Trump a jeho špekulanti

Autor je ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime

Nemecký matematik, filozof a jeden z posledných veľkých polyhistorov, Gottfried Willhelm Leibniz, pred vyše 300 rokmi predstavil víziu mechanickej produkcie nových poznatkov. Zjednodušene, keďže všetko ľudské poznanie sa dá vyjadriť písmenami abecedy, tak by sme mali byť schopní všetky pravdy nájsť postupným náhodným nakombinovaním písmen, prípadne slov. Leibniz dokonca všetky takéto možnosti zrátal a prišiel s omračujúcim výsledkom, ktorý má za jednotkou 73 triliónov (miliardu miliónov) núl.

Desať rokov po Leibnizovej smrti bol jeho nápad parodovaný v Guliverových cestách (1726) od Jonathana Swifta. Guliver raz zavítal na ostrov Lagado, kde mu miestni predstavili ich najväčšiu pýchu, slovutnú Lagadskú akadémiu. V nej okrem snahy získať späť slnečné žiarenie z uhoriek, spätnej transformácie exkrementov na jedlo, rozpoznávania farieb podľa čuchu a hmatu, či pokusov zjemniť mramor na pohodlné vankúše, spísali všetky slová miestneho jazyka a náhodne ich pomocou na to špeciálne zostrojeného prístroja začali prácne kombinovať.

Len čo nejaká kombinácia slov dávala ako-tak zmysel, tak ju hneď vytlačili a uložili do svojej rozsiahlej knižnice vedomostí. V čase Guliverovej návštevy pracovali na tomto projekte nepretržite už celé desaťročia a určite v práci neochvejne pokračujú dodnes. Vyrastá im však vážna konkurencia.

Nech americké voľby dopadnú akokoľvek, jedno je jasné. O prepisy 18-mesačnej kampane majú v Lagade eminentný záujem. To, čo sa Swiftovým súčasníkom zdal byť absurdný a fantazmagorický spôsob hľadania pravdy, tak sa dnes stáva čoraz viac akceptovanou normou nielen v politických debatách.

V tomto takzvanom postfaktuálnom svete si totiž vystačíme s názorom akokoľvek nepodloženým alebo nepravdivým. Aj kontradikcia v jednej vete, tobôž rečiach týždne od seba vzdialených, prekvapí už len málokoho. Pozri: Trump a jeho sľub zverejniť svoje daňové priznania. Trump a jeho vzťah k ženám. A migrantom.

No netreba sa vysmievať pomerom na druhej strane Atlantiku. Podobných javov, erodujúcich dôveru v politiku, demokraciu a vo vedu, sme svedkami aj u nás doma. Homeopatiká, neočkovanie detí, migračná hrozba, nevyšetrené kauzy, extrémisti v parlamente a ich vyjadrenia. Stačí? Stali sme sa voči týmto javom ľahostajní, lebo fakty a logika čoraz častejšie strácajú svoju váhu. Keď je politik prichytený pri klamstve, tak to neprekáža, lebo pravdu a dôsledky jeho konania udáva to, či je súčasťou koalície, alebo opozície.

Ochota hľadať pravdu, upraviť svoj názor, keď narazí na fakty a argumenty, je nahrádzaná videním sveta cez prizmu konšpirácií, povier, propagandy a ideológie. Žijeme v dobe, keď je príliš ľahké a spoločensky akceptované stať sa členom a korešpondentom lagadskej akadémie špekulatívnych vied. Takíto akademici sú na to aj hrdí a bubliny na sociálnych sieťach ich pocit len umocňujú. Kým v Lagade je prakticky všetko možné, nanajvýš sa o to treba dlho snažiť, účet nikdy nepríde. My také šťastie nebudeme mať.