Trumpovi voľby vyhrala zabudnutá biela väčšina

O Spojených štátoch sa už dlho hovorí, že sa pomaly menia. Očakáva sa, že o 50 rokov budú bieli Američania, potomkovia imigrantov z Európy, v krajine menšinou. Viac bude Američanov s hispánskymi či ázijskými koreňmi a Afroameričanov.

Aj preto po prehratých voľbách v roku 2012 Republikánska strana hovorila, že musí zmeniť prístup. Ak chce v budúcnosti vyhrávať, musí začať získavať v oveľa väčšej miere voličov menšín, najmä Hispáncov, ktorí o 50 rokov budú tvoriť štvrtinu 441-miliónovej veľmoci.

V tohtoročných voľbách sa im to výraznejšie nepodarilo – za kandidáta si ich voliči zvolili muža, ktorý Hispáncov a imigrantov z Mexika nazýval násilníkmi a kriminálnikmi.

Donald Trump, realitný magnát, napriek tomu utorkové prezidentské voľby prekvapujúco vyhral. Sedemdesiatročný miliardár, ktorý sa stane najstarším prezidentom zvoleným v prvom období, totiž dokázal prebudiť bielych Američanov, ktorých často označujú za zabudnutú americkú väčšinu.

V týchto voľbách volili republikánov v takých počtoch, ako naposledy populárneho Ronalda Reagana.

Videografika: Ako vyhrali americkí prezidenti od Nixona po Trumpa
autorka: Soňa Ševčíková

Nahnevaní bieli muži (a ženy)

Práve bieli Američania bez vysokoškolského vzdelania boli najväčšou oporou Trumpa v utorkových voľbách a posunuli ho k prekvapivému víťazstvu.

Prieskumy naznačujú, že hlasovali vo vysokých počtoch. Podľa exit pollov získal 73 percent hlasov všetkých bielych mužov bez vysokoškolského vzdelania a (napriek sexistickým výrokom) aj 62 percent hlasov všetkých bielych žien bez vyššieho vzdelania. Takto jednostranne nevolili desaťročia.

CNN to prirovnáva k „tichej väčšine“ Richarda Nixona. Koncom 60. rokov boli americké noviny plné liberálov protestujúcich proti vojne vo Vietname, mladých „hipíkov“ či Afroameričanov bojujúcich za svoje práva. Aj demokratický prezident Lyndon Johnson posúval krajinu doľava, schválením reformy sociálneho systému.

Vo voľbách v roku 1968 sa však „vzbúrila tichá väčšina“ bielych Američanov, ktorí chceli stabilitu, a zvolili si dvakrát za sebou republikána Nixona.

Vyhral mu to Rust Belt

Trumpovo hnutie nepokojnej bielej Ameriky bolo najlepšie vidieť v štátoch stredozápadu. Tam prekvapil Trump vo voľbách najviac a tieto štáty v podstate rozhodli. Vyhral v štátoch Wisconsin, Pensylvánia a pravdepodobne aj Michigan, ktoré naposledy volili republikánskeho kandidáta v rokoch 1988, respektíve 1984. Trump takmer vyhral v Minnesote, v Ohiu zasa získal viac, než sa čakalo.

Práve tieto štáty tvoria priemyselný pás štátov nazývaný Rust Belt, kde sa mnohí ľudia sťažujú na ekonomickú situáciu či obchodné dohody, pre ktoré odišli mnohé spoločnosti do Mexika.

„Vyrastal som v Ohiu. Ľudia tu nemajú prácu, alebo namiesto práce v továrni za 20 – 25 dolárov na hodinu robia vo Walmarte za minimálnu mzdu. Prípadne majú dve práce, aby vyžili. Zavreli sa bane, odišiel priemysel. Politici hovorili týmto ľuďom: postaráme sa o vás, prinesieme pracovné príležitosti, no ľudia vidia, že situácia sa im nezlepšuje,“ povedal pre Denník N Andrew Smith, politológ z New Hampshire.

 

Video: Fico, Kollár a Sulík si pri Trumpovi rozumejú
autorka: Martina Koník

Ľudia v týchto štátoch kedysi volili demokratov, no to sa teraz mení. „Demokratická strana je v poslednom období stranou liberálov z veľkých miest, vysokoškolsky vzdelaných bielych Američanov a menšín,“ povedal Smith.

Prieskumy naznačovali, že účasť vo voľbách v týchto štátoch bola vyššia, ako sa čakalo. To je podľa Economistu aj hlavný dôvod, prečo v týchto štátoch prieskumy podcenili podporu Trumpa. Predpovedali, že v nich, a teda aj v celých voľbách, vyhrá demokratka Hillary Clintonová.

Cudzinci vo vlastnej krajine

Dôvody, prečo títo ľudia volili Trumpa, sú však hlbšie ako len ekonomické. Napríklad taká Iowa, kde vyhral dvakrát Barack Obama, má jednu z najnižších mier nezamestnanosti v krajine – a napriek tomu volila Trump, s výrazným náskokom.

„Krátko po brexite britský politológ Rob Ford ponúkol vysvetlenie, ktoré sa sem hodí. Pýtal sa ľudí, či sa cítia ako cudzinci vo vlastnej krajine – a zistil, že ľudia, ktorí hlasovali za brexit, sa nimi skutočne posledné roky cítia. V Spojených štátoch to vyzerá byť podobné,“ napísal pre portál 538 analytik Harry Enten.

Prieskumy už predtým hovorili, že medzi týmito voličmi prevládajú silné pocity, že krajina ide zlým smerom a život je horší ako pred 50 rokmi. Obávajú sa o budúcnosť svojich detí. Neveria oficiálnym štatistikám, ktoré hovoria, že ekonomika na tom nie je až tak zle (päťpercentná celonárodná nezamestnanosť). Boja sa, že imigranti im vezmú aj tie miesta, ktoré ešte neodišli do Mexika. A v Trumpovi našli kandidáta, ktorý hovoril presne to, čo si myslia.

Hispánci Clintonovú nepodržali

Hillary Clintonová sa snažila vykompenzovať túto vlnu voličmi menšín. Nepodarilo sa jej to. Hispánci aj Afroameričania ju volili menej ako Baracka Obamu pred štyrmi rokmi.

U Afroameričanov to neprekvapilo, no nielen Clintonová zrejme čakala, že sa za ňu vo väčších počtoch postavia Hispánci.

Trump získal 29 percent hispánskych voličov, čo bolo o 2 % viac ako Mitt Romney v roku 2012 – to je prekvapujúce vzhľadom na miliardárove výroky proti imigrantom či o plánoch stavby múru na hranici s Mexikom.

Všetko, len nie politik

Jedným z hlavných dôvodov, prečo Trump vyhral, bola aj sama kandidátka demokratov. Po Trumpovi bola druhou najneobľúbenejšou kandidátkou hlavnej strany v amerických dejinách. Viacerí voliči jej nedôverovali pre jej škandály súvisiace s jej nadáciou, emailmi či prejavmi pre Goldman Sachs.

V týchto voľbách – a veľmi dobre to ukázali už primárky – bola tiež veľmi silným faktorom nedôvera voči Washingtonu, bežným politikom. Aj Trump – celebrita, ktorú Američania dobre poznali z televízie, kde desať rokov uvádzal populárnu reality show – často opakoval, ako nemá rád politikov (s výnimkou tých, ktorí ho podporili na pódiu počas mítingov).

Tento odkaz fungoval. Ako protiestablišmentový kandidát bol veľmi silný na strane demokratov Bernie Sanders, 74-ročný socialista z Vermontu.

Clintonová podporu často získavala v štátoch, v ktorých to nepotrebovala. Podľa Nata Silvera z ôsmich štátov (napríklad Texas, Georgia, Massachusetts), kde získala väčšiu podporu ako Obama pred štyrmi rokmi, ani jeden nebol kľúčový nerozhodnutý štát. Tieto hlasy jej tak boli zbytočné.

Na hlasy vyhrala

Po neúplnom sčítaní to dokonca vyzerá tak, že Hillary Clintonová celkovo získala viac hlasov voličov ako Donald Trump. Voľby však vyhráva kandidát, ktorý získa viac voliteľov udeľovaných podľa štátov.

Ak by sa potvrdilo, že dostala viac hlasov, bolo by to len piatykrát v americkej histórii, keď víťaz volieb získal menej hlasov ako jeho súper. Naposledy Al Gore v roku 2000 prehral na voliteľov s Georgeom Bushom mladším, no hlasov mal viac.

Vyčítať sa Clintonovej spätne dá aj stratégia. Takmer neviedla kampaň v Michigane a Wisconsin v hlavnej kampani nenavštívila ani raz (ako prvý kandidát od roku 1972).

Tieto dva štáty považovala – zrejme aj pod vplyvom mylných prieskumov – za isté, napriek tomu, že tu žilo mnoho bielych robotníkov, ktorí síce v minulosti volili demokratov, no spĺňali profil Trumpovho voliča. O nich sa republikán rozhodol zabojovať v posledných týždňoch kampane – a vyplatilo sa mu to.

Bolo to tesné

Ak by Clintonová tieto štáty vyhrala, zvíťazila by aj v celkových voľbách. Namiesto toho sa však sústredila na štáty ako Arizona, ktoré tradične volia republikánov, no prieskumy jej tam dávali nádej na prekvapenie.

Namiesto toho, aby bránila svoje štáty (takzvaný Clintonovej firewall), útočila na súperove, aby nakoniec stratila všetky. Povedané športovou terminológiou – útočila bez zabezpečenej obrany.

Napriek tomu Clintonovej až tak veľa k víťazstvu nechýbalo.

„Pridajte jedno percento Clintonovej a vezmite jedno percento Trumpovi a demokratka by vyhrala Floridu aj Pensylvániu a pravdepodobne tesne aj celé voľby,“ napísal analytik Nate Silver.