Denník N

Trump urobil z kampane ostrý šport, čo je škoda, pretože demokracia nemá byť pobavenie pre diváka

Boli časy, keď jeden neslušný výrok mohol politikovi pochovať kariéru. V týchto voľbách platil opak. Čím viac kandidát Trump kričal urážky, tým viac pozornosti – a často aj potlesku – zbieral.

Trump pravidelne vyhlasoval, samozrejme, bez akýchkoľvek dôkazov, že prezidentské voľby budú zmanipulované. Trval na tom, že „prehrať môžem, iba ak voľby budú neférové.” Plus vtipkoval, že ich uzná, iba ak zvíťazí. Z kampane sa stal v roku 2016 ostrý šport, čo je škoda, pretože demokracia nemá byť pobavenie pre diváka.

Boli to zvláštne voľby, a to o mnohých nelichotivých aspektoch americkej demokracie už roky vieme a celkom otvorene debatujeme.

V roku 2016 navyše vyplávali na povrch démoni, ktorým baterky ustavične dobíjali ich zvláštne komunity na sociálnych sieťach, aj plachí politici, ktorí ticho tolerovali protidemokratické chúťky kandidáta Republikánskej strany.

Aké sú podstatné slabiny volebného systému?

Americký systém má mnohé muchy. Po prvé v mnohých okresoch a dokonca aj štátoch sa občanovi voliť neoplatí, pretože geografická oblasť, v ktorej žije, nie je kompetitívna. To znamená, že je dopredu jasné, ktorá strana v danej lokalite zvíťazí. (Ide o štáty ako New York na strane demokratov, alebo Texas, ktorý spoľahlivo volí republikánov.) Prezidentské kreslo nemusí vyhrať ten kandidát, ktorý získa viac hlasov.

Po druhé proces nie je konzistentný – v niektorých štátoch musí občan byť buď registrovaným demokratom, alebo republikánom, aby mohol voliť v primárkach, v iných štátoch to neplatí. Na niektorých miestach sa volí stlačením dotykového displeja, na iných voliči používajú kartičky alebo štandardné volebné lístky. Niekde je potrebná registrácia dopredu, inde je možné registrovať sa aj v deň volieb.

Po tretie polarizácia narastá do takej miery, že politické tábory sa nielen ignorujú, ale aj kamaráti a spolužiaci sa blokujú na sociálnych sieťach. Počas administratívy Baracka Obamu sa začali celkom normálne a legitímne opatrenia a reformy démonizovať, akoby účelom bolo nahnať občana do ideologických zákopových súbojov. Úplne štandardné návrhy od Obamu, od postupného nahrádzania bežných žiaroviek až po reformu zdravotnej starostlivosti a pokusy dať viac peňazí na opravu infraštruktúry, narazili nielen na nesúhlas (čo je pre opozíciu prirodzené), ale aj na hysterické náreky, že Obama „nastoľuje socializmus”.

Médiá často podľahli lesku celebrít

K nízkej kvalite verejnej diskusie tento rok výrazne prispeli médiá. Príliš často analytici na obrazovkách dookola debatovali o tom „čo to ten Trump vlastne myslel”, namiesto poctivého spravodajstva a nudnejšieho – a to potrebnejšieho – širšieho kontextu.

Investigatíva, ktorá by zrozumiteľne a objektívne zdokumentovala klamstvá a zavádzajúce polopravdy, bola zriedkavá. A často ju zatienili pseudoškandály, ktorými si stanice zvyšovali sledovanosť, hoci mnohokrát  išlo o klebety.

Ak sa pozrieme len na populárnu spravodajskú stanicu CNN, tak pomocou transkriptov môžeme spočítať, ako často boli jednotliví kandidáti spomínaní. Trump bol na jej vlnách počas kampane spomenutý 312-tisíckrát. Hillary Clintonová bola v rovnakom časovom období spomenutá 145-tisíckrát, takže CNN jej venovalo o približne polovicu menej času.

Vždy, keď Trump povedal niečo škandalózne alebo „kontroverzné”, jeho míting alebo tlačovka sa v médiách objavili okamžite. Je to akási celebritizácia politiky.

Temperament kandidáta Trumpa

Na Trumpových mítingoch sa pravidelne skandovalo „do basy s ňou!”, ako keby samotná idea mať protikandidátku bola pre skalných podporovateľov (a aj politikov ako Chris Christie) len otravná formalita.

Keď sa na jeho stretnutiach s voličmi objavil niekto s úmyslom protestovať, republikánsky nominant viackrát huckal svojich fanúšikov, aby sa s neželaným votrelcom pobili a sľúbil, že bitkárom preplatí právnikov, ak by bitka vyústila v ich zatknutie.

Počas kampane cez éter preletelo mnoho klamstiev, napríklad bizarné tvrdenie, že ruský prezident Vladimir Putin si myslí, že Trump je génius.

Ďalší precedens: Trump odmietol zverejniť svoje daňové priznanie. A čoskoro sa začne súd ohľadom obvinení, že jeho súkromná (dnes už nefunkčná) univerzita bol podvod.

Týchto pár vymenovaných príkladov stojí za zamyslenie, ale prekvapením je aj to, ako rýchlo narástla popularita miliardára, ktorý neslúžil ani v armáde, ani v politike. V kampani sám seba predával argumentom, že je úspešný biznismen, pritom už roky zavádza, keď sa chváli svojím bohatstvom. Tvrdí napríklad, že svoje kasínové impérium vybudoval vďaka pôžičke milión dolárov od svojho otca, pritom novinári zistili, že približne 40 miliónov dolárov aj zdedil. A, samozrejme, využíval rodinné kontakty, aby získaval pre svoje stavby výhodnejšie pôžičky a garancie. Niekedy vôbec neplatil dodávateľom a radšej nechal svoje projekty zbankrotovať.

Ako trefne poznamenal Erik Tabery: človek, ktorý zbohatol na dnešnom systéme, presvedčil voličov, že on sám je alternatíva voči systému…

Donald Trump

Teraz najčítanejšie