Slovenský klimatológ: klimaskeptici účelovo zavádzajú verejnosť a zverejňujú nepravdivé informácie
Ak všetky krajiny sveta neprijmú čo najskôr radikálne opatrenia na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry, tak sa ciele Parížskej dohody nesplnia, hovorí v rozhovore pre Denník N klimatológ Milan Lapin.
Pri príležitosti uvedenia dokumentárneho filmu Je s nami koniec? od herca a aktivistu Leonarda DiCapria sme sa pýtali popredného slovenského klimatológa MILANA LAPINA na dôsledky klimatickej zmeny na Slovensko a svet.
Ako bude vyzerať svet o 20 či 40 rokov, čo sa týka klímy?
Čo sa týka Slovenska, pomaly sa budú zvyšovať priemerné teploty (o 0,2 až 0,4 stupňa za desať rokov v priemere). Pomaly sa bude meniť režim zrážok, bude viac zrážok v zime a menej v lete. V zime však bude klesať počet dní so snežením a rásť počet dní s dažďom. V lete bude klesať počet dní so zrážkami, ale rásť počet dní s krátkodobými lejakmi.
Bude sa zvyšovať počet dní s takým počasím, ktoré prináša problémy a občas aj významné škody: vlny horúčav, vlny dusného počasia, epizódy sucha, prívalové zrážky spôsobujúce lokálne povodne, počasie s rizikom lesných požiarov, neskoré jarné mrazy následkom presunu začiatku vegetačného obdobia o dva až štyri týždne smerom k zime.
Napriek otepleniu v zime sa budú vyskytovať prípady s veľkým množstvom nového snehu. Premenlivé počasie v zime zvýši riziko tvorby poľadovice a zmrazkov na cestách.
Inde na Zemi budú problémy na viacerých miestach oveľa horšie ako na Slovensku. Trend otepľovania je iba zdanlivo pomalý, za sto rokov to môže byť oteplenie aj o štyri stupne, čo je u nás normálny rozdiel medzi Komárnom a Popradom.
Ako ovplyvní klimatická zmena produkciu plodín či zásoby vody?
Produkcia poľnohospodárskych plodín nepredstavuje v podmienkach Slovenska kľúčový problém. Poľnohospodári sa dokážu operatívne prispôsobiť a potraviny sa dajú dovážať z iných regiónov a krajín. Určite však vzrastú náklady pri efektívnom pestovaní plodín, viniča, zeleniny a ovocia. Ceny poľnohospodárskych produktov a potravín (alebo dotácie) sa teda budú musieť zvýšiť.
Hospodárenie s vodou bude zrejme väčším problémom, a to napriek tomu, že Slovensko je pramennou oblasťou skoro všetkých našich riek a Dunaj bude mať ešte dlho stabilný a bezpečný prietok.
Závažným problémom budú dlhé epizódy sucha, ktoré sa v prípade výraznejšie oteplenia zosilnia preto, že sa posunie v lete frontálna zóna ďalej na sever a tiež preto, že na každý jeden stupeň oteplenia vzrastú požiadavky na pôdnu vlahu asi o päť percent.
Druhým závažným problémom budú prívalové dažde, pretože pri zvýšení teploty o jeden stupeň sa budú zvyšovať úhrny zrážok počas cyklonálnych a búrkových situácií o desať percent.
Aké iné následky bude mať klimatická zmena na Slovensko?
Ako som už uviedol, hlavným problémom bude sucho a prívalové zrážky. Ďalším závažným problémom bude zmena zimných podmienok, pretože sneh sa môže úplne roztopiť do výšky 1000 m n.m. hocikedy a aj viackrát počas zimy (nad 1000 m n.m. je na Slovensku iba 5,4 percenta územia).
Čo sa týka leta, významne vzrastú požiadavky na klimatizáciu počas vĺn horúčav. Veľké zmeny nastanú v podmienkach pre lesné spoločenstvá rastlín, drevín a živočíchov, ktoré sú citlivejšie na zmeny ako poľné plodiny. Tiež narastú problémy s inváziou nových biologických organizmov z teplejších regiónov, vrátane chorôb, škodcov a patogénov.
Ako sa zvýšia hladiny morí, keď sa naplnia predpovede klimatológov o zvýšení teploty?
Najnovšie modelové odhady naznačujú, že zvyšovanie hladiny svetového oceánu v priemere neprekročí sto centimetrov za sto rokov. Aj tak to predstavuje značné riziko. Nielen pre ohrozenie pobrežných hrádzí a zatopenie rozsiahleho územia, ale aj pre infiltráciu slanej morskej vody do podzemnej vody ďaleko od pobrežia. Tým sa znehodnotí poľnohospodárska pôda a zdroje pitnej vody.
Ako vnímate Parížsku klimatickú dohodu podpísanú na konci minulého roka? Postačuje alebo musíme ísť v boji s klimatickou zmenou ešte ďalej?
Parížska dohoda problém klimatickej zmeny nerieši, iba naznačuje, čo treba urobiť, aby sa globálna teplota nezvýšila v priemere o viac ako dva stupne oproti predindustriálnemu obdobiu. Ak všetky krajiny sveta neprijmú čo najskôr radikálne opatrenia na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry, tak sa ciele Parížskej dohody nesplnia. Teraz je situácia taká, že emisia skleníkových plynov rastie v celosvetovom súčte najviac v histórii podrobnejšieho vyhodnocovania (od roku 1951). Každá krajina sveta má však odlišné možnosti na prijatie potrebných opatrení.
Ako vnímate klimaskeptikov, ktorí tvrdia, že za klimatickú zmenu nemôže človek a jeho aktivity?
Ide o účelové zavádzanie verejnosti a o zverejňovanie nepravdivých informácií, ktoré nevedia doložiť vedeckými argumentmi.
Môže sa svetová ekonomika preorientovať na obnoviteľné zdroje, alebo je závislosť od fosílnych palív stále nutná?
V prvom kroku je treba v praxi aplikovať najnovšie výsledky vedeckého bádania a moderné technológie, ktoré výrazne znížia spotrebu energie, surovín a náročných tovarov. V druhom kroku je potrebné významne zvýšiť produkciu energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť spotrebu fosílnych palív. Je celkom zbytočné vyrábať drahú energiu z obnoviteľných zdrojov a naďalej s energiou plytvať.
Čo môže urobiť každý z nás, aby aspoň do určitej miery minimalizoval svoju uhlíkovú stopu?
Každý človek, každá rodina, obec, mesto a krajina môže prispieť k riešeniu problému klimatickej zmeny hlavne zlepšením starostlivosti o krajinu a svoje okolie, ďalej zlepšením využívania energie a tovarov, tiež výchovou a vzdelávaním mladšej generácie ľudí k zdravému vzťahu k životnému prostrediu. Veľa energie a tovarov sa minie celkom zbytočne tak v domácnostiach, ako aj vo verejnom a v súkromnom sektore (vykurovanie, doprava, nekvalitné tovary s krátkou životnosťou a iné).
S klimatológom Milanom Lapinom a ďalšími hosťami sme o klimatickej zmene prednedávnom debatovali aj na diskusii Science na N-tú. Zdroj – YouTube
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
