Denník N

Až raz budete čítať moje rozhovory s Kaliňákom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Súčasťou tejto práce je komunikácia s rôznymi ľuďmi. Nielen s tými, ktorí sú slušní a čestní, ale aj s tými, s ktorými v bežnom svete nechcete mať nič spoločné. Napriek tomu, sú pre mňa často ako zdroje dôležití.

Riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš sa vo svojom blogu Čo nás Kočnerove SMS-ky naučili o novinároch pokúsil analyzovať rozhovory novinárov s Gáborom Grendelom, ktorých prepisy zverejnil Marián Kočner.

Šípoš píše, že aj moja komunikácia by mala byť pod zvýšeným drobnohľadom, lebo som podľa neho „jedným z najvplyvnejších novinárov vôbec“.

Keď som išla na Kočnerovu tlačovku, tušila som, o čom bude. V redakcii sme sa dohodli, že otázkami na Kočnera dáme dostatočne najavo, čo si o jeho „odhalení“ myslíme. Neukazuje žiadnu korupciu novinárov a predstavuje ho človek s nevysvetleným pôvodom majetku.

Gabriela Šípoša a Transparency International si za ich prácu vážim, preto ponúkam pár poznámok k otázkam, ktoré organizácia kladie.

Ak mi informácie vypúšťa politik, stojí mi neskoršia kritika tohto zdroja za to, že ho nabudúce v inom texte nebudem šetriť? Pýta sa Šípoš.

V novinách som začala pracovať, keď som mala 18 rokov (dnes mám 34). Prišla som do parlamentu, a keď sa ma ochrankár pri radare, ktorý skenuje tašky, opýtal, či som tu „za tlač“, ja som rozumela iba slovesu „zatlač“ a stlačila som červený gombík na skeneri, taká som bola vystresovaná. Stroj našťastie fungoval ďalej.

Pamätám si ten prvý pocit, keď som naozaj stála pred otázkou, či mi kritika zdroja stojí za to, že už do budúcna nebude môj zdroj. Bola to jedna z prvých vecí v žurnalistike, ktorú som pochopila – že mi za to tá kritika stojí. Čas mi dal neskôr za pravdu. Vo svojej práci som si už „odpálila“ veľa zdrojov preto, že sa neskôr objavili v inej kauze, no väčšinou sa stalo to, že tie zdroje sa vrátili.

Nerozumela som tomu, ako majú niektorí novinári pred politikmi rešpekt a nekladú im jasné a kritické otázky. Nechápala som, že všetci novinári nevidia, že tie zdroje sa vždy vrátia bez ohľadu na kritiku, ktorú o nich napíšete, pretože nielen my potrebujeme zdroje, aj zdroje potrebujú médiá. Politici vás budú rešpektovať práve vtedy, keď uvidia, že nešanujete nikoho a že ku každému pristupujete rovnako.

„Novinárske ceny a sláva medzi kolegami sú predsa za uverejnené kauzy. Že ste niečo ako novinár schválne neriešili, o tom sa spravidla nik nedozvie, obzvlášť mimo redakcie,“ píše tiež Gabriel Šípoš. Áno, priznávam, že rada vyhrávam novinárske ceny a chcem v počte followerov na Facebooku predbehnúť Roberta Fica, ale odmietam vznesené podozrenie, že som niečo neriešila, lebo sa to týkalo môjho zdroja. Prosím, ukážte mi jeden prípad, kde som sa dozvedela o tom, obrazne povedané, že niektorému politikovi bol vyplatený neoprávnený nadmerný odpočet DPH, a ja som o tom nenapísala.

Chápem však, že podozrenia z manipulácie vznikajú už len zo zverejnenia informácie, že niektorí ľudia sa poznajú a vychádzajú spolu dobre. Rešpektujem to, a preto ponúkam pár poznámok k môjmu vzťahu s Gáborom Grendelom.

Poznáme sa od vysokej školy. Tak ako s ostatnými novinármi mojej generácie, sme boli kolegovia. Spolu sme pracovali aj na viacerých kauzách. On ako redaktor Markízy, ja ako redaktorka SME. Týkali sa napríklad predsedu SNS Jána Slotu alebo podozrenia z trestného činu, ktorého sa mal v minulosti dopustiť bývalý riaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth. (Sú to len dva, na ktoré si spomínam, ale isto ich bolo viac.)

Keď sa Grendel rozhodol odísť pracovať ako hovorca ministerstva vnútra, nebola som nadšená, pretože som si myslela, že bol dobrý novinár. Logicky som si však s ním nepovykala, ani sme neprestali komunikovať. Práve naopak, začali sme komunikovať ešte viac, pretože hovorca ministerstva vnútra je pre moju prácu naozaj dôležitý zdroj, či už je ním Gábor Grendel, Erik Tomáš, alebo Ivan Netík.

Šípoš mi vyčíta SMS správu vo volebnú noc „Fuck, 6 hlasov“, keď Grendel tesne prehral voľby za starostu Starého Mesta. Priznávam, že som mu víťazstvo priala. Mrzí ma, ak to niekto považuje za neprofesionálne a nečestné.

Napriek môjmu vzťahu s Grendelom si myslím, že som jeho ani Daniela Lipšica nikdy nešetrila. S Lipšicom si doteraz vykám napriek tomu, že s jeho manželkou si tykám, lebo aj s ňou som kedysi chodila na tlačovky, rovnako ako s Grendelom.

Príklad z posledných dní: po Lipšicovej dopravnej nehode ma jeho politický súper upozornil na to, prečo nič nenapíšem o tom, že keď spôsobil rovnakú dopravnú nehodu Víťazoslav Móric, niekdajší predseda SNS, Lipšic ako minister spravodlivosti podal mimoriadne dovolanie, v ktorom žiadal pre Mórica prísnejší trest. Nepamätala som sa na to, ale keď som si informáciu overila, napísala som text: Lipšic podal dovolanie aj pri rovnakej nehode, ako mal on. Považovala som za svoju povinnosť to napísať.

Moja práca ma baví a vidím v nej poslanie. Vidím zmysel upozorňovať na to, keď politici robia chyby, kradnú alebo podvádzajú. Verejnosť si to možno nevie úplne predstaviť, ale súčasťou tejto práce je komunikácia s rôznymi ľuďmi. Nielen s tými, ktorí sú slušní a čestní, ale aj s tými, s ktorými v bežnom svete nechcete mať nič spoločné – sú to zločinci, intrigáni, politici s nenaplnenými ambíciami, zlodeji, kočnerovia alebo piťovci, s ktorými by ste nikdy nešli ani len na kávu, nieto ešte na dovolenku. Napriek tomu, sú pre mňa často ako zdroje dôležití.

Je pre mňa dôležité poznať ich názor, dostať sa k ich informáciám alebo vedieť, aké majú politické plány a ako premýšľajú. S týmito ľuďmi sa nerozprávam štýlom facebookového diskutéra. S týmito ľuďmi často v komunikácii súhlasím alebo pristupujem na ich štýl komunikácie, hoci si v skutočnosti myslím niečo iné. Neraz taktizujem, podobne ako oni. Pokojne sa mohlo stať, že som Kaliňákovi do telefónu povedala, že je naozaj krásny, sexi a fantastický minister, ktorý urobil nepriestrelnú schengenskú hranicu, a predbiehala sa s ním v tom, kto použije viac vulgarizmov. No bolo to len preto, aby som na konci dňa mohla odpublikovať aj taký text, ako bol napríklad tento: Skíni im zabili mamu, v Žiline na nich pľuli, ušli do Belgicka.

No a? Myslím, že kauza Bašternák ukázala, že svedomie mám čisté. Preto prosím všetkých čitateľov, aby nás novinárov posudzovali najmä podľa toho, čo čítajú v novinách a čo vidia večer v správach, a nie podľa toho, s kým a ako sa rozprávame vo virtuálnom svete mobilu.

Ale rozumiem, že sa o to môžu naši čitatelia zaujímať a že aj v situácii, keď na nás ľudia ako Kočner útočia bombastickým zverejňovaním nelegálne získanej bežnej komunikácie, sme povinní sa čitateľom zodpovedať.

Ubezpečujem však Roberta Fica, aj Roberta Kaliňáka, že svoje otázky klásť neprestanem a že nikdy ako novinárka neprezradím svoj zdroj, ktorý si neželá byť menovaný, bez ohľadu na to, kto ním bol alebo bude. A to ani vtedy, keby som bola jediným svedkom, ktorého výpoveď by umožnila obviniť Kaliňáka z poškodzovania cudzích práv, tak ako je teraz kvôli jednej novinárke obvinený Daniel Lipšic.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie