boli v prvej skupine a prechádzali sa, si udržali pozitívnu náladu, hoci pred začiatkom experimentu predpokladali, že dôjde k jej poklesu. Naopak, u ľudí, ktorí sedeli, dôšlo k poklesu pozitívnej nálady.

Tretí experiment

V treťom experimente ľudí náhodne rozdelili do troch skupín podľa toho, či sledovali video o londýnskej galérii, keď sedeli, stáli alebo chodili po bežiacom páse. Autori účastníkom experimentu zaklamali, že skúmajú vplyv vzdialenosti športového vybavenia telocvične na pocity človeka.

Skutočný cieľ výskumu vedci maskovali zámerne: ak by ľudia vedeli, že skúmajú vplyv chôdze na pocity, dáta by boli skreslené a nedôveryhodné.

Aj tu platilo, že ľudia, ktorí sa prechádzali, vykázali najviac pozitívnych pocitov.

JB 26 Hannover - Muž kráèa so svojimi psami poèas prechádzky v lese v Hannoveri na severe Nemecka 4. októbra 2016. FOTO TASR/AP A stroller walks his dog through a forest in Hannover, northern Germany, Tuesday, Oct. 4, 2016. (Peter Steffen/dpa via AP)
Foto – TASR/AP

Myslia si, že našli kauzalitu

Bude na vedeckej komunite, aby uvedené experimenty zopakovala a názor autorov, že „ide o prvý dôkaz o kauzálnom vplyve chôdze na pozitívne pocity“, buď prijala, alebo odmietla.

Pri výskume tohto druhu vždy hrozí, že si zameníme koreláciu, čiže vzájomný výskyt dvoch javov, v tomto prípade chôdze a pozitívnych pocitov, s kauzalitou, teda príčinnosťou.

Lebo je možné, že nejaká neznáma premenná, ktorá sa vyskytuje spoločne s chôdzou, vyvoláva uvedené pozitívne pocity. Mohlo by ísť napríklad o čerstvý vzduch, zeleň, sociálny kontakt či iné faktory.

Autori sú však presvedčení, že našli kauzalitu. „Tieto zistenia naznačujú, že chôdza má oveľa väčší vplyv na naše emócie a pocity, ako sme si doteraz mysleli,“ píše sa v štúdii. „Ľudia podceňujú, ako veľmi sa môže zlepšiť ich nálada, ak vstanú z gauča a vydajú sa na prechádzku. Lebo sa viac sústredia na momentálne prekážky, ktoré im v tom bránia, ako na potenciálny prospech pre svoju náladu,“ dodávajú autori.

Čo robí telo, má vplyv na psychiku

Autori dávajú Darwinovi za pravdu a tak ako on tvrdia, že chôdza a pozitívne pocity súvisia. Ale prečo? Pomáhajú si teóriou vtelenia (z angl. embodiment), podľa ktorej je prežívanie úzko späté s tým, čo robí telo. Povedané lapidárne: čo robí telo, má vplyv aj na psychiku (zaujatie dominantnej pozície by napríklad malo zvýšiť sebavedomie človeka).

Navyše, vravia autori, po milióny rokov evolúcie bol pohyb spojený s aktivitou určenou na maximalizáciu zdrojov, či už potravy, prístrešia, alebo iných. Aj takýmto spôsobom by telesná aktivita mohla byť spojená s pozitívnymi pocitmi: pohyb bol činnosťou určenou na zabezpečenie zdrojov (potrava, prístrešie, …), ktoré navodzujú pozitívne pocity.

Na úplný záver dodajme, že v ostatnom čase psychológovia podrobili teóriu vtelenia kritike. Viaceré štúdie, ktoré z nej vychádzajú, sa nepodarilo zopakovať.

Dostupné z: doi: 10.1037/a0040270

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie