Denník N

Vedec o DiCapriovom dokumente o klimatickej zmene: Je to kvalitný film, aj po odbornej stránke

Leonardo DiCaprio diskutoval vo filme o klimatickej zmene aj s americkým prezidentom Barackom Obamom. Foto – Je s nami koniec?/IMDb
Leonardo DiCaprio diskutoval vo filme o klimatickej zmene aj s americkým prezidentom Barackom Obamom. Foto – Je s nami koniec?/IMDb

DiCaprio urobil skvelú robotu. Postavil sa na stranu vedy a prístupnou formou nám priblížil výzvy, ktorým ako ľudstvo čelíme. Oslovili sme klimatológa, biológa a ekológa, čo si o DiCapriovom dokumente myslia.

Herec a aktivista Leonardo DiCaprio natočil dokumentárny film Je s nami koniec? (Before the Flood) o dôsledkoch klimatickej zmeny na životné prostredie.

DiCaprio je zručným popularizátorom vedy, pretože sa vyjadruje ľudovým slovníkom, ktorému každý rozumie.

Vo filme vystupujú desiatky osobností, od vedcov, aktivistov až po politikov či pápeža Františka. Každý z nás si medzi nimi nájde svojho obľúbeného hrdinu, s ktorým sa môže identifikovať.

Posolstvo filmu, že klimatická zmena predstavuje vážnu hrozbu, ktorá vyžaduje globálne riešenia, ak sa jej máme vyhnúť, vďaka tomu zasiahne maximálne široké publikum.

Pôsobivé príbehy a obrazy

Namiesto s nudnými grafmi a štatistikami pracuje film s pôsobivými príbehmi a obrazmi: vydáme sa na zadymenú Sumatru, kde ľudia pália dažďový prales, aby na jeho mieste sadili palmu, z ktorej sa vyrába palmový olej či na slnkom zaliate Grónsko, kde sa obrovskou rýchlosťou topí ľad.

Putujeme aj do Miami na Floride, kde budujú nákladný systém púmp, aby dokázali odčerpávať vodu a bojovať s povodňami, ktoré ich sužujú, do kanadského „Mordoru“, rozumej ropných polí, ktoré za sebou zanechali úplne spustošenú krajinu, alebo na dno oceánov k mŕtvym koralom.

Zhoda vedcov

DiCaprio stojí na správnej strane. Keď v roku 2010 robili celosvetový prieskum medzi klimatológmi, zistili, že medzi nimi existuje takmer absolútna zhoda (97 percent) v názore, že klimatické zmeny sú výsledkom ľudských aktivít.

Kto zhodu vedcov popiera, automaticky sa vylučuje z centra racionálnej debaty a svojvoľne sa odsúva na okraj k nezmyselným konšpiračným teóriám. „Ide o účelové zavádzanie verejnosti a o zverejňovanie nepravdivých informácií, ktoré nevedia doložiť vedeckými argumentmi,“ povedal pre Denník N o popieraní vplyvu ľudských aktivít na klimatickú zmenu popredný slovenský klimatológ Milan Lapin. Je vedúcim Oddelenia meteorológie a klimatológie na UK v Bratislave.

Kolegu doplnil ekológ Tomáš Derka, šéf Katedry ekológie na UK v Bratislave: „Odporcovia často argumentujú, že klimatické zmeny vždy boli aj budú. To je pravda. Klíma na Zemi je dynamická a mení sa. Niekedy v kratších, inokedy v dlhších intervaloch. Vo štvrtohorách bolo zhruba 40 až 50 klimatických výkyvov ľadových a medziľadových dôb. V tomto období kolísala morská hladina plus-mínus 180 metrov.

Rozdiel v súčasnosti spočíva v tom, že sa klimatická zmena spojila s obrovským rastom ľudskej populácie, ktorá likviduje pôvodné biotopy. Závratnou rýchlosťou miznú tropické dažďové lesy. K tomu sa pridáva znečisťovanie oceánov a nadmerný rybolov v nich. Nevieme, čo presne sa v budúcnosti ohľadom klimatickej zmeny stane. Scenárov je niekoľko a sú viac či menej katastrofické.“

dicaprio-2
DiCaprio sa ponoril za koralmi. Foto – Je s nami koniec?/IMDb

Republikánske lži

V Spojených štátoch sa popierači regrutujú hlavne medzi republikánmi. DiCaprio v dokumente cituje republikánskeho senátora Jamesa Inhofea, ktorý na pôde amerického kongresu povedal: „Niektorí ľudia sú takí arogantní, že si vo svojej nadutosti myslia, že môžu meniť klímu. Človek nemôže meniť klímu.“

Na klimatickú zmenu spôsobenú človekom neveria ani poprední republikáni Ted Cruz, Marco Rubio alebo Donald Trump. Televízia Fox News, mediálna predĺžená ruka republikánov, im rada poskytuje priestor, aby svoje nebezpečné lži ventilovali na verejnosti.

