Denník N

Ako Slovensko môže nájsť svoju cestu k svetovosti

Naša svetovosť nemusí byť len výsledkom napodobňovania „univerzálneho“ podľa vzoru prezidenta, cestou nie je ani kladenie odporu, ako to robí premiér.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu

Premiér Fico si nevie vynachváliť V4, jej spoluprácu oceňuje vysoko, ba bez nej si nevie predstaviť ani úspešné fungovanie v Európskej únii. Teda skôr by som povedal vzdorovanie. Jasné, že v otázke migrantov a kvót. Inú tému som nepostrehol.

Prezident Kiska zasa horekuje, že V4 nikdy nemala také zlé meno vo svete, a teda v rámci nej aj Slovensko. My preto, že sa nechceme podieľať na solidarite pri rozdeľovaní utečencov, Maďari a Poliaci okrem toho aj pre skutočne závažné porušovanie demokratických princípov (ku ktorým sa vstupom do EÚ sami zaviazali…). Česi sa len vezú s nami, a to radi, lebo si z ostatných členov V4 urobili akúsi nárazníkovú zónu, vankúšik, ale priamej konfrontácii s Bruselom sa vyhýbajú.

A druhým kameňom sváru sa stal dalajláma: podľa prezidenta nepochybne osoba hodná povšimnutia pre svoje univerzálne hodnoty, svetovo uznávaný morálny kredit. Pre premiéra Fica zasa nielen zbytočné dráždenie veľkého čínskeho draka, ale aj ohrozovanie slovenských záujmov. Povedané stručne, zasa sa nám tu v novom variante vyjavil spor túžby po svetovosti a túžby po slovenskej osobitosti.

Alexander Matuška v kontexte našej kultúry chcel riešiť dilemu medzi uzatváraním sa do vlastnej ulity a napodobňovaním vonkajších vzorov: hovoril o potrebe „slovenskej modifikácie univerzálneho“. Hodnotové znamienko je tu expresívne posunuté v prospech univerzálneho a vzorov.

Podľa mňa sa však časy zmenili a naše možnosti sú dôstojnejšie. Len ich vedieť uchopiť a nemusíme zostať pri „slovenskej modifikácii univerzálneho“ (úlohu, ktorú mnohí, aj pán prezident a iste aj jeho poradcovia, priraďujú slovenskej politike).

Rovnako však nie je ničím pozitívnym kladenie odporu á la premiér Fico, vzdorovitosť, ktorá nie je podložená žiadnym pozitívnym riešením, alternatívou; vzdor, ktorý je len pritakávaním a hecovaním tej temnejšej stránky nášho slovenského bytia. A Slovensku škodí podstatne viac ako rituálne tance čínskej diplomacie okolo dalajlámu.

Taliansky premiér Matteo Renzi vyhlásil, že bude blokovať rozpočet EÚ, do ktorého jeho krajina prispieva čistými ôsmimi miliardami eur, z ktorých značná časť prúdi cez eurofondy na Slovensko. Dôvod: Slovensko a Maďarsko sa nechcú podieľať na riešení problému migrantov a utečencov solidárne. Tak prečo by mali byť Taliani solidárni s nami, znie legitímna otázka.

A na druhej strane dnes už naša svetovosť nemusí byť napodobňovaním „univerzálneho“. Máme za sebou – aj keď na Slovensku vôbec nie prežutú – kritiku kresťanského aj osvietenského univerzalizmu, europocentrizmu aj orientalizmu, a tak otázka už musí znieť: Kto je producentom univerzálneho, kto je tvorcom svetovosti, vzorov? Aké štruktúry hodnôt a aká moc sú za nimi?

Vďaka Únii si môžeme tieto otázky klásť už nielen akademicky či literárne, ale aj sa prakticky zúčastňovať tvorby „svetovosti“, vstúpiť na pole, kde sa univerzálnosť a vzorovosť tvoria, byť ich spoluproducentom a nie iba modifikátorom – čo bola priam nesplniteľná túžba našej predvojnovej aj povojnovej generácie.

Sme ďalej! „Modifikačný“ postoj je rovnako provinčný ako zaliezť do ulity; to prvé ako túžba vojsť do žiarivého svetla márnivosti, byť „svetový“, mať „dobré meno“; a to druhé ako túžba opájať sa temnom vlastného, nadchýnaním sa vykonštruovanou osobitosťou, jedinečnosťou – pre ktorú trestuhodne zabúdame, že sme predovšetkým „ľudia“. Pápež musel pripomenúť tomu „kresťanskému Slovensku“, že je nekresťanské odmietnuť pomoc utečencom pod zámienkou obrany kresťanstva.

„Svetovosť“, dobré meno musia plynúť nie z predvádzania sa, ale z našej vnútornej potreby, hodnôt a motivácií. Tie však treba pestovať. Tie by nás mali spájať aj vo V4. Tá však nikdy nemala spoločný ani politický, ani hodnotový základ, ani sa ho nepokúsila pestovať. Bola len akousi nostalgiou za neuskutočnenou minulosťou a občas ad hoc stanoviskami k aktuálnemu vývoju. A teraz ju spojil vzdor voči Bruselu. (Ne)kvóty, (ne)demokracia… To, v čom V4 zlyháva, to ju spája. Pevnosť V4 je dnes v jej zlyhaniach. Aj to je forma svetovosti. Tej negatívnej.

Tradicionalisti (ulitári) dobre cítia , že takáto „vonkajšia“ svetovosť je len podriadením sa veľkosti iných, rovnako ako univerzalisti správne vnímajú, že tradicionalizmus je podriadením sa malosti vlastnej. Ale ani jeden nie je v tejto podobe riešením, oba sú len krajnými pólmi toho istého provincionalizmu. Prekonať provincionalizmus neznamená vstúpiť pod európske a svetové reflektory, nechať sa osvecovať, ale mať schopnosť a silu toto svetlo spoluvytvárať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie