Denník N

Fico pre rozvoj vzťahov s Čínou neurobil prakticky nič

V roku 2013 si na samite 16 + 1 slovenský a čínsky premiér vymieňali úsmevy. Foto – TASR/AP
V roku 2013 si na samite 16 + 1 slovenský a čínsky premiér vymieňali úsmevy. Foto – TASR/AP

Slovenský premiér hovorí o potrebe spolupráce s Pekingom, v posledných rokoch však pre ňu reálne veľa neurobil.

Autor je analytik Inštitútu ázijských štúdií

Počas uplynulého víkendu sa v lotyšskej Rige uskutočnil výročný piaty samit premiérov Číny a 16 krajín strednej a východnej Európy. Po tom, čo sa minulý rok premiér Fico samitu nezúčastnil, ani tento rok akcia z pohľadu Slovenska neprebehla hladko – plánované bilaterálne stretnutie Fica s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom bolo odvolané čínskou stranou.

Ficovo vysvetlenie v princípe ukazuje na prezidenta Kisku, ktorý sa stretol pred dvoma týždňami s dalajlámom, a zároveň Fico sám seba stavia do pozície, že robí všetko pre rozvoj vzťahov s Čínou.

Pročínska rétorika vs. reálna politika

Ak Fico hovorí, že je Čína dôležitou krajinou, s ktorou pracuje na rozvíjaní vzťahov, tak realita jeho konania ukazuje niečo iné. Od nástupu druhej Ficovej vlády v roku 2012 sa vo vzťahoch s Čínou v princípe neudial žiadny pokrok, navyše sa dá sledovať pokles záujmu Robert Fica o Čínu.

Najskôr krátky pohľad do nedávnej histórie. Platforma 16+1, ako sa spolupráca Číny s krajinami strednej a východnej Európy zvykne nazývať, sa začala prvým samitom premiérov v roku 2012 vo Varšave, ktorého sa zúčastnil aj Fico, ktorý len pár dní predtým začal svoje druhé obdobie v kresle premiéra. Na tomto samite sa vyslovil za pokračovanie rozvoja vzťahov s Čínou a argumentoval ekonomickým potenciálom. Zároveň tvrdil, že bude pokračovať tam, kde začal už počas svojej prvej vlády.

V roku 2007 skutočne Robert Fico navštívil Čínu a v roku 2009 dokonca Slovensko navštívil čínsky prezident Chu Ťin-tchao. V rovnakom čase sa diskutovalo o účasti Číny na výstavbe slovenských diaľnic formou PPP, nakoniec z toho však nič nebolo. Radičovej vláda sa rozhodla uprednostniť výstavbu financovanú pomocou eurofondov a spolupráci s Čínou v rámci infraštruktúrnej výstavby pravdepodobne nepomohol neúspech čínskej firmy COVEC pri výstavbe diaľnice v Poľsku.

Po tom, čo sa Fico opäť stal premiérom, sa už možnosť čínskej účasti na výstavbe slovenskej infraštruktúry v rámci PPP projektov verejne nespomínala.

Postupný pokles záujmu o Čínu u Fica

Aktivita Roberta Fica smerom k Číne postupne klesala. Na druhom samite platformy v roku 2013 v Bukurešti ešte žiadal čínskeho premiéra o podporu priameho leteckého spojenia, vybudovanie regionálneho turistického koordinačného centra v Bratislave, otvorenie čínskej banky na Slovensku či účasť čínskych firiem na budovaní vodnej elektrárne na Ipli.

O rok nato pri treťom samite v Belehrade sa témy v princípe nezmenili, ale ani v jednej za ten čas nedošlo k pokroku a už vtedy bolo evidentné, že zaostávame za ostatnými zúčastnenými krajinami. Možno aj preto sa Fico po samite pred novinármi vyjadril, že nepôjde na nasledujúci samit do Číny na žiadny výlet, ak nebudú pripravené zaujímavé veci.

Do Číny nakoniec Fico skutočne nešiel a Slovensko zastupoval podpredseda vlády Vážny, ktorého sprevádzalo podľa mediálnych informácií šesť podnikateľov a ktorý podľa dostupných informácií okrem oficiálneho programu neabsolvoval v Číne žiaden iný program.

Na porovnanie, napríklad český premiér v Číne strávil celý týždeň, jeho delegácia išla dvoma lietadlami a premiér sa zúčastnil na celom rade aktivít mimo oficiálneho programu samitu a stretnutia s čínskym prezidentom.

Ficove gestá nezáujmu voči Číne

To, že priority premiéra Fica a vlády sú niekde inde ako vo vzťahoch s Čínou, ukazuje niekoľko jeho diplomatických gest z posledného obdobia, na ktoré si čínska strana zhodou okolností veľmi potrpí. Na práve skončenom samite sa Fico ako jediný z celkovo 17 vrcholových predstaviteľov nezúčastnil na podpisovom ceremoniále (video z podpisového ceremoniálu). Minulý rok zas vôbec neprišiel na samit do Číny, oficiálne pre chorobu, no jeho domáci politický program pokračoval.

Slovensko navyše nemá v Číne už od januára ani veľvyslanca. A to v čase nášho predsedníctva v EÚ a u krajiny, ktorá je jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Celkovo je slovenská diplomatická aktivita v Číne ďaleko za ostatnými krajinami V4 a aj za väčšinou z ostatných krajín platformy.

V poslednom období napríklad Maďarsko a Česko otvorili okrem veľvyslanectva už tretí generálny konzulát, čím sa dotiahli v počte misií na Poľsko. My zostávame okrem veľvyslanectva len s jedným, bez akýchkoľvek expanzívnych plánov a celkovo personálne poddimenzovaní, čo výrazne sťažuje akúkoľvek inovatívnejšiu aktivitu nad rámec základného reprezentovania štátu.

Čo sa týka ekonomických výsledkov, náš export do Číny podľa štatistík klesá, čínske investície na Slovensku prakticky neexistujú a rovnako je tomu aj v opačnom smere. Kým v minulosti sa Slovensko snažilo získať postavenie krajiny organizujúcej oblasť inovácií v platforme 16 + 1, v najnovšom záverečnom dokumente z Rigy sa Slovensko pri tomto bode nespomína.

Navyše sme ani v uplynulom roku v tejto oblasti nevyvinuli žiadnu evidentnú aktivitu. Záverečný dokument z Rigy síce hovorí o vytvorení technologického centra v Bratislave, neboli však zverejnené žiadne dodatočné informácie.

Samit v Rige pre nás bez výsledkov

V princípe jediný výsledok samitu v Rige z nášho pohľadu je podpis dokumentu, ktorý by teoreticky mohol umožniť otvorenie železničného spojenia širokorozchodnou traťou z Číny až na Slovensko. Tento projekt má však niekoľko háčikov.

Po prvé, medzi Čínou a Európou už existuje niekoľko takýchto vlakových spojení s konečnou stanicou v Poľsku, Nemecku a dokonca Španielsku – a všetky naše územie obchádzajú. Okrem toho je ťažko si predstaviť za súčasných geopolitických podmienok, že by bolo vhodnejšie vysielať vlak, ktorý by prechádzal cez Rusko a Ukrajinu.

Trochu ironicky vyznieva tvrdenie slovenského premiéra, že napriek zrušeniu bilaterálneho rozhovoru v Rige sa so svojím čínskym kolegom krátko zhováral a pozval ho na návštevu Slovenska. Toto pozvanie Fico už minimálne raz v minulosti predniesol, nie je však jasné, prečo by čínsky premiér mal na Slovensko prísť, ak v súčasnosti náš premiér okrem tohto pozvania neprezentuje žiaden iný výsledok svojej účasti na samite.

S premiérom bude možno mnoho ľudí súhlasiť, že vzťahy s Čínou sú dôležité, aj keď na stretnutie Kisku s dalajlámom sa už budú asi názory líšiť viac. Ani jedno z toho však nič nemení na tom, že Fico pre rozvoj vzťahov s Čínou robí dosť málo. Prezidentovo stretnutie mu tak skôr poskytlo vhodné alibi, ako by reálne zamedzilo sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu.

Teraz najčítanejšie