Zaradenie pápeža na zoznam osobností, ktoré sa vo filme hlásia ku zodpovednosti za klimatickú zmenu, možno DiCapriovi iba odobriť. Z obsiahleho psychologického výskumu vieme, že ak chcete, aby ľudia zmenili svoj postoj, musíte im ukázať autoritu, ku ktorej sa hlásia a má opačný názor ako oni.

Lebo darmo by ste republikánskemu voličovi, ktorý konzumuje správy na Fox News, vysvetľovali, že demokrati chcú bojovať proti klimatickej zmene. Taký názor automaticky odmietne, lebo pochádza od skupiny, s ktorou sa neidentifikuje.

Počasie, ktoré prináša škody

Klimatológa Lapina sme sa opýtali, ako sa klimatická zmena v horizonte nasledujúcich desaťročí dotkne Slovenska a sveta. „Na Slovensku sa bude meniť režim zrážok, bude viac zrážok v zime a menej v lete. V zime bude klesať počet dní so snežením a rásť počet dní s dažďom. V lete bude klesať počet dní so zrážkami, ale rásť počet dní s krátkodobými lejakmi. Pri zvýšení teploty o 1 stupeň sa budú zvyšovať úhrny zrážok počas cyklonálnych a búrkových situácií o 10 percent.

Bude sa zvyšovať počet dní s takým počasím, ktoré prináša problémy a občas aj významné škody: vlny horúčav, vlny dusného počasia, epizódy sucha, prívalové zrážky spôsobujúce lokálne povodne, počasie s rizikom lesných požiarov, neskoré jarné mrazy následkom presunu začiatku vegetačného obdobia o 2 až 4 týždne smerom k zime.

Napriek otepleniu v zime sa budú vyskytovať prípady s veľkým množstvom nového snehu, premenlivé počasie v zime zvýši riziko tvorby poľadovice. Inde na Zemi budú však problémy na viacerých miestach oveľa horšie ako na Slovensku,“ povedal pre Denník N.

dicaprio-3
Natáčalo sa aj v Grónsku. Foto – Je s nami koniec?/IMDb

Koraly a fotosyntéza

Biológ Vladimír Kováč z Katedry ekológie UK v Bratislave, ktorý vedie Výskumný tím inváznej biológie a ekomorfológie rýb, pre Denník N povedal, že mu dokument vyrazil dych. „Nečakal som, že to bude taký dobrý a kvalitný film. Aj po odbornej stránke.“

Opýtali sme sa ho na dôsledky klimatickej zmeny na život v oceánoch a moriach. „Obrovské množstvo uhlíka, ktoré vypúšťame do atmosféry, sa dostáva do oceánov, ktoré ho absorbujú. Dochádza tak k zvýšeniu kyslosti, čo má za následok – okrem zvyšovania teploty – aj masové vyhynutie koralov. Koralové útesy sú ako lesy, od ktorých závisia celé ekosystémy. Tam, kde vyhynú koraly, postupne začne pre organizmy hladomor.“

Dodajme, že podľa najnovších zistení je 80 až 100 percent koralov na severovýchode Austrálie mŕtvych. „Koraly úzko súvisia s fotosyntézou. Ide o proces, ktorý mení slnečnú energiu na organickú hmotu. Od fotosyntézy závisí celý život na našej planéte. Keď koraly zničíme, zničíme aj prísun energie, na základe ktorej beží život. Navyše, koraly predstavujú nenahraditeľné prostredie pre život obrovského množstva organizmov,“ povedal nám Kováč.

Zatopené územia, vyschnuté oblasti

Ak sa predpovede odborníkov naplnia, zvýši sa hladina svetového oceánu do sto centimetrov za sto rokov, vysvetlil pre Denník N Lapin. „Aj tak to predstavuje značné riziko. Nielen kvôli ohrozeniu pobrežných hrádzí a zatopeniu rozsiahleho územia, ale aj kvôli infiltrácii slanej morskej vody do podzemnej vody ďaleko od pobrežia. Tým sa znehodnotí poľnohospodárska pôda a zdroje pitnej vody,“ dodal odborník.

Rozsiahle územia v Afrike a na Blízkom východe sa pre ľudí stanú prakticky neobývateľné: vyschnú a bude v nich horúco. Biológ Kováč súhlasí s americkým prezidentom Barackom Obamom – aj on v DiCapriovom dokumente vystúpi –, že klimatická zmena nie je iba environmentálny problém, ale aj bezpečnostný. „Venujem sa biologickým inváziám. Čo tu hrozí, je biologická invázia druhu Homo sapiens, človeka. Ale nebude mať taký rozmer ani povahu ako dnešná utečenecká kríza. Do nezastaviteľného pohybu sa dajú stovky miliónov ľudí. Obávam sa, že také množstvo ľudí nedokážeme absorbovať ani pri najlepšej vôli,“ vraví Kováč.

Chybné riešenia boja s klimatickou zmenou

DiCaprio by si prial, aby sa globálna ekonomika postupne zbavovala závislosti od fosílnych palív a namiesto toho sa sústredila na obnoviteľné zdroje energie.

Ekológ Derka však upozorňuje, že „v mene boja proti klimatickej zmene sa často robia aj škodlivé opatrenia. Boj s klimatickou zmenou sa na Slovensku niekedy zneužíva na vytváranie nových biznismodelov typu masová výstavba malých vodných elektrární. Obávam sa, že vodné nádrže sa často stavajú nezmyselne a ničia sa nimi iné ekosystémy“.

Za ďalší neefektívny spôsob boja s klimatickou zmenou považuje slovenský ekológ biopalivá. „Rúbu sa tropické lesy, na vyklčovanej pôde sa pestuje olejová palma. Olej z nej sa používa ako prídavok do motorových palív. Pri ničení rašelinových tropických lesov v juhovýchodnej Ázii sa vysúšajú obrovské plochy rašelinísk.

U nás tak nepoužívame palmu, ale repku. Pozrite sa, na akých obrovských rozlohách sa plodina pestuje. Poľnohospodárom to samozrejme vyhovuje, lebo majú zabezpečený odbyt, ale potom sú drahšie potraviny, lebo je menej pôdy pre iné plodiny. Aj energeticky je to nezmysel: na výrobu repky sa možno využije také množstvo energie, ako ušetríme, keď olej nalejeme spolu s naftou do nádrže.“

dicaprio-4
Na Sumatre. Foto – Je s nami koniec?/IMDb

Dobrovoľná skromnosť

Čo môže bežný človek robiť, aby dôsledky klimatickej zmeny aspoň minimálne znížil? Jeden zo spôsobov je dobrovoľná skromnosť, hovorí Derka. To znamená, že napríklad do práce nebudeme jazdiť na aute, ale použijeme bicykel či MHD.

Alebo sa môžeme vzdať hovädzích steakov: „Kravy produkujú metán a metán je významný skleníkový plyn. V atmosfére je viac CO2, ale metán je silnejší. Jedna molekula metánu zodpovedá 23 molekulám CO2. Desať až dvanásť percent emisií USA je výsledkom chovu hovädzieho dobytka,“ vraví v dokumente environmentálny fyzik Godin Eshel z Bard College.

Steaky a uhlíková daň

To neznamená, že by sme mäso mali prestať jesť úplne. Ale prechod od hovädzieho dobytka k hydine, ktorá v porovnaní s kravami vyžaduje na chov iba zlomok pôdy a produkuje desaťkrát menej skleníkových plynov, by mohol prispieť k zníženiu skleníkových plynov v atmosfére, ktoré Zem ohrievajú a vedú ku globálnemu otepľovaniu.

Ďalšou možnosťou je aj uhlíková daň. Ide o daň, ktorá by bola uvalená na aktivity, čo vedú k vypúšťaniu CO2 do ovzdušia. „Ak verejnosť začne na politikov tlačiť, aby zmenili štruktúru daní a nastavili vysokú uhlíkovú daň – a zároveň znížili iné dane, aby daňové zaťaženie v konečnom súčte nenarástlo –, mohlo by ísť o opatrenie, ktoré by zmenilo našu spotrebu a správanie veľkých korporácií a bežných ľudí požadovaným smerom,“ hovorí biológ Kováč.

Na úrovni štátov, najväčších znečisťovateľov (vedú Čína, USA, EÚ a India), sa uzatvárajú zmluvy o redukcii globálneho otepľovania. „Parížska dohoda z decembra minulého roka problém klimatickej zmeny nerieši, iba naznačuje, čo treba urobiť, aby sa globálna teplota nezvýšila v priemere o viac ako dva stupne oproti predindustriálnemu obdobiu. Ak všetky krajiny sveta neprijmú čo najskôr radikálne opatrenia na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry, tak sa ciele Parížskej dohody nesplnia,“ povedal pre Denník N Lapin.

Svet sa pozerá na činy politikov

Dokumentu môžeme prepáčiť niekoľko detských chýb: DiCaprio napríklad lamentuje nad zničenou úrodou poľnohospodárov v Indii, ktorú zmietol prudký dážď, ale či skutočne existuje kauzálny vzťah medzi klimatickou zmenou spôsobenou človekom a uvedenou pohromou, s istotou povedať nevieme.

Bez ohľadu na to, DiCaprio urobil skvelú robotu. Nebojácne sa postavil na stranu vedy a prístupnou formou nám priblížil výzvy, ktorým ako ľudstvo čelíme. Na pôde Spojených národov politikom odkázal: „Svet sa na vás pozerá. Žiadame od vás, aby ste Zem ochraňovali. Alebo my a všetky živé bytosti, ktoré si tak vážime, budú históriou.“

Uhlíkovú stopu, ktorú si natočenie dokumentu vyžiadalo, kompenzovali autori zaplatením uhlíkovej dane. Peniaze pôjdu na ochranu kriticky ohrozených dažďových pralesov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Životné prostredie

Kultúra, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